SLOVINSKO

Slovinsko patrí jednoznačne ku krajinám, v ktorých má mediálna výchova už takmer dve desaťročia pevné miesto vo vzdelávacom systéme a skúsenosti z tohto regiónu môžu byť inšpirujúcim príkladom aj pre iné krajiny strednej a východnej Európy. Vo viacerých ohľadoch dokonca predstihuje aj niektoré štáty s podstatne dlhšou demokratickou tradíciou a vyspelejším mediálnym i vzdelávacím systémom. Za všetko hovorí skutočnosť, že do školského kurikula sa v tejto krajine mediálna výchova dostala už v roku 1997, teda v čase, keď táto agenda ešte len začínala byť relevantnou témou Rady Európy a ďalších európskych inštitúcií.

Schopnosť kriticky analyzovať mediálne obsahy

Slovinské osnovy pre základné školy, ktoré boli v spomínanom roku prijaté, definujú mediálnu gramotnosť ako schopnosť kriticky analyzovať mediálne obsahy a rozlišovať aktívne funkcie, ktoré publikum zohráva pri vytváraní významu mediálnych obsahov. Hlavným cieľom mediálnej výchovy v Slovinsku je vzdelávať autonómnych, kompetentných, sociálne zodpovedných a aktívnych občanov, ktorí vedia, ako selektovať kvalitné informácie a zodpovedne komunikovať prostredníctvom médií a iných spoločenských foriem komunikácie.[1]

Mediálna výchova je v Slovinsku samostatným voliteľným predmetom, ktorý je integrálnou súčasťou deväťročnej povinnej školskej dochádzky. Na základných školách sa vyučuje v siedmom, ôsmom a deviatom ročníku. Obsah predmetu je štruktúrovaný do troch modulov, pričom každý z nich sa preberá jeden školský rok. Časová dotácia je jedna hodina týždenne, teda spolu je počas roka k dispozícii 35 hodín priamej výučby. Prvý rok kurzu je navrhnutý tak, že sa kladie dôraz na témy dotýkajúce sa tlače. Žiaci sa oboznámia so základnými princípmi masových médií, objavujú rozdiely medzi jednotlivými mediálnymi obsahmi a učia sa, ako rozlíšiť marketingové a propagačné texty od novinárskych žánrov. Po prvom roku kurzu by si žiaci mali uvedomovať, že médiá svet automaticky neodrážajú, ale že novinári a mediálne organizácie vytvárajú a konštruujú realitu, pričom na tieto procesy vplývajú rôzne sociálne, politické, estetické a ekonomické faktory. Súčasťou modulu je aj koncept learning-by-doing, v rámci ktorého žiaci tvoria vlastné noviny.

Učia sa o vplyve masmédií

Druhý rok je venovaný rozhlasu a televízii. Žiaci si vytvoria vlastný rozhlasový program, učia sa o vplyve masmédií, a to najmä o témach, ako je násilie v médiách, idoly a stereotypy. Ďalšia časť kurzu sa zaoberá televíziou a jej vlastnosťami. V spolupráci s miestnou televíznou stanicou si žiaci vytvárajú svoj vlastný televízny program. Záverečný modul je venovaný internetu a sociálnym sieťam. Počas troch rokov majú žiaci príležitosť analyzovať konkrétne mediálne obsahy a následne sformulovať návrhy na ich zlepšenie, ktoré potom odošlú do príslušnej mediálnej organizácie.[2]

Predmet absolvovalo12 % žiakov základných škôl

Podľa údajov slovinského ministerstva školstva a športu absolvovalo v školskom roku 2012/2013 tento predmet približne 12 percent žiakov základných škôl. Vyučovať mediálnu výchovy ako voliteľný predmet môžu všetci učitelia, ktorí majú kvalifikáciu na výučbu humanitných a spoločensko-vedných predmetov.[3] Závažným problémom a určitým nesystémovým prvkom slovinského systému je však skutočnosť, že veľká časť týchto učiteľov nemá na vyučovanie mediálnej výchovy dostatočnú kvalifikáciu, nakoľko počas svojej vysokoškolskej prípravy sa s takýmto alebo podobným predmetom nestretli. Pedagogické fakulty totiž nemajú vo svojich študijných programoch zaradené predmety, ktoré by učiteľov na vyučovanie týchto náročných tém primerane pripravili.

