Poľsko patrí v regióne strednej Európy ku krajinám, ktorých skúsenosť môže slúžiť ako ilustračný príklad relatívne neúspešnej integrácie mediálnej výchovy do systému školského vzdelávania. Dôvodov fiaska súvisiaceho so zavádzaním mediálneho vzdelávania je viacero – jedným z nich je však zrejme nevôľa, nepochopenie významu mediálnej gramotnosti a nedostatočná informovanosť kompetentných politických aktérov, ktorí o programe zavádzania mediálnej výchovy do škôl rozhodovali.
Problémy so zavádzaním mediálnej výchovy
Poľsko pritom pôvodne patrilo k prvým stredoeurópskym krajinám, ktoré s integráciou mediálnej výchovy do škôl začínali. Už v roku 1999 sa totiž súčasťou študijných plánov základných a nižších stredných škôl stali čitateľská a literárna gramotnosť. Súčasťou rozvoja týchto gramotností bolo množstvo tém, ktoré priamo alebo nepriamo súviseli s mediálnou výchovou. Jedným z primárnych cieľov bolo rozvinúť u detí kompetencie kritického vnímania mediálneho obsahu a zodpovedného používania médií. Zavádzanie tohto kurikula do poľských škôl však už od počiatku narážalo na množstvo problémov a stalo sa predmetom kritiky zo strany učiteľov i iných zainteresovaných osôb. Problémom v tejto fáze bolo tiež slabé povedomie odbornej verejnosti o podstate a dôležitosti rozvoja mediálnej gramotnosti, absencia relevantných informácií, koncepčných materiálov a podporných mechanizmov.
Poľská rada pre vysielanie a retransmisiu (Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji)[1] si v Inštitúte pre audiovizuálne umenie Jagellonskej univerzity objednala analytickú štúdiu, ktorá mala zhodnotiť existujúci program. Správa s názvom Raport o stanie edukacji medialnej bola spracovaná tímom výskumníkov, ktorých viedol prof. W. Godzic. Analýza potvrdila význam a dôležitosť mediálneho vzdelávania pre spoločnosť a odporučila jeho pokračovanie. Napriek tomu poľské úrady tento prvý program mediálneho vzdelávania v roku 2008 definitívne zrušili.[2]
Aktivity zainteresovaných odborníkov a nadšencov
Už v rokoch 2003 až 2008 bolo mediálne vzdelávanie v Poľsku viac záležitosťou zainteresovaných odborníkov a nadšencov ako oficiálnou vládnou politikou. Vznikli početné iniciatívy založené na európskych programoch, napríklad Mediálny program alebo Bezpečnejší internet. Boli založené webové stránky venované mediálnemu vzdelaniu, napr. EdukacjaMedialna.pl, Edunews.pl. Problémom však bolo, že absentovala akákoľvek koordinácia týchto iniciatív na národnej úrovni a samotnému mediálnemu vzdelávaniu chýbala osvetová činnosť a propagácia v radoch odbornej či laickej verejnosti.[3]
Dôsledkom tohto stavu bolo rozhodnutie ministerstva školstva, že mediálna výchova nemá mať v školských vzdelávacích programoch takmer žiadne miesto. Nové štátne vzdelávacie programy schválené v roku 2009 drasticky okresali väčšinu tematických celkov týkajúcich sa mediálneho vzdelávania. Integrita počiatočného projektu mediálnej výchovy v poľských školách bola úplne narušená. V osnovách sa zachovalo len zopár prvkov, ktoré čiastočne súvisia s médiami a ich vyučovanie zostáva na báze nepovinných prierezových tém, ktoré učitelia môžu zaradiť do svojich vyučovacích predmetov. Omnoho väčším problémom sa však stala dezinterpretácia samotného poslania a účelu mediálnej výchovy. Rozvoj mediálnych kompetencií začal byť totiž čoraz viac stotožňovaný so zručnosťami týkajúcimi sa používania informačno-komunikačných technológií.[4]
Prekrývanie mediálnej výchovy a informatiky
Tomuto trendu, v rámci ktorého dochádza k čoraz väčšiemu prekrývaniu mediálnej výchovy a informatiky, sa prispôsobili aj poľské vysoké školy pripravujúce učiteľov. V ich ponuke aj v súčasnosti nájdeme veľmi veľa študijných programov, v ktorých názvoch sa vyskytuje slovné spojenie edukacja medialna (mediálne vzdelávanie). Ich absolventi však nie sú zameraní na mediálnu výchovu, ale skôr na vyučovanie informatiky a väčšina z nich aj pracuje v školách ako kvalifikovaní učitelia tohto predmetu.[5]
