NÓRSKO

Nórsko patrí ku krajinám s relatívne dlhou tradíciou vzdelávania o médiách a zároveň prostredníctvom médií. Korene tohto trendu siahajú už do 30. rokov minulého storočia, kedy učitelia v niektorých školách začali pracovať s filmom. Na prvky filmovej výchovy nadviazali školy aj v povojnovom období. Najmä v 50. a 60. rokoch začalo v odbornej verejnosti narastať povedomie o tom, že v edukačných procesoch by sa mali brať do úvahy aj voľnočasové a kultúrne vplyvy pôsobiace v mimoškolskom kontexte.

Prístup zameraný na ochranu detí

Až do začiatku 80. rokov prevládal skôr prístup zameraný na ochranu detí pred mediálnymi obsahmi, ktoré boli vnímané ako nebezpečné – predovšetkým vo vzťahu k deťom a mládeži. V tomto období sa však v Nórsku začína diskutovať aj o tom, že mediálne vzdelávanie by malo zahŕňať aj kritické úvahy o používaní médií, mediálnych obsahoch a funkciách médií v spoločnosti. Zároveň sa presadzovala aj požiadavka praktického využívania mediálnych technológií žiakmi.

Významným prelomom v oblasti integrácie mediálnej výchovy do vzdelávacieho systému bol rok 1987, kedy prijali národnú legislatívu upravujúcu obsah vzdelávania na národnej úrovni. Nové kurikulárne dokumenty obsahovali požiadavku začlenenia prvkov mediálnej výchovy do osnov. Médiá už nemali byť využívané len ako užitočné pomôcky pri vzdelávaní, ale aj ako predmet štúdia. Dôraz mal byť kladený na objasnenie ich funkcie v rámci komunikačného procesu, kritické vnímanie ich pôsobenia na jednotlivca i spoločnosť, ako aj praktickú tvorbu prostredníctvom médií.[1] Začiatkom 90. rokov sa verejný diskurz súvisiaci s mediálnou výchovou začal rozširovať o otázky týkajúce sa konvergencie starých a nových médií, ale aj stále aktuálnej potreby rozvoja mediálnych kompetencií potrebných na uplatnenie sa na trhu práce – predovšetkým v oblasti informačných a komunikačných technológií.[2]

Radikálna zmena v oblasti mediálnej výchovy

Prelom storočí predstavuje radikálnu zmenu v oblasti mediálnej výchovy v nórskych stredných školách. V roku 2000 bol na stredných školách zavedený nový vyučovací predmet s názvom médiá a komunikácia. Nový voliteľný predmet je veľmi populárny a počet škôl, ktoré ho svojim študentom ponúkajú sa každý rok zvyšuje. Všeobecne platí, že kurz poskytuje úvod do základných princípov pôsobiacich v médiách a komunikácii, pričom vyučovacie jednotky sa zameriavajú na prácu s textom, obrazom i zvukom. Predmet sa zaoberá jednotlivými formami komunikácie, charakteristikami mediálnych obsahov a žánrov. Súčasťou obsahového zamerania sú témy týkajúce sa filmu, fotografie, reklamy, televízie, internetu a pod.[3]

Najvýraznejšie zastúpenie vo vyučovaní materinského jazyka

V súčasnom nórskom kurikule sa okrem samostatného voliteľného predmetu vyskytuje mediálna výchova aj v podobe prierezovej témy. Tá má najvýraznejšie postavenie vo vyučovaní materinského jazyka. Všeobecne platí, že podľa osnov by študenti mali byť schopní interpretovať a vyhodnotiť obsah a formu textov z rôznych médií a mať možnosť vyjadriť sa prostredníctvom týchto médií. Mali by tiež premýšľať o vplyve médií na jednotlivca a spoločnosť. Okrem nórčiny sa na niektoré aspekty mediálnej výchovy zameriavajú aj predmety ako spoločenské vedy, umenie a informatika. Okrem stredných škôl sú niektoré komponenty mediálnej výchovy zahrnuté aj v osnovách základných škôl.[4]

Mediálna rada

V súčasnosti má najdôležitejšie postavenie v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti naprieč nórskou spoločnosťou organizácia s názvom Mediálna rada (Medietilsynet). Ide o inštitúciu zriadenú zo zákona, v ktorej kompetencii je aj problematika vysielania a retransmisie.[5] Rada sa začiatkom roku 2011 rozhodla vytvoriť sieť všetkých relevantných aktérov, ktorí sa v Nórsku priamo alebo nepriamo venujú niektorým aspektom rozvoja mediálnej gramotnosti. Ide najmä o zástupcov rôznych súkromných ​​a neziskových subjektov, ako aj akademického sektora, ktorí sa stretávajú dvakrát ročne a zaoberajú sa aktuálnym stavom a pripravovanými iniciatívami a aktivitami.