Príprava učiteľov a odborníkov

Mediálna výchova je ako voliteľný predmet zaradená jedine na Fakulte spoločenských vied Univerzity v Ľubľane, kde má časovú dotáciu 60 hodín ročne. Učitelia, ktorí už v školskej praxi pôsobia, sú pri zvyšovaní svojej kvalifikácie odkázaní najmä na rôzne kurzy a školenia. Jeden z nich (trvá asi dva alebo tri dni) ponúka už spomínaná univerzita v slovinskom hlavnom meste. Práve nedostatok učiteľov s príslušnou kvalifikáciou na vyučovanie mediálnej výchovy je jedným z problematických bodov slovinského modelu, ktorý spôsobuje, že prístup k mediálnemu vzdelávaniu má iba relatívne malá časť populácie slovinských žiakov základných škôl.

Učitelia a školy, ktoré sa mediálnu výchovu rozhodnú vyučovať, majú v Slovinsku dostatok pôvodných informačných zdrojov, metodík a materiálov. K dispozícii sú aj učebné texty pre žiakov, ale aj materiály pre rodičovskú mediálnu výchovu. Tieto učebné zdroje zahŕňajú všetky zásadné časti mediálnej výchovy (tlač, rozhlas, televízia a internet).[4]

Výskum v oblasti mediálnej výchovy

Relatívne dobrú úroveň dosahuje aj výskum v oblasti mediálnej výchovy. V roku 2008 sa napríklad realizovalo hodnotenie stavu mediálnej výchovy v Slovinsku.[5] V roku 2010 sa uskutočnilo hodnotenie mediálnej gramotnosti žiakov[6] . Podobný prieskum zameraný na vzťah učiteľov k médiám sa uskutočnil v roku 2011.[7]

Existuje mnoho príkladov osvedčených postupov stanovených na základe potreby rozvíjať spoluprácu medzi školami a médiami. V Slovinsku existuje tradícia a pravidelná spolupráca medzi väčšinou škôl, ktoré ponúkajú voliteľný predmet mediálna výchova a regionálnymi novinami, ako aj s lokálnymi a regionálnymi rozhlasovými a televíznymi stanicami. Ide o nezávislé rozhlasové a TV stanice s osobitným štatútom, ktoré vysielajú mediálne obsahy pre regionálne publikum. Takéto typy programov musia povinne tvoriť minimálne 20 percent ich programovej štruktúry a sú spolufinancované zo špeciálneho rozpočtu mediálneho fondu. Štúdia o začlenení mediálnej výchovy do slovinského školského systému ukazuje, že väčšina miestnych redakcií má nadviazané partnerstvá s učiteľmi, ktorí vyučujú mediálnu výchovu v školách. Žiaci pravidelne navštevujú tieto médiá a získavajú poznatky o práci novinárov. Na konci školského roka sú najlepšie mediálne produkty vytvorené žiakmi uverejnené v miestnych novinách, rozhlase alebo televízii.[8]

Príklady dobrej praxe

Zaujímavým príkladom dobrej praxe mediálnej výchovy realizovanej priamo médiami je pravidelný televízny magazín Infodrom, ktorý vysiela slovinská verejnoprávna televízia od roku 2012. Tento cyklus spravodajských a publicistických programov je určený pre deti a dospievajúcich vo veku od 9 do 13 rokov. Na obrazovkách sa objavuje každý pracovný deň a trvá osem minút. Z hľadiska obsahového zamerania prináša správy zo Slovinska i zo zahraničia, ktoré sú interpretované veku primeraným spôsobom. Program ponúka divákom možnosť zasielať námety a tipy na ďalšie relácie, ako aj vyjadrovať sa k už odvysielaným programom. Program možno sledovať a zároveň o odvysielaných správach diskutovať aj prostredníctvom webovej stránky na Facebooku. V Infodrome sa pravidelne objavujú aj spravodajské a publicistické príspevky, ktoré boli vytvorené mediálnymi tímami priamo na školách.[9]

V Slovinsku funguje i projekt nazvaný Škola rodičov. Ide o neformálnu vzdelávaciu aktivitu organizovanú aktívnymi rodičmi v spolupráci so základnými školami. Program prebieha formou diskusných skupín, prednášok alebo seminárov, kde sa rodičia, učitelia, novinári, psychológovia a ďalší odborníci venujú rôznym témam týkajúcim sa mediálnej výchovy v rodinnom prostredí.[10]