Keď premýšľame o tom, ako médiá ovplyvňujú naše vnímanie sveta, zvyčajne si predstavujeme niečo zrejmé a ľahko odhaliteľné. Falošnú fotografiu, vymyslenú správu, lož, ktorú stačí overiť v jednom z iných zdrojov. Ale keby manipulácia fungovala tak jednoducho, nebola by ani zďaleka taká účinná, ako je v skutočnosti. Skutočnosť je taká, že najbežnejšia forma mediálnej manipulácie nevyzerá ako manipulácia vôbec, vyzerá ako bežná správa.
Sila mediálneho rámcovania
Problém začína oveľa skôr, ako zaznie prvé falošné tvrdenie. Začína sa rozhodnutiami, ktoré na prvý pohľad vyzerajú neutrálne: čo zahrnúť do hlavného vydania a čo nie, ako niečo nazvať, koľko miesta venovať jednému pohľadu v porovnaní s iným, aký obrázok umiestniť vedľa akého textu. Každé z týchto rozhodnutí formuje to, ako príjemca vníma udalosť, a pritom žiadne z nich nevyžaduje ani jedno falošné slovo.
Problém totiž nespočíva len v tom, čo médiá hovoria, ale aj v tom, čo nehovoria, v tom, ako niečo nazývajú, a v tom, aký obraz vytvárajú, skôr ako stihneme zapojiť kritické myslenie. Tú istú udalosť možno opísať desiatimi rôznymi spôsobmi, pričom každý z nich bude v podstate správny, ale každý z nich zanechá úplne iný dojem. A práve v tomto priestore medzi faktom a dojmom dochádza k manipulácii najčastejšie a najúčinnejšie.
Ak sa pozrieme na konkrétne nástroje, pomocou ktorých sa to dosahuje, jedným z najúčinnejších je výber slov a kontextu, v ktorom sa informácie podávajú. Tá istá skupina ľudí môže byť označená ako migranti, utečenci alebo prílev cudzincov, a každý z týchto výrazov má úplne odlišný emocionálny a politický náboj, hoci v skutočnosti opisuje tú istú situáciu.
Nejde o lož v pravom zmysle slova, ale skôr o to, ktorý aspekt reality sa rozhodli zdôrazniť a ktorý nechať v úzadí, a práve preto je táto technika, profesionálne nazývaná framing, je pravdepodobne najrozšírenejšou formou mediálnej manipulácie, pretože nevyžaduje žiadne falošné tvrdenia a na prvý pohľad vôbec nevyzerá manipulatívne (Kte’pi, 2023).
A práve v tom spočíva podstata problému. Verejná diskusia o manipulácii v médiách sa väčšinou točí okolo falošných správ a úmyselnej dezinformácie, čo je samozrejme dôležitá téma, ale zároveň pomerne úzka. Sústredenie pozornosti výlučne na lož ako na hlavný problém vytvára dojem, že všetko, čo nie je dokázané ako lož, je automaticky pravda. A práve táto domnienka najviac nahráva manipulácii v jej najbežnejšej forme.
Ako opakovanie a zamlčovanie formujú naše vnímanie
Ďalším spôsobom manipulácie je opakovanie. Ak človek počuje to isté tvrdenie dosť často, začne ho považovať za pravdivejšie, nie preto, že by sa zmenila jeho skutočná podstata, ale preto, že v ľudskej psychike majú pocit známosti a pocit pravdivosti tendenciu splývať.
Ešte ťažšie je odhaliť zamlčovanie, ktoré funguje na jednoduchom princípe: keď médiá systematicky informujú len o tých častiach reality, ktoré podporujú určitý naratív, a vynechávajú kontext alebo protiargumenty, príjemca dostane zdanlivo ucelený obraz a nemá žiadny dôvod pochybovať, že mu niečo chýba. Je prakticky nemožné klásť otázky o informáciách, o ktorých existencii človek vôbec nevie.