Mediálna gramotnosť je v Nórsku vnímaná ako téma, ktorá má potenciálny vplyv na všetky skupiny obyvateľstva, a preto existuje veľa rôznych prístupov k jej implementácii do spoločenskej praxe. V roku 2012 prijala nórska Mediálna rada strategický plán týkajúci sa médií. Jedným z cieľov tejto stratégie je spoločným úsilím viacerých aktérov prispieť k zlepšeniu mediálnej gramotnosti obyvateľstva.

Aktivity neziskových organizácií

Na podpore a posilnení mediálnej gramotnosti pracuje v tejto škandinávskej krajine niekoľko vládnych agentúr, neziskových organizácií, ale aktívni sú i predstavitelia samotných mediálnych inštitúcií, distribučných a produkčných spoločností.[6] Ide napríklad o Nórsky filmový inštitút (Norsk filminstitutt), ktorý je štátom zriadenou organizáciou pôsobiacou v oblasti podpory filmového umenia. Jeho hlavnou náplňou je poskytovanie finančnej podpory pre domácu filmovú a televíznu tvorbu, koprodukčné projekty, ale aj súčinnosť pri tvorbe legislatívy a opatrení týkajúcich sa audiovizuálnych médií a kultúrnych projektov. V rámci svojej činnosti inštitút pripravil aj samostatný program zameraný na podporu filmovej gramotnosti, ktorý okrem iného zahŕňa podporu pre filmové kluby detí a mládeže, vydávanie pracovných listov, metodík a informačných materiálov.[7]

 Ďalším celoštátnym programom obsahujúcim prvky mediálnej výchovy je iniciatíva s názvom Kultúrna školská taška (Den kulturelle skolesekken). Ide je národný program, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa študenti všetkých stupňov škôl pravidelne stretávali s profesionálnym umením a kultúrou rôzneho druhu. Kultúrne aktivity majú deťom a mládeži predstaviť celú škálu kultúrneho prejavu, či už z oblasti divadelného, filmového, výtvarného umenia, hudby, literatúry, ochrany kultúrneho dedičstva a pod. Nórsko na podporu tohto programu ročne vynakladá približne 20 až 23 miliónov eur, pričom financovanie jednotlivých aktivít v rozsahu približne 20 miliónov eur je zabezpečené z výťažku štátnej lotérie.[8]

Mediálna gramotnosť seniorov

Zvyšovaním mediálnej a informačnej gramotnosti seniorov sa zaoberá združenie Seniornett. Súčasťou jej programu sú rôzne typy vzdelávacích programov pre túto cieľovú skupinu. Ide najmä o oboznamovanie sa s výhodami, ale aj rizikami moderných informačno-komunikačných technológií, zvyšovanie digitálnej gramotnosti, využívanie sociálnych sietí a mobilných aplikácií.[9]

Úlohy verejnoprávnych médií

Dôležitú úlohu v oblasti mediálno-výchovného pôsobenia má aj nórsky verejnoprávny vysielateľ Norsk rikskringkasting (NRK). Vo svojej ponuke má samostatný televízny kanál s názvom NRK Super, ktorý je určený pre deti a mládež vo veku od 2 do 12 rokov. V jeho programovej skladbe sa nachádzajú aj viaceré relácie prispievajúce k zvyšovaniu mediálnej a informačnej gramotnosti tejto cieľovej skupiny divákov. NRK Super okrem televízneho vysielania prevádzkuje aj rozhlasové vysielanie a interaktívnu webovú stránku.[10]

Veľmi užitočný servis pre rodičov a vychovávateľov prináša nezisková organizácia Barnevakten, ktorá na svojej webovej stránke ponúka diskusné fórum a široké spektrum poradenstva z oblasti mediálnej výchovy. K dispozícii sú informácie a názory odborníkov na rôzne aspekty vzťahu detí a dospievajúcich voči médiám. Tematický záber pokrýva rôzne rizikové faktory súvisiace s používaním internetu (online pornografia, nelátkové závislosti od digitálnych hier, kyberšikanovanie a pod.), ako aj tradičných médií. Stránka sa podrobne venuje problematike sociálnych sietí, mobilných telefónov, násilných a iných rizikových programov v televízii. Táto nórska služba má aj medzinárodný presah, nakoľko okrem nórčiny je návštevníkom celý obsah k dispozícii aj v anglickom a dánskom jazyku.[11]