Problémy s efektívnou integráciou mediálnej výchovy do poľského vzdelávacieho systému sa celkom úspešne darí eliminovať aktivitami širokého spektra mimovládnych organizácií, ktoré sú v tejto oblasti veľmi činorodé a do veľkej miery suplujú nečinnosť a nezáujem štátnych inštitúcií. Mimovládne organizácie a akademické pracoviská organizujú konferencie, realizujú výskumné aktivity, osvetové kampane, semináre, školenia i množstvo menších, lokálnych projektov. Pravidelné informácie o novinkách v oblasti mediálnej výchovy prinášajú špecializované portály Edukacja medialna[6] a Edunews.[7]
Zvyšujú povedomie o možnostiach a rizikách
Ako zaujímavý ilustračný príklad ich aktivít možno spomenúť projekt s názvom Turn on. Youth and Media, ktorý pripravilo Polish Centre for Citizenship Education v spolupráci s nadáciou Evens Foundation. Cieľom tohto projektu je zvýšiť povedomie o možnostiach a rizikách spojených s médiami, rozvíjať zručnosti vyhľadávať alebo overovať informácie. Projekt sa usiluje dosiahnuť, aby sa informácie stali nástrojom vzdelávania, aby formovali pohľad študentov na život, pomohli vyjadrovať ich názory, rozvíjať záujmy a podporovali zapájanie sa do tvorivých občianskych aktivít. Žiaci sa učia ako analyzovať a kriticky hodnotiť mediálny text, ale aj vytvárať vlastné mediálne obsahy.[8]
Nadácia Media Evolution pravidelne organizuje viaceré projekty, ktoré zapájajú žiakov a neformálnym spôsobom ich učia základy mediálnej výchovy. Patrí k nim napríklad projekt Moja škola je mediálna (Moja Szkola Jest Medialna).[9]
Poľská asociácia mediálnej výchovy (Polskie Towarzystwo Edukacji Medialnej) bola vytvorená v roku 2012 z iniciatívy akademikov aj praktikov, ktorí sa zaoberajú mediálnym vzdelávaním. Hlavným cieľom je rozšíriť znalosti o médiách a mediálnu výchovu, ako aj podporovať výskum a akademickú spoluprácu v tejto oblasti. Organizácia sídli v Krakove a na jej stránke sa nachádzajú rôzne typy materiálov vrátane metodických materiálov určených pre učiteľov.[10]
Poľská spoločnosť pre vzdelávacie technológie a mediálnu výchovu (Polskie Towarzystwo Technologii i Mediów Edukacyjnych) bola založená v roku 1996 profesorom Waclawom Strykowskim z Adam Mickiewicz University v Poznańi. Je organizátorom konferencií s názvom Médiá a vzdelávanie (1997 – 2012) a zaoberá sa aj výskumom mediálnej gramotnosti a mediálnej výchovy.[11]
Príklady dobrej praxe
Mimovládna organizácia Nadácia Moderné Poľsko (Fundacja Nowoczesna Polska) pripravila katalóg kompetencií mediálnej a informačnej gramotnosti schválený Poľskou národnou komisiou UNESCO ako významný vklad do medzinárodného programu s názvom Informácie pre všetkých (Information for all). Katalóg bol publikovaný v máji 2012 ako súčasť programu Digitálna gramotnosť: katalóg mediálnych a informačných kompetencií (Cyfrowa przyszlość: Katalog kompetencji medialnych i informacyjnych). Katalóg zahŕňa témy informačnej gramotnosti, mediálneho diskurzu, bezpečnosti internetu, ekonomické, etické a právne aspekty mediálnej kompetencie. Tvorí súbor usmernení pre mediálne vzdelávanie a celoživotný proces. Katalóg kompetencií uvádza nasledujúcich osem tematických oblastí: 1) použitie informácií, 2) vzťahy s médiami, 3) jazyk médií, 4) kreatívne využitie médií, 5) etika a hodnoty v médiách a v komunikácii, 6) bezpečnosť v oblasti médií a komunikácie, 7) právne aspekty médií a komunikácie, 8) ekonomické aspekty médií.[12]
Media and Information Literacy Platform
