MAĎARSKO

V regióne strednej Európy bolo Maďarsko jednou z prvých krajín, ktoré sa venovali rozvoju mediálnej gramotnosti. Počiatočné iniciatívy (orientované najmä na filmovú výchovu) vznikli už koncom 50. rokov minulého storočia a boli spojené s vznikom prvých filmových klubov. V roku 1965 sa filmová výchova stala súčasťou národných kurikulárnych dokumentov pre maďarské stredné školy.

Nové impulzy začiatkom 90. rokov

Už v tomto období vznikli rôzne metodické materiály pre učiteľov, ako aj učebné texty a pomôcky pre žiakov.[1] Nové impulzy dostala maďarská mediálna výchova začiatkom 90. rokov, kedy sa začalo so systematickou prípravou učiteľov. Prvý kurz mediálnej pedagogiky otvorila Katedra estetiky Univerzity Loránda Eötvöse v Budapešti v akademickom roku 1994/1995. Prvých 35 absolventov dokončilo štúdium v akademickom roku 1997/1998. Uplatnenie nachádzajú ako učitelia samostatného vyučovacieho predmetu kultúra pohyblivého obrazu a mediálna výchova. Tento predmet je možné študovať v bakalárskom i magisterskom stupni štúdia.

Príprava učiteľov

Podľa prieskumu z roku 1998 existovalo v Maďarsku pätnásť kurzov, ktoré pripravovali učiteľov na vyučovanie tohto predmetu. Väčšinu vzdelávacích programov ponúkali vzdelávacie inštitúcie, pričom niektoré z nich mali priame prepojenie na univerzity a vysoké školy alebo ďalšie organizácie, ktoré ponúkajú odbornú prípravu a tréningy pre učiteľov. V súčasnosti viaceré z týchto vzdelávacích iniciatív pokračujú a zabezpečuje ich celkovo šesť inštitúcií vyššieho vzdelávania.[2]

Na vysokých školách poskytujúcich prípravu budúcich učiteľov si študenti môžu vybrať predmet mediálna výchova v kombinácii s niektorým iným vyučovacím predmetom. Najčastejšie to býva maďarský jazyk a literatúra, dejepis, výtvarná výchova, hudobná výchova, geografia a informatika. Obsahom vzdelávacieho programu sú predmety zamerané na teóriu mediálnej komunikácie, filmovú vedu, vizuálnu kultúru, žánrológiu a ďalšie oblasti. Súčasťou programu je aj samostatný modul zameraný na praktické aspekty mediálnej výchovy – najmä prípravu rôznych typov mediálnych obsahov.[3]

Situácia v základných a stredných školách

V maďarských základných a stredných školách sa mediálna výchova vyskytuje ako samostatný vyučovací predmet, ale aj ako prierezová téma, v rámci ktorej sú rôzne aspekty rozvoja mediálnej gramotnosti integrované do iných predmetov. V prvých štyroch ročníkoch sú konkrétne tematické celky súvisiace s médiami včlenené do predmetu vizuálne vzdelávanie. Mediálna výchova pre túto vekovú kategóriu detí je zameraná na reflexiu ich praktických skúsenosti s médiami, uvedomovanie si rozdielov medzi rôznymi druhmi mediálnych obsahov a pozornosť sa venuje aj bezpečnému a kreatívnemu používaniu internetu. V štvrtom ročníku si môžu školy zaradiť samostatný voliteľný predmet informatika, ktorý tiež obsahuje rôzne prvky priamo alebo nepriamo súvisiace s mediálnou výchovou.

Z týchto tém možno spomenúť napríklad médiá ako zdroje informácií, možnosti interakcie prostredníctvom internetu, vyhľadávanie informácií prostredníctvom internetu, využívanie e-kníh, informačná spoločnosť, využívanie knižničných služieb a pod. Podobné tematické celky sú vyučované aj na druhom stupni základnej školy, kde sa už informatika stáva povinným predmetom pre všetkých žiakov. Obsah predmetu je však viac zameraný na komunikáciu v prostredí internetu, databázy, tabuľky a prezentácie, vytváranie multimediálneho materiálu, bezpečnosť internetu, využívanie knižníc, riešenie problémov v online prostredí, algoritmy a programovanie. V prvých dvoch ročníkoch stredných škôl majú študenti zaradený povinne voliteľný predmet kultúra pohyblivého obrazu a mediálna výchova. Povinná voliteľnosť však neznamená, že ho absolvujú všetci študenti.

