stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

TALIANSKO

1. februára 2016norbert.vrabec

Mediálna výchova má v Taliansku dlhodobú tradíciu, ktorá sa začala rozvíjať už po druhej svetovej vojne. V roku 1946 bola v Ríme založená organizácia Movimento dei Cineforum zameraná najmä na vzdelávanie filmového diváka. Na tradíciu filmových klubov nadviazali v 60. rokoch viaceré talianske univerzity, na ktorých začali vznikať predmety zamerané na masmediálnu komunikáciu – okrem kinematografie sa pozornosť začala venovať aj fotografii, tlači a televízii. Pri ich implementácii do praxe vysokých škôl prevažoval štrukturálno-semiotický prístup.[1] V 80. rokoch niektoré univerzitné centrá – predtým zamerané iba na mediálne štúdiá a komunikáciu – začlenili do kurikula aj prvky mediálnej výchovy. Inšpirovali sa najmä zahraničnými konceptmi a prístupmi k rozvoju mediálnej gramotnosti (najmä z Veľkej Británie, USA, Kanady a Francúzska).

Vznikajúce iniciatívy zamerané na mediálnu výchovu našli členov a partnerov v miestnych školách a učiteľoch, cirkevných komunitách, rodičovských združeniach, ako aj v mediálnych organizáciách – najmä vo verejnoprávnom vysielateľovi (RAI Radiotelevisione Italiana).[2]

Regionálne komisie pre komunikáciu 

Väčšia časť projektov mediálnej výchovy v Taliansku pochádza z iniciatívy akademického výskumu, charitatívnych a mimovládnych organizácií. Jednými z najaktívnejších inštitúcií v oblasti mediálnej výchovy sa stali regionálne komisie pre komunikáciu (Comitato regionale per le comunicazioni – CORECOM) pôsobiace v jednotlivých regiónoch po celom území Apeninského polostrova. Tieto komisie sú súčasťou organizácie AGCOM (Autoritá pre le Garanzie nelle Comunicazioni), čo je nezávislý regulačný orgán zameraný na komunikáciu a dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti telekomunikácií a médií. Spolupracujú tiež s rezortom školstva, s miestnymi vysokými školami, mimovládnymi organizáciami i médiami. Komisie CORECOM v niektorých regiónoch (napr. Emilia Romangna, Lombardia, Puglia, Piemonte a ďalších) sú veľmi aktívne a systematicky venujú pozornosť mediálnej výchove. Napríklad v regióne Puglia realizovali rozsiahly projekt zameraný na vzdelávanie tamojších učiteľov. Zamerali sa pritom na zvýšenie kritického porozumenia mediálnych textov a porozumenie fungovaniu mediálnych systémov a organizácií. Koncept projektu pritom mediálnu výchovu vníma predovšetkým ako konkrétny spôsob umožňujúci posilnenie občanov ako konzumentov a zároveň spolutvorcov mediálnych obsahov.[3]

Mediálna výchova ako prierezová téma

Mediálna výchova nie je v talianskych školách väčšinou vyučovaná ako samostatný predmet, ale skôr ako prierezová téma. Ako špecifická oblasť vzdelávacích programov je obsiahnutá hlavne v osnovách materinského jazyka a cudzích jazykov, ale aj v rámci informatiky a niektorých spoločensko-vedných a umeleckých predmetov.Osobitý dôraz sa kladie na nutnosť vytvorenia účinného spojenia medzi pedagogickými intervenciami v školách a skúsenosťami a vedomosťami, ktoré deti a mladí ľudia získajú cez procesy neformálneho a rovesníckeho učenia. Oficiálne uznanie globálnej oblasti mediálneho vzdelávania stále chýba, médiá sú interpretované v súvislosti s ich inštrumentálnym rozmerom a existuje evidentná fragmentácia tréningového programu v početných disciplínach.[4] Problémom implementácie mediálnej výchovy do talianskeho vzdelávacieho systému je, že programy mediálneho vzdelávania sú často ponechané iba samotnej iniciatíve učiteľov. To produkuje fragmentáciu programov rozvoja mediálnej gramotnosti v školách. Tie sú silne zastúpené tam, kde sú angažovaní pedagógovia, avšak v iných školách takmer úplne absentujú.

