Vplyv sociálnych sietí na sebaobraz mladých ľudí je v súčasnosti intenzívne skúmanou témou. Digitálny svet prináša množstvo podnetov, ktoré môžu formovať vnímanie vlastného tela u mladých ľudí. Tieto vplyvy môžu byť pozitívne, ale aj negatívne, pričom ich dôsledky môžu viesť až k samotným poruchám príjmu potravy.
Majú sociálne siete vplyv na to ako sa vidíme ?
V súčasnej digitálnej ére zohrávajú sociálne siete obrovskú úlohu v každodennom živote mladých ľudí. Ponúkajú množstvo výhod, ako je možnosť komunikácie, sebavyjadrenia či získavania inšpirácie, no na druhej strane však môžu vytvárať aj toxické prostredie, ktoré prispieva k nezdravému vnímaniu vlastného tela a môže mať následne aj veľmi negatívny vplyv na psychické a fyzické zdravie jednotlivca.
Ako sa môžeme dočítať na union.sk, kanadská štúdia z roku 2017 ukázala, že študenti, ktorí používajú sociálne médiá viac ako 2 hodiny denne, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť problémov duševného zdravia. Sú to predovšetkým problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy, pocit menejcennosti.
Psychológ z NYU Jonathan Haidt sa vyjadril pre Forbes.sk kde poukazuje na niekoľko alarmujúcich štatistík o duševnom zdraví dospievajúcich a v používaní sociálnych sietí. Poznamenal, že duševné zdravie tínedžerov sa od roku 2010 rapídne zhoršilo – čo sa časovo zhoduje s nástupom sociálnych sietí, špecifické pre túto krízu sú poruchy nálad, napríklad úzkosť alebo depresia.
Určujú sociálne siete nový ideál krásy ?
Sociálne siete môžu často vyvíjať tlak na mladých ľudí na dosiahnutie dlhodobo neudržateľného a hlavne nezdravého ideálu krásy. Nerealistické ideálny krásy vznikajú neustálym porovnávaním sa s častokrát upravenými obrázkami celebrít, influencerov a modeliek.
Títo ľudia sa stávajú vzormi, ktoré môže určitá časť spoločnosti považovať za niečo čo je dokonalé, čomu je potrebné sa priblížiť alebo podobať, a to bez ohľadu na svoje fyzické či psychické zdravie. Tieto fotografie však nemusia reflektovať realitu, bez ohľadu na to však vytvárajú ilúziu dokonalosti. Takéto obrazy môžu viesť k pocitom nedostatočnosti a neprimeranému sebahodnoteniu.
Výskum nedávnej štúdie zistil, že uverejňovanie a prezeranie selfie fotiek má negatívny vplyv na náladu a sebavedomie adolescentov. Je to preto, lebo selfie sa primárne používa na získanie uznania od rovesníkov.
Čím väčší význam im ľudia pripisujú, tým vyššia je šanca, že sa budú cítiť nedocenení. Vedci tiež upozorňujú, že už len prezeranie selfie fotiek môže mať zlý dopad. Je to hlavne tým, že fotografie sú takmer vždy naaranžované a strategicky upravené, no mnoho tínedžerov ich vníma ako reálne.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Journal of Eating Disorders sa ukázalo, že časté sledovanie upravených fotografií na sociálnych sieťach môže viesť k nižšiemu sebavedomiu a zvýšenému riziku rozvoja porúch príjmu potravy.
Diagnózy na spektre porúch príjmu potravy
Na chutiť.sk sa môžme dočítať že poruchy príjmu potravy sa prejavujú abnormálnymi stravovacími návykmi, poškodzujúcimi organizmus. Patrí k nim napríklad mentálna anorexia, bulímia, ortorexia a ďalšie, menej časté ochorenia.
Mentálna anorexia je duševná choroba charakteristická panickým strachom z priberania a z tučnoty, snahou o úmyselné zníženie a udržanie nízkej hmotnosti a skreslenou predstavou o svojom tele a sebe samom. Osoba s mentálnou anorexiou si svoju sebahodnotu zakladá na schopnosti kontrolovať svoje stravovanie a hmotnosť, výrazný je pocit menejcennosti, nedostatočnosti až odporu k samému sebe.