Osobitné miesto medzi týmito nástrojmi manipulácie zaujíma emocionálny jazyk, ktorý pôsobí na inej úrovni ako ostatné techniky. Strach, hnev a rozhorčenie sú stavy, ktoré narúšajú schopnosť analytického myslenia nie preto, že človek pod ich vplyvom hlúpejšia, ale preto, že v situácii vnímanej ako hrozba mozog prirodzene uprednostňuje rýchle a intuitívne reakcie pred pomalým premýšľaním.
Mediálny obsah vytvorený na vyvolanie týchto emócií sa šíri rýchlejšie a hlbšie sa zakoreňuje v pamäti ako neutrálne správy, čo vysvetľuje dlho pozorovaný jav, že falošné informácie sa v digitálnom prostredí šíria oveľa rýchlejšie ako pravdivé, jednoducho preto, že sú prekvapivejšie a emocionálnejšie.
Najzraniteľnejší sú tí, ktorí si myslia, že sú imúnni
Najviac ma trápi to, že tieto mechanizmy fungujú nezávisle od vzdelania alebo inteligencie príjemcu. Nie sú to triky, ktoré fungujú len na naivných ľuďoch, sú to vlastnosti ľudskej kognitívnej architektúry, ktoré pôsobia na všetkých, vrátane tých, ktorí sa považujú za imúnnych voči nim.
A práve títo ma trápia najviac. Presvedčenie, že manipulácii podliehajú len iní, menej vzdelaní alebo menej kritickí ľudia, je samo osebe formou skreslenia, ktorú radi využívajú médiá a politici. Človek, ktorý je presvedčený o svojej odolnosti, prestáva byť ostražitý, a práve v tom momente je najzraniteľnejší.
K tomu sa pridáva sociálny aspekt. Ľudia čiastočne upravujú svoje názory v súlade s tým, čo považujú za prevládajúci postoj svojho okolia, a v prostredí sociálnych sietí tento mechanizmus nadobúda novú intenzitu, pretože počet zobrazení a reakcií slúži ako viditeľný signál toho, čo si zrejme myslia všetci ostatní, bez ohľadu na to, či daný obsah zodpovedá skutočnosti.
Výsledkom je postupné uzatváranie sa v informačnom priestore, kde človek prichádza do kontaktu prevažne s názormi, ktoré potvrdzujú jeho vlastné, čo časom vedie k tomu, že manipulatívny obsah nie je vnímaný ako manipulatívny, ale ako samozrejmý.
Riešenie podľa môjho názoru nespočíva v tom, aby sme sa naučili rozpoznávať falošné správy, hoci to má svoju hodnotu. Je to skôr otázka postoja, ochoty uznať, že obraz sveta, ktorý dostávam prostredníctvom médií, je vždy neúplný, vždy má nejaký sklon a vždy stojí za to sa opýtať, komu tento konkrétny naratív vyhovuje.
Pochopenie mechanizmov mediálnej manipulácie je prvým a nevyhnutným krokom k tomu, aby sme voči nim neboli bezbranní, nie preto, že táto vedomosť zaručuje imunitu, ale preto, že človek, ktorý vie, že emocionálny náboj správ nie je argumentom a že opakovanie samo o sebe neznamená, že tvrdenie je pravdivé, má väčšiu šancu zapojiť kritické myslenie tam, kde by inak reagoval automaticky. A práve tento moment spomalenia, krátka pauza medzi získaním informácie a jej ďalším šírením, je možno najúčinnejšou formou ochrany v súčasnom mediálnom prostredí.
Zdroje:
Kte’pi, B. (2023). Framing effect (psychology). EBSCO. https://www.ebsco.com/research-starters/social-sciences-and-humanities/framing-effect-psychology
Hromník, T. (2015, October 11). Mediálna manipulácia v praxi. Život Elfoslava. https://blog.hromnik.com/2015/10/11/medialna-manipulacia-v-praxi/ (Foto)
Autorka: Inna Mursagulova