Mediálna výchova ako samostatný predmet

V druhej štvorročnej fáze (vyššia základná, stredná) ostáva situácia viac-menej rovnaká, informačná veda sa stáva povinným predmetom ,zatiaľ čo mediálna výučba je stále obsiahnutá v rámci vizuálneho vzdelávania. Jednotlivé školy si totiž môžu vybrať, či ponúknu tento predmet, alebo ho nahradia predmetom zameraným na dramatickú a tanečnú výchovu. V posledných dvoch ročníkoch strednej školy si školy môžu vybrať, či ponúknu mediálnu výchovu ako samostatný predmet, alebo budú niektoré jej prvky integrovať do niektorého z umelecky zameraných predmetov. Dôraz na tomto stupni vzdelávania je kladený na vizuálnu a filmovú gramotnosť, v menšom rozsahu aj na digitálnu gramotnosť. Predmet by mal povzbudiť nezávislý a kritický postoj k používaniu médií, ako aj kreativitu a aktívnu účasť v demokratickej spoločnosti. V odbornom stredoškolskom vzdelaní sa mediálna výchova objavuje ako samostatný predmet počas jedného roka, pričom ide o voliteľný výber zo skupiny viacerých predmetov orientovaných na umenie. Rozvoj mediálnej gramotnosti sa v menšej miere uskutočňuje aj prostredníctvom hodín informatiky a materinského jazyka.[4]

Úrad pre národné médiá a informačnú komunikáciu

Problematiku mediálnej výchovy a rozvoja mediálnej gramotnosti občanov zabezpečuje podľa maďarskej legislatívy Úrad pre národné médiá a informačnú komunikáciu. Jednou z jeho prvých iniciatív bolo zriadenie mediálneho vzdelávacieho centra s názvom Magické údolie (Bűvösvölgy). Centrum vzniklo v roku 2013 a zameriava sa na oboznamovanie detí a mládeže so svetom médií a mediálnej komunikácie. Vybavené je rôznymi mediálnymi technológiami a umožňuje návštevníkom nahliadnuť do problematiky výroby mediálnych obsahov a vyskúšať si rôzne zariadenia a aplikácie. Partnerom centra je verejnoprávna televízia i viaceré komerčné televízne stanice, spravodajské portály a firmy pôsobiace v odvetví telekomunikačného priemyslu (Index, Invitel, Magyar Telekom, Microsoft Hungary, MTV A, Nokia, Origo, RTL Klub, Telenor, TV2, UPC, Vodafone).[5]

Príklady dobrej praxe

Z ďalších príkladov dobrej praxe možno spomenúť iniciatívu Moped, ktorú finančne podporuje nadácia Open Society Foundation. Projekt je založený na myšlienkach nemeckej mediálnej pedagogiky a zabezpečuje mediálne vzdelávanie pre tri vekové skupiny v škôlkach (3 – 6 rokov), pre základné školy nižšieho stupňa (2 – 4 roky) a základné školy vyššieho stupňa (5 – 6 rokov). Rozvoj mediálnej gramotnosti môže prebiehať v rámci formálneho vzdelávacieho systému i mimo neho. Program je vyvinutý tak, aby mohol byť využívaný učiteľmi v materských a základných školách, ktorí doteraz neabsolvovali žiadne formálne mediálne vzdelanie.[6]

Zahŕňa tiež niektoré prvky rodičovskej mediálnej výchovy. Program Moped zabezpečuje nezisková organizácia Televele Médiapedagógiai Műhely Egyesület, ktorej cieľom je zlepšovať mediálne vzdelávanie, a to najmä so zameraním na tri cieľové skupiny – deti, dospievajúcich, rodičov a pedagógov.[7]