Schopnosť pohybovať sa na internete patrí v súčasnosti medzi základné zručnosti. Vyhýbanie sa online komunikácii môže jednotlivcov obmedziť v možnostiach spojiť sa s ľuďmi; zároveň niektoré služby trvajú dlhšie, ak sa vybavujú offline – napríklad bankovníctvo. Internet si našiel cestu takmer do všetkých aspektov nášho každodenného života. Digitalizácia zároveň napreduje tak rýchlo, že staršie generácie môžu pociťovať nedostatky v digitálnych zručnostiach.
Digitálne zručnosti v celej Európe
Digitálne zručnosti sa v Európe líšia v závislosti od krajiny a medzi severnými a východnými regiónmi existujú výrazné rozdiely. Holandsko, Fínsko a Nórsko patrili v roku 2023 medzi lídrov – viac ako 50 % populácie v týchto krajinách preukázalo nadpriemerné digitálne zručnosti. Naopak, Rumunsko, Turecko a Bulharsko zaznamenali najvyšší podiel jednotlivcov s citeľne nižšou úrovňou digitálnych zručností.
Výskum z roku 2023 ukázal, že osoby vo veku 25 až 34 rokov mali vyššiu pravdepodobnosť disponovať základnými digitálnymi zručnosťami (70 %). Nasledovali mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov. Najnižšiu pravdepodobnosť disponovania digitálnymi zručnosťami vykazovali osoby vo veku 65 až 74 rokov.
Západ, východ a juh
V rámci Európy dosahujú najvyššiu úroveň používania internetu najmä severné a západné regióny. Prispieva k tomu viacero faktorov vrátane vyššieho HDP a rozvinutejšej infraštruktúry. V roku 2023 malo takmer 60 % belgickej populácie základné alebo nadpriemerné digitálne zručnosti a takmer traja zo štyroch dospelých uviedli, že majú nadpriemernú úroveň digitálnej gramotnosti.
Vo Fínsku takmer 90 % opýtaných pomohlo členovi rodiny alebo priateľovi s digitálnymi záležitosťami a 36 % uviedlo, že často potrebujú pomoc pri používaní digitálnych zariadení. V Spojenom kráľovstve viac ako polovica dospelých uviedla, že potrebovala pomoc s používaním internetu.
Maďarsko, Estónsko a Litva vykázali najvyššiu úroveň informačnej a dátovej gramotnosti spomedzi skúmaných východoeurópskych krajín, pričom 73 % dospelých uviedlo, že disponuje digitálnymi zručnosťami. Len mierne za nimi zaostávali Lotyšsko a Poľsko, kde viac ako 50 % dospelých deklarovalo digitálne zručnosti.
Južná Európa taktiež zaznamenala vysoký podiel jednotlivcov s informačnou a dátovou gramotnosťou. V Španielsku 72 % populácie uviedlo, že disponujú týmito zručnosťami. V prieskume v Grécku, ktorý prebiehal v rokoch 2019 až 2022 bolo preukázané, že približne sedem z desiatich dospelých disponuje informačnou gramotnosťou.
To sa vzťahuje na schopnosť overiť si spoľahlivosť informácií, získať informácie o tovaroch alebo službách alebo čítať či sťahovať noviny. Okrem toho približne 60 % z nich uviedlo, že má komunikačné a kolaboratívne zručnosti vrátane odosielania správ s priloženými súbormi, telefonovania cez internet, účasti na sociálnych sieťach a účasti na konzultáciách alebo hlasovaní cez internet.
Digitálna gramotnosť má mnoho aspektov. V niektorých prípadoch ide o zručnosti, ktoré používatelia internetu potrebujú na prístup do online priestorov, v iných, pokročilejších prípadoch, priemerný používateľ internetu, ktorý má efektívnu digitálnu gramotnosť, dokáže zostať online v bezpečí a vyhnúť sa tomu, aby bol podvedený alebo odhalil svoje osobné údaje.
Je však dôležité poznamenať, že to nie je ukazovateľom inteligencie danej osoby, keďže schopnosť identifikovať online podvod alebo hrozbu nie je jednoduchá. Aj tí najskúsenejší a digitálne gramotní používatelia internetu sa stávajú obeťami takýchto trestných činov. To zdôrazňuje dôležitosť podpory a motivácie viacerých ľudí, aby sa učili a ovládali nové zručnosti a boli v tomto procese trpezliví.
Zdroj: Statista.com/ Publikované 17. decembra, 2025, Lionel Sujay Vailshery