Nadácia s finančnou podporou belgickej organizácie Evens Foundation pripravila aj medzinárodný projekt s názvom Media and Information Literacy Platform for Exchanging Educational Resources (MIL/PEER). Nová online platforma je rozsiahlou databázou rôzne štruktúrovaných vzdelávacích materiálov, zdrojov a informácií týkajúcich sa tejto problematiky. Je určená nielen pre učiteľov zo základných a stredných škôl, ale aj pre akademikov, výskumníkov, vydavateľstvá a ďalších aktérov, ktorí majú záujem o rozvoj mediálneho vzdelávania. Na portáli je možno po registrácii pridávať vlastné materiály a zdieľať ich s ostatnými.[13] Podobné zameranie má aj portál Interklasa,[14] ktorý v roku 2011 zorganizoval e-learningový kurz s názvom Mediálne kompetencie ako kľúč k úspechu mladej generácie vo vedomostnej spoločnosti (Kompetencja medialna kluczem do sukcesu młodego pokolenia w społeczeństwie wiedzy). Obsah kurzu, ktorý je doteraz dostupný na webovej stránke, je zameraný na zvyšovanie spôsobilostí v oblasti kritického myslenia a objektívneho hodnotenia mediálnych a informačných zdrojov. Primárnou cieľovou skupinou boli učitelia, ktorí sa zaoberali napríklad možnosťami práce s novými médiami v rámci vzdelávacieho procesu i mimoškolských aktivít.[15]
Ďalším príkladom dobrej praxe je informačná služba Mediálny rozcestník (Drogowskaz medialny), ktorá bola vytvorená v roku 2013 poľskou radou pre vysielanie a retransmisiu. Webová stránka poskytuje aktuálne informácie o mediálnom vzdelávaní v Poľsku aj vo svete.[16]
[1] Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <http://www.krrit.gov.pl/>.
[2] GODZIC, W. – SIEROCKA, A.D.: Sytuacja polskich mediów audiowizualnych w latach 1989 – 2008. [online].Warszawa : Ministerstwo Kultury i Dziedzictwa Narodowego, 2009. 65 s. [cit. 2014-09-08]. Dostupné na: <http://www.kongreskultury.pl/library/File/RaportMedia/media_audio_w.pelna%281%29.pdf>.
[3] Drzewiecki, P.: Media aktywni. Dlaczego i jak uczyć edukacji medialnej? Warszawa : Otwock, 2010. 188 s.
[4] Boroń, P.: Edukacja medialna w Polsce XXI wieku ze szczególnym uwzględnieniem prac KRRiT w latach 2007-2010. [online].Krakow : Uniwersytet Pedagogiczny im. Komisji Edukacji Narodowej w Krakowie, 11 s. [cit. 2014-09-08]. Dostupné na: <http://www.ktime.up.krakow.pl/ref2010/boron.pdf>.
[5] IWANICKA, A. – WALTER, N. – KIELKIEWICZ-JANOVIAK, A.: Media and Information Literacy Policies in Poland. In: Public Policies in Media and Information Literacy in Europe: Training and Capacity-Building in the Digital Age. [online].Paris : Université de la Sorbonne Nouvelle, 2014. 31 s. [cit. 2014-09-08]. Dostupné na: <http://ppemi.ens-cachan.fr/data/media/colloque140528/rapports/POLAND_2014.pdf>.
[6] Edukacja medialna [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <http://www.edukacjamedialna.pl/>.
[7] Edunews [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <http://www.edunews.pl/>.
[8] Turn on. Youth and Media [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <http://www.evensfoundation.be/en/programs/media/media-literacy-train%E2%80%90the%E2%80%90trainer-program/poland-turn-youth-and-media>.
[9] Międzynarodowy projekt “Moja Szkoła Jest Medialna-Młodzi Liderzy” [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <http://www.3.wegorzewo.pl/miedzynarodowy-projekt-moja-szkola-jest-medialna-mlodzi-liderzy/>.
[10] Polskie Towarzystwo Edukacji Medialnej [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <http://ptem.org.pl/>.
[11] Polskie Towarzystwo Technologii i Mediów Edukacyjnych [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <https://www.facebook.com/media.edukacja>.
[12] Dąbrowska, A.J. et al.: Cyfrowa Przyszłość. Katalog kompetencji medialnych i informacyjnych. Warszawa : Fundacja Nowoczesna Polska, 2012. 79 s.
[13] MIL Peer [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <http://milpeer.eu/>.
[14]Kompetencja medialna kluczem do sukcesu młodego pokolenia [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <http://www.interklasa.pl/portal/index/strony?mainSP=nowosci&mainSRV=ciekawe&page=main&action=news&pn_oid=344340>.
[15] LIPSZYC, J. et al.: Cyfrowa Przyszłość. Edukacja medialna i informacyjna w Polsce– raport otwarcia. Warszawa : Fundacja Nowoczesna Polska, 2012. 202 s.
[16] Drogowskaz medialny [online]. [2014-09-08]. Dostupné na: <http://www.krrit.gov.pl/drogowskaz-medialny/>.