Keď ráno otvoríme oči, prvé čo zoberieme do ruky je mobil. Náš palec sa automaticky rozbehne po obrazovke a my už sa iba čudujeme, čo všetko sa stalo, kým sme spali. Instagram, Tik Tok, Facebook, správy, notifikácie… Svet, ktorý práve vidíme, však nie je náhodný. Niekto nám ho vybral alebo skôr niečo ho pre nás vybralo. Algoritmus.
Generácia Z: tzv. deti internetu
Časť populácie narodená približne po roku 1995, je v odbornej literatúre označovaná ako generácia „digitálnych domorodcov“ , ktorá vyrastala v prostredí permanentného pripojenia na internet a sociálne siete. Výskumy realizované na slovenskej vzorke ukazujú, že online priestor tvorí významnú súčasť nášho každodenného života, a to nielen ako zdroj zábavy, ale aj informácií, sociálnych kontaktov a seba prezentácie (Lenghart – Lesková, 2023).
Preferujeme vizuálny a krátky formát mediálneho obsahu, pričom sociálne siete využívame hlavne na komunikáciu, sledovanie trendov a čo je najdôležitejšie – budovanie osobnej identity. Odborné analýzy zároveň poukazujú na to, že digitálne prostredie ovplyvňuje naše rozhodovanie, hodnotové orientácie a spotrebiteľské správanie (Rosnerová a kol., 2023).
Čo je charakteristické pre túto generáciu je vysoká miera adaptácie na technologické inovácie, taktiež citlivosť na sociálne témy a autenticitu komunikácie. Už nie sme iba pasívnymi používateľmi digitálnych technológií, ale aktívnymi účastníkmi tejto kultúry.
Algoritmus ako filter reality
Algoritmy fungujú na princípe personalizácie – vyhodnocujú interakcie používateľa (lajky, komentáre, čas sledovania príspevku) a na ich základe upravujú zobrazovaný obsah. Podľa Niny Kucharikovej z blogu Visibility: „Streamovacie služby zobrazujú obsah podobný tomu, ktorý sme už predtým pozerali alebo počúvali. Na základe toho vie algoritmus vyhodnotiť, aký obsah nás baví.“
Niektoré empirické štúdie upozorňujú, že personalizované online prostredie môže znižovať kontakt používateľov s ideologicky odlišným obsahom, čo môže prispievať k vytváraniu tzv. informačných bublín (Bakshy, Messing, & Adamic, 2015; Flaxman, Goel, & Rao, 2016). Vďaka jednostrannému vnímaniu reality, tak používateľ nemá pocit, že sleduje výber, ale „celý svet“, hoci ide o algoritmicky upravený mediálny obsah.
Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že algoritmy samy o sebe nie sú hodnotovo nastavené. Sú nástrojom optimalizácie obsahu. Problém nevzniká ich existenciou, ale spôsobom ich využívania a nízkou mierou mediálnej gramotnosti ľudí.
Svet našich rodičov
Keď sa rozprávame s rodičmi, ich digitálny svet vyzerá inak. Staršie generácie využívajú internet častejšie ako nástroj na komunikáciu, vyhľadávanie informácií alebo čítanie správ. Ich socializácia prebiehala primárne offline a digitálne technológie sa stali súčasťou ich života až v dospelosti. Rozdiel teda nespočíva len v čase strávenom online, ale v skúsenosti.
Generácia Z si buduje identitu zároveň v reálnom aj virtuálnom priestore. Pre ich rodičov (generáciu X) je online svet doplnkom, nie základným prostredím socializácie. Tento generačný rozdiel môže viesť k odlišnému vnímaniu reality. Kým staršia generácia čerpá informácie z kombinácie tradičných médií a internetu, mladí ľudia sú vystavení prevažne digitálnemu, algoritmickému obsahu.
Keď virtuálne presahuje do reálneho
Online trendy ovplyvňujú módu, jazyk, hudbu, politické názory aj seba vnímanie. To, čo je populárne na sociálnych sieťach, sa rýchlo stáva normou aj v reálnom svete. Digitálny obraz dokonalosti – úspech, peniaze, dokonalá postava tela – môže formovať naše sebahodnotenie.
Porovnávanie sa s rovesníkmi je dnes jednoduchšie než kedykoľvek predtým. Stačí jeden pohyb palca. Na druhej strane však internet prináša aj pozitíva, a to dostupnosť informácií, globálne prepojenie, možnosť vyjadriť sa. Algoritmus nie je len manipulátor. Je aj nástrojom, ktorý nám dokáže priblížiť obsah, ktorý by sme inak nenašli
Žijeme teda ešte realitu?
Možno nejde o to, že by sme realitu stratili. Skôr ju dnes prežívame dvojmo – offline aj online. Problém nastáva vtedy, keď si prestaneme uvedomovať, že to, čo vidíme na obrazovke, nie je celý svet, ale jeho vybraná verzia.
Generácia Z nežije mimo reality. Žije v rozšírenej realite, kde algoritmus funguje ako filter, sprievodca aj režisér zároveň. Otázka teda neznie, či žijeme algoritmus. Otázka znie: Dokážeme ešte rozlíšiť, kde končí náš vlastný pohľad a kde sa začína pohľad, ktorý nám bol algoritmom vybraný?
Zdroje:
Bakshy, E., Messing, S., & Adamic, L. A. (2015). Exposure to ideologically diverse news and opinion on Facebook. Science, 348(6239), 1130–1132. https://doi.org/10.1126/science.aaa1160
Flaxman, S., Goel, S., & Rao, J. M. (2016). Filter bubbles, echo chambers, and online news consumption. Public Opinion Quarterly, 80(S1), 298–320. https://doi.org/10.1093/poq/nfw006
Lenghart, P., & Lesková, A. (2023). Post-Covid media behaviour patterns of Generation Z members in Slovakia. Journal of Education Culture and Society, 14(1), 503–513. https://doi.org/10.15503/jecs2023.1.503.513
Rosnerová, Z., Poniščiaková, O., Kicová, E., & Strenitzerová, M. (2023). The impact of the digital world on the buying behaviour of Generation Z. Administrative Sciences, 15(12), 459. https://doi.org/10.3390/admsci15120459
Autorka: Ester Urbanová