Podľa školskej legislatívy prijatej v rámci reformy talianskeho školského systému v roku 2003 zahŕňajú osnovy niektoré prvky mediálneho vzdelávania. Výkonnostné štandardy uvádzajú, že študent by mal byť schopný komunikovať myšlienky prostredníctvom rôznych mediálnych technológií, osvojiť si schopnosť kritického myslenia a byť schopný konfrontovať svoje myšlienky s rôznymi informáciami a názormi prezentovanými v médiách. Navyše, mal by byť schopný spojiť technológie so socio-kultúrnymi kontextami, v ktorých boli vytvorené, používať počítač nariešenie problémov, kopírovať obrázky, organizovať a archivovať dáta, vyberať webové stránky a strategicky používať vyhľadávače.[5]

Príprava učiteľov

Príprava učiteľov na vyučovanie tém súvisiacich s médiami je v Taliansku zabezpečená v rámci pedagogických vysokých škôl. Všetci ich absolventi majú počas štúdia predmety venované technologickým a mediálnym zručnostiam. Zameriavajú sa však skôr na praktické využívanie rôznych mediálnych technológií a tiež ich využívanie vo výučbe. Zameranie na kritické myslenie vo vzťahu k médiám a mediálnym obsahom má iba okrajový charakter. Takéto kurzy nájdeme napríklad na viacerých univerzitách v Ríme, v Neapole, v Padove, Bari a ďalších. Od akademického roku 2013/14 poskytuje Universita della Calabria postgraduálny študijný program kombinujúci poznatky z oblasti pedagogických vied a mediálnych štúdií.[6]

Príklad zdrojov, ktoré slúžia ako nástroje pre učiteľov, obsahujú súbor konceptuálnych pokynov a praktických inštrumentov, ktoré môžu byť použité v rámci kurzov mediálnej výchovy. Pozitívny príklad tohto prístupu môžeme nájsť v príručke vytvorenej v rámci spoločného projektu organizácií Save The Children a Mondadori Education. Projekt bol spolufinancovaný Európskou komisiou, vytvorené materiály boli voľne distribuované 15 tisíc učiteľom a stále sú dostupné na stiahnutie na talianskych stránkach Európskej komisie a talianskom webe Save The Children.[7]

Projekty v oblasti mediálnej výchovy

Druhý príklad je súbor nástrojov pre pedagógov a pracovníkov s mládežou vytvorený v rámci európskeho projektu Virtual Stages Against Violence financovaného z európskeho programu Daphne III.[8] Je to príručka pre kurzy mediálnej výchovy s názvom Digital and Media Education, ktorá je zameraná na päť hlavných tematických celkov – ochrana súkromia, participácia na živote spoločnosti, dôveryhodnosť, identita a kreativita. Pre každú z tém sú k dispozícii nielen teoretické podklady, ale aj metodické usmernenia a praktické pokyny pre vedenie vyučovacích hodín. Materiály sú okrem taliančiny k dispozícii aj v angličtine.[9]

Súčasťou projektu je aj online edukačná hra s názvom Big Brain.[10] Hráč bojuje proti rôznym armádam, ktoré sú tvorené vírusmi, spamom, ľuďmi s falošnými identitami a pod. Poraziť ich môže prostredníctvom zodpovedania otázok týkajúcich sa rizík a hrozieb spojených s nesprávnym použitím nových technológií.[11]

