PORTUGALSKO

Portugalsko patrí ku krajinám, ktoré v oblasti mediálnej výchovy nemajú dlhšiu tradíciu. Väčšina programov a iniciatív sa začala iba v uplynulom desaťročí. V odporúčaní, ktoré vydalo ministerstvo školstva v roku 2008 (in Despacho n. 19308/2008), sa uvádza, že mediálna gramotnosť je jednou z dôležitých kompetencií, ktoré je potrebné rozvíjať po celé obdobie základnej školskej dochádzky. Dokument zaraďuje mediálnu výchovu medzi prierezové témy, ktoré by mali učitelia vhodným spôsobom implementovať do svojich vyučovacích hodín.

Dôležitosť jednotlivých prierezových tém

V zozname prierezových tém sa ocitla aj zdravotná, sexuálna, dopravná a environmentálna výchova, výchova spotrebiteľa a problematika ľudských práv. Podľa tohto rámca môže jednotlivé témy zastrešiť triedny učiteľ alebo vedenie školy poverí konkrétnych učiteľov, ktorí jednotlivé oblasti pokryjú. Školská legislatíva umožňuje aj tretí variant – delegovať úlohy súvisiace s konkrétnou prierezovou témou na externý subjekt. Môže ísť o mimovládne organizácie, rôzne agentúry, individuálnych lektorov a pod.[1]

Tento model, zdôrazňujúci dôležitosť jednotlivých prierezových tém, bol do značnej miery utlmený prijatím ďalšej školskej legislatívy, ktorá v roku 2011 označila ako prioritné predmety ako matematika, prírodovedne a technicky orientované predmety, materinský jazyk a pod. Naopak, predmety zamerané na východu boli označené ako sekundárne a doplnkové, čo sa následne odráža aj v nižšej pozornosti, ktorú im školy venujú.[2] Stratégie mediálnej gramotnosti v Portugalsku sú sčasti charakteristické politickou vôľou nasledovať stratégie Európskej komisie a rovnako aj nedostatkom konzistencie a prostriedkov dať tieto existujúce stratégie do praxe. Nedostatok konzistencie môžeme vidieť v absencii strategického plánu pre mediálnu výchovu, z ktorého by učitelia mohli profitovať. Existuje legislatíva, ktorá odporúča zahrnutie mediálneho vzdelávania v prvotnom a druhotnom vzdelávaní, ale nie je podporená obsahom kurikula.

Príprava budúcich učiteľov 

Podľa prieskumu študijných programov pedagogických fakúlt, ktorý bol zrealizovaný v roku 2013, prebieha príprava budúcich učiteľov mediálnej výchovy ako prierezovej témy iba vo veľmi obmedzenej miere. Predmety aspoň čiastočne zamerané na témy súvisiace s mediálnou výchovou ponúka päť portugalských univerzít a jeden polytechnický inštitút. Tieto povinne voliteľné alebo výberové predmety sa vyskytujú v bakalárskom, magisterskom, ako aj v doktorandskom stupni štúdia. Často sa vyskytujú kurzy súvisiace s novými formami gramotností (počítačová gramotnosť, programovanie, mediálne analýzy, dizajn, produkcia a pod.).[3]

V zmysle portugalskej legislatívy majú svoje úlohy v oblasti mediálnej výchovy aj verejno-právny rozhlas a televízia. V súlade s týmto poslaním vznikol dvanásťdielny televízny dokumentárny cyklus venovaný primárne mediálnemu vzdelávaniu s názvom Digitálni domorodci (Nativos Digitais). Program bol vytvorený v spolupráci s odborníkmi z portugalskej University of Minho.[4]

Úloha organizácií občianskej spoločnosti 

Významnú úlohu v zviditeľňovaní významu mediálnej výchovy, ako aj v realizácii rôzne štruktúrovaných projektov mediálneho vzdelávania v Portugalsku zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti. Koordinačnú úlohu medzi nimi zohráva Neformálna skupina pre mediálnu gramotnosť (GILM), ktorá vznikla v roku 2009 a zastrešuje aktivity rôznych aktérov v tejto oblasti. V rámci skupiny sa do jednotlivých činností zapája napríklad Portugalská komisia UNESCO, Národná rada pre vzdelávanie (CNE), Regulačný úrad pre komunikáciu (ERC), Úrad mediálnej komunikácie (GMCS), Ministerstvo školstva a vedy, Nadácia pre vedu a technológie (FCT), Portugalský verejný prevádzkovateľ rozhlasu a televízie (RTP), University of Minho a ďalší. GILM ako sieťová organizácia usporiadala v rokoch 2011 a 2013 dva kongresy venované problematike rozvoja mediálnej gramotnosti a občianstva. Podujatia predstavovali priestor na zdieľanie poznatkov a skúseností predovšetkým z akademického a školského prostredia. GILM tiež spravuje a pravidelne aktualizuje tematickú webovú stránku o mediálnej výchove v Portugalsku.[5]

Príklady dobrej praxe

Ako zaujímavý príklad dobrej praxe môže poslúžiť regionálny projekt, ktorý sa realizoval v rokoch 2007 až 2010 v portugalskom meste Castelo Branco. Prakticky orientovaný projekt žurnalistického zamerania realizovali University of Lisbon, Polytechnic Institute of Castelo Branco a vydavateľ miestnych novín Reconquista. Projekt získal grant vo výške približne 170 tisíc eur a umožnil dospievajúcim spoznať špecifiká novinárskej profesie, vytvárať vlastné novinárske obsahy, editovať vlastné online noviny a pod. Súčasťou projektu bolo vzdelávanie pedagógov, ktorí so žiakmi pracovali, ako aj konferencia, kde sa prezentovali výsledky projektu.[6]

Projekt EDUScratch. Scratch je bezplatný softwarový program, ktorý umožňuje vytvárať interaktívne príbehy, hry a animácie prostredníctvom vizuálneho programovania. Vytvorila ho skupina výskumníkov z americkej MIT Media Lab – The Lifelong Kindergarten Research Group. Program Scratch umožňuje mladým ľuďom rozvíjať kreativitu a logiku, matematické a vedecké myslenie a zdieľať ich výtvory s ďalšími rovesníkmi v online komunite. Scratch je vlastne online komunita s viac ako 7 miliónmi registrovaných používateľov a 10 miliónmi zdieľaných projektov.[7]

V Portugalsku je od roku 2008 Scratch lokalizovaný do portugalského jazyka a jeho používanie sa propaguje priamo v školách. Ide o iniciatívu Polytechnického inštitútu v Setubale a portugalského ministerstva školstva. Program môžu používať študenti aj ich učitelia, ktorí na stránke nájdu aj metodickú podporu a usmernenia o tom, ako program zaradiť do vyučovacieho procesu. Väčšina portugalských študentských projektov predstavujú hry, prezentácie a animácie na tému bezpečného používania internetu a sociálnych médií.[8]