Vzhľadom na historický vývoj, relatívne malý mediálny trh a ďalšie faktory nemá mediálna výchova v Litve takmer žiadnu tradíciu a jej zastúpenie v školskom i mimoškolskom systéme je veľmi slabé. Rozvoj mediálnej gramotnosti ako súčasť povinného školského systému v krajine je v počiatočnej fáze. Programy pre mediálnu výchovu zatiaľ nie sú zahrnuté do školského systému na celoštátnej ani na regionálnej úrovni.
Integrácia prvkov mediálnej výchovy do kurikula
Prvé kroky v súvislosti s integráciu prvkov mediálnej výchovy do kurikula stredných škôl sa začali v roku 2006, kedy rezort školstva začal s implementáciou vzdelávacieho programu zameraného primárne na informačnú gramotnosť. Dôraz bol však kladený primárne na jej prepojenie s problematikou ľudských práv. Súčasťou programu určeného pre žiakov deviateho až jedenásteho ročníka boli aj niektoré témy týkajúce sa rozvoja mediálnej gramotnosti. V dokumente sa uvádza, že cieľom je rozvíjať kompetencie, ako sú kritické myslenie a analytické zručnosti, schopnosť používať médiá, internet a iné zdroje informácií – s dôrazom na občianske, kultúrne a spoločenské kompetencie.
Program otestovaný 15 školách
V rokoch 2007 – 2008 bol program otestovaný v 15 školách, pričom bola spracovaná stručná analýza východiskovej situácie, ciele, priority, plány na integráciu do kurikula, ako aj kritériá pre evaluáciu dosiahnutých výsledkov. Hlavným cieľom pilotného projektu bolo podporiť integrálnu výučbu informačnej gramotnosti, chápanú ako schopnosť študentov kriticky vyberať a posudzovať informácie z médií a ďalších zdrojov. V rámci projektu sa organizovali workshopy pre učiteľov a administratívnych pracovníkov, spustila sa webová stránka zameraná na informačnú podporu a zdieľanie skúseností, testovali sa materiály pre výučbu prierezových tém. Do programu sa okrem rezortu školstva zapojili aj mimovládne organizácie a aktívni učitelia z praxe. Relatívne dobre rozpracovaný program však bol zhruba po roku ukončený – najmä kvôli nedostatočnému financovaniu, ale aj konfliktným pohľadom na mediálnu výchovu, ktorú mnohí aktéri vnímali ako prvok oslabujúci dôveru v demokratické funkcie médií v spoločnosti. Proces zavádzania mediálnej výchovy v Litve sa tak dostal do slepej uličky a prebiehajúce aktivity boli utlmené alebo úplne zrušené.[1]
Príprava učiteľov
V Litve neexistuje ani žiadna systematická príprava budúcich učiteľov v oblasti mediálnej výchovy, resp. integrácie vybraných tém do niektorých vyučovacích predmetov. V krajine absentujú aj akékoľvek kurzy alebo iné typy programov ďalšieho vzdelávania učiteľov z praxe, ktoré by sa priamo či nepriamo venovali mediálnej výchove. Z hľadiska vyučovacích predmetov sa niektoré témy súvisiace s rozvojom mediálnej gramotnosti objavujú najmä v materinskom jazyku, v občianskej náuke, v dejepise a v niektorých umelecky zameraných predmetoch.[2] Ojedinelé aktivity týkajúce sa mediálneho vzdelávania zostali v Litve predovšetkým na pleciach niekoľkých mimovládnych organizácií – najmä takých, ktorým sa podarilo získať spolufinancovanie z medzinárodných projektov alebo z komerčného sektora. Ako ilustračný príklad možno uviesť celoštátny projekt Safer Internet LT, do ktorého sa zapojilo viacero verejných a súkromných inštitúcií vrátane mimovládnych organizácií. Projekt zastrešil a spolufinancoval mobilný telekomunikačný operátor Bité Lithuania.
Program sa týka rizikového správania a problematických mediálnych obsahov na internete (pornografia, pedofília, rasizmus, xenofóbia a pod.). Súčasťou je i prevádzka webovej stránky, ktorá slúži ako vzdelávací zdroj pre mladých ľudí, ich rodičov i učiteľov a jej súčasťou je aj poradenská linka určená okrem iného na nahlasovanie nelegálnych a škodlivých obsahov dostupných v online priestore.[3] V propagovaní mediálnej výchovy boli aktívne aj niektoré médiá – napríklad verejnoprávny rozhlas pripravil talk show zameranú na problematiku sveta médií. Podobnú reláciu vysielala pod názvom Mediálna anatómia aj verejnoprávna rozhlasová stanica Žiniu radijas.[4]
Príklady dobrej praxe
Príkladom spolupráce mimovládnej organizácie a formálneho vzdelávania je program s názvom Film v mojej škole (Kinas mano mokykloje). Jeho organizátorom je nezisková organizácia Meno Avilys, ktorá sa zameriava na rozvoj filmovej gramotnosti. Cieľom programu, ktorý je zameraný na cieľovú skupinu stredoškolákov, je pomôcť študentom rozvíjať kritické myslenie vo vzťahu k médiám a zároveň podporiť ich tvorivosť. Organizácia Meno Avilys tiež participovala na medzinárodnom projekte Rámec pre filmové vzdelávanie v Európe (Framework for film education in Europe), ktorý bol koordinovaný Britským filmovým inštitútom.[5]
[1] Pérez -Tornero, J.M. et al.: Research on Existing Media Education Policies. Country Overview –Lithuania. Barcelona : Gabinete de Comunicación y Educación. UAB, 2014. 11 s.
[2] Juraitė, K.: Media and Information Education Policies in Lithuania. In: Public Policies in Media and Information Literacy in Europe: Training and Capacity-Building in the Digital Age. [online].Paris : Université de la Sorbonne Nouvelle, 2014. 15 s. [cit. 2014-05-08]. Dostupné na:<http://ppemi.ens-cachan.fr/data/media/colloque140528/rapports/LITHUANIA_2014.pdf>.
[3] Draugiškas Internetas [online]. [2014-05-08]. Dostupné na: <http://www.draugiskasinternetas.lt/en
[4] Žiniu radijas [online]. [2014-05-08]. Dostupné na: <https://soundcloud.com/ltvmedia/r-ta-janutien-ini-radijas
[5] Meno Avilys [online]. [2014-05-08]. Dostupné na: <http://www.menoavilys.org/en