Časopisy adresované učiteľom a vychovávateľom

V Taliansku vychádzajú aj viaceré špeciálne časopisy, ktoré sú adresované učiteľom a vychovávateľom. V oblasti mediálnej výchovy je najrelevantnejší magazín Media Education. Studi, ricerche, buone pratiche,[12] ktorý vydáva Talianska asociácia mediálnej výchovy (Associazione Italiana per L’Educazione ai Media e alla Comunicazione). Nezisková organizácia vznikla v roku 1996 v Ríme a jej členmi sú mnohí odborníci z akademického prostredia, ale aj učitelia zo stredných a základných škôl, výskumníci a pracovníci mediálnych organizácií. Poslaním organizácií je zvyšovať povedomie učiteľov, školských manažmentov a ďalších aktérov o mediálnej výchove a jej dôležitosti pri rozvoji mediálnej gramotnosti jednotlivých skupín obyvateľstva. Podporuje tiež zapojenie učiteľov do návrhu a vývoja nových pedagogických materiálov, ako aj ich zdieľanie. V rovine vzdelávacích aktivít je cieľom asociácie podporovať učiteľov pri osvojovaní a využívaní potenciálu digitálnych médií, predovšetkým kvôli atraktivite, ktorú majú nové generácie pre mladú generáciu. Každoročne tiež organizuje letnú školu mediálnej výchovy, ktorá sa už od začiatku deväťdesiatych rokov koná v meste Corvaro. Podujatie je určené najmä pre učiteľov a ďalších odborníkov na túto problematiku.[13]

Úloha neziskových organizácií

Ďalšou organizáciou pôsobiacou v rámci rozvoja mediálnej gramotnosti je CREMIT (Centro di Ricerca sull’educazione ai media, all’informazione e alla tecnologia). Ide o akademické výskumné centrum pre mediálne, informačné a technologické vzdelávanie, ktoré je súčasťou Katolíckej univerzity (Universita Cattolica) v Miláne. Cremit realizuje výskum v oblasti mediálnej výchovy v školách i v mimoškolskom kontexte, poskytuje tiež praktické nástroje na projektovanie a kontrolovanie projektov mediálnej výchovy. Učitelia majú tiež možnosť absolvovať kurzy zamerané na mediálnu gramotnosť alebo na využívanie médií vo vzdelávaní. Špeciálna pozornosť sa venuje problémom integrácie technológií do výučby, plánovaniu a hodnoteniu vyučovacích procesov v e-learningu, rizikám a príležitostiam online komunikácie a ďalším témam.[14]

Ďalšou veľmi aktívnou asociáciou je Zaffiria, neziskové centrum, ktoré ponúka rôzne druhy kurzov mediálnej výchovy pre učiteľov, rodičov a deti. Veľmi často spolupracuje s Talianskou asociáciou mediálnej výchovy a má dohody s univerzitami v Bologni a Urbino. Od roku 2002 Zaffiria organizuje kongres mediálnej výchovy (MEDIT@ND). Asociácia tiež spravuje národný archív s vyše 130 projektmi mediálnej výchovy, ktoré boli doteraz realizované v celom Taliansku.[15]

V oblasti mediálnej výchovy je aktívna aj asociácia zastupujúca práva divákov (Ai@rt), ktorá realizuje aj školenia pre učiteľov, rodičov a ďalšie cieľové skupiny. Všeobecným cieľom Ai@rt je prispievať k rozvoju kritického myslenia a zmysluplného používania audiovizuálnych médií.[16]

Príklady dobrej praxe

Existujú i zaujímavé prípady zo súkromného sektora, špeciálne vydavatelia a televízne spoločnosti, aktívne zapojení v projektoch mediálnej výchovy. Taliansky verejnoprávny vysielateľ RAI pripravil projekty mediálnej výchovy zamerané na propagovanie mediálnej gramotnosti medzi širokou verejnosťou. Niektoré z týchto projektov sa týkali aj mediálnej výchovy v školách – napríklad GT Ragazzi, ktorý zahŕňal 50 škôl, pričom každá z nich vyrábala vlastné televízne noviny (so študentmi v úlohách producentov, režisérov a novinárov, ktorí prezentovali vlastné príbehy).[17] Podobné zameranie má aj medzinárodné podujatie International Youth Short Film Festival, ktorý je platformou pre konfrontáciu mladých ľudí, ktorí vytvárajú videá a krátke filmy. Zámerom je umožniť tejto cieľovej skupine vyjadriť sa prostredníctvom médií a prostredníctvom vlastnej tvorivej činnosti lepšie porozumieť médiám.[18]

Ďalšia zaujímavá iniciatíva (primárne orientovaná na printové médiá) je projekt Denníky v triede (Quotidiano in classe), ktorý funguje od roku 2000 a každoročne sú do neho zapojené približne dva milióny stredoškolských študentov. Projekt je adresovaný stredným školám, ktoré zadarmo dostanú denné výtlačky troch novín (dvoje národné a jedny miestne). Účastníci sa následne môžu zapojiť do online fóra, kde diskutujú s ostatnými o konkrétnych udalostiach a správach, ktoré boli prezentované v tlači. Do diskusie sa okrem študentov zapájajú aj autori článkov, ďalší novinári, zainteresovaní odborníci a blogeri.[19]



[1] Giannatelli, R.: Media Education. In : Lever F. – Rivoltella P.C.- Zanacchi A. (Ed.), La comunicazione: il dizionario di scienze e tecniche. Roma : Rai-ERI, 2002, pp. 722-727.

[2] Rai – Radiotelevisione Italiana [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.rai.tv/>.

[3] Agcom Media [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.agcom.it/media>.

[4] Falcinelli, F.: Media education nella scuola. Il caso dell’Umbria. In: Morcellini M. –

Rivoltella P. C. (Ed.) La sapienza di comunicare: Dieci anni di media education in Italia ed Europa. Trento : Centro Studi Erickson, 2007, pp. 149 – 156.

[5] AROLDI, P. – MURRU, M. F.: Media and Information Policies in Italy. In: Public Policies in Media and Information Literacy in Europe: Training and Capacity-Building in the Digital Age. [online].Paris : Université de la Sorbonne Nouvelle, 2014. 30 s. [cit. 2014-07-10].Dostupné na: <http://ppemi.enscachan.fr/data/media/colloque140528/rapports/ITALY_2014.pdf>.

[6] Dipartimento di Lingue e Science dell´Educazione [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://scienzeducazione.unical.it/>.

[7] GRECO, B. et al.: Media education: Modelli di intervento per gli enti locali. [online].Roma : Save the Children ItaliaOnlus, 2010. 42 s. [cit. 2014-07-10]. Dostupné na: <http://www.savethechildren.it/IT/Tool/Pubblicazioni/All?year=2011&offset=21>.

[8] Virtual Stages [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://virtualstages.eu/>.

[9] RANIERI, M.: Digital and Media Education. Roma : Centro Studi ed Iniziative Europeo, 2012. 133 s.

[10] Big Brain [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://virtualstages.eu/bigbrain/>.

[11] ILIJIC, B. et al.: Youth and Media. Virtual Stages Against Violence. Roma : Centro Studi ed Iniziative Europeo, 2012. 78 s.

[12] Studi ricerce buone pratiche [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.mediaeducationmed.it/pubblicazioni/studi-ricerce-buone-pratiche.html>.

[13] MED media education [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.mediaeducationmed.it/>.

[14] Cremit [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.cremit.it/>.

[15] Zaffiria [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.zaffiria.it/>.

[16] Ai@rt [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.aiart.org/>.

[17] GT Ragazzi [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.junior.rai.it/dl/junior/programmi/Page-80b81a21-5a4a-4b12-85fa-4476220056d6.html>.

[18] You Filmmaker [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.youfilmaker.org/en/>.

[19] Quotidiano in classe [online]. [2014-09-05]. Dostupné na: <http://www.ilquotidianoinclasse.it/>.

 

Related Articles

Videoprojekt: 1995 vs. 2015

8. augusta 2015viktoria.kolcako

Mediálna škola v Žiline: Víkend využili naplno, presedeli ho za počítačom

2. novembra 2017viktoria.kolcako

Vzdelávacia digitálna hra Data Dealer ako nástroj mediálnej výchovy

5. júla 2015viktoria.kolcako


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.