Pretrváva neschopnosť uvedomiť si závažnosť svojho zdravotného stavu a rizík vyplývajúcich z nízkej hmotnosti. Pri mentálnej anorexii môže dôjsť k poruche funkcie všetkých telesných orgánov, v krajnom prípade aj až k smrti.
Bulímia sa prejavuje záchvatovým prejedaním sa, po záchvate nasledujú fyzické ťažkosti, úzkosti, pocity viny a hanby, výčitky a kompenzácia, následná snaha zabrániť nárastu hmotnosti. Bulimici to obvykle dosahujú vyvolaním dávenia, ale aj užívaním preháňadiel alebo hladovaním, avšak aj cez to telesná hmotnosť pacientov s bulímiou býva normálna. Choroba má napriek tomu nebezpečné dôsledky.
Ortorexia je prehnaný záujem až nezdravé posadnutie zdravou stravou a zdravým životným štýlom. Osoby s ortorexiou dávajú prednosť nutričným vlastnostiam jedla a jeho prospešnosti pred chuťou a pôžitkom z neho. Prítomné sú neustále obavy týkajúce sa potenciálne negatívneho vplyvu jedla na zdravie, neprestajné zaoberanie sa kvalitou jedla, jeho pôvodom, výrobným spracovaním, balením a uchovávaním.
Človek s ortorexiou nie je schopný spontánnosti v jedle, ale ani v trávení voľných chvíľ, keďže svoje jedlo si musí zabezpečiť podľa vopred premysleného plánu. Konzumácia jedla v reštauráciách alebo bufetoch neprichádza do úvahy. Výber vhodných potravín a obavy z ich možných nedostatkov a škodlivosti vedú k pocitom úzkosti.
Škodlivé trendy a výzvy
Na sociálnych sieťach sa často objavujú virálne no najmä škodlivé výzvy, ktoré podporujú nezdravé priam až extrémne diéty ktoré môžu byť veľmi nebezpečné. Medzi príklady patrí porovnávanie pásu s listom papiera formátu A4, „Thigh Gap Challenge“ čo môžeme chápať ako porovnávanie si medzere medzi stehnami pri spojení nôh alebo „Collarbone Challenge“ kedy skúšajú, koľko mincí sa im zmestí na kľúčnu kosť či trend z názvom „thinspiration” ktorý propaguje extrémnu štíhlosť ako ideál.
Podobné trendové hashtagy a videá podporujú drastické diéty, extrémne cvičenie a iné nezdravé spôsoby kontroly hmotnosti. Niektoré z nich dokonca priamo podporujú poruchy príjmu potravy ako lákavý životný štýl.
Hashtagy ako #ana čím sa snažia online komunity podporovať anorexiu alebo #thinspiration v preklade ako štíhla inšpirácia, boli síce na niektorých platformách zakázané, no stále existujú uzavreté skupiny, ktoré šíria škodlivý obsah. Mladí ľudia, ktorí sa ocitnú v týchto komunitách, môžu byť motivovaní k nezdravému správaniu a rozvoju porúch príjmu potravy.
Čo robiť a ako sa teda chrániť pred negatívnymi vplyvmi sociálnych sietí?
Hoci sa sociálnym sieťam v dnešnej dobe takmer nedá vyhnúť, existuje niekoľko spôsobov, ako minimalizovať ich negatívne dopady na sebaobraz a psychické zdravie:
Kritické myslenie – Mladí ľudia by si mali uvedomiť, že obrázky na sociálnych sieťach často neodrážajú realitu. Mnohé fotografie sú retušované a zobrazujú iba vybraný moment zo života danej osoby, nie jej každodennú realitu.
Obmedzenie času na sociálnych sieťach – Mnohé výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí trávia menej času na sociálnych sieťach, majú lepšie sebavedomie a nižšiu mieru úzkosti. Nápomocné môže byť nastaviť si limity na denné používanie sociálnych sietí.
Sledovanie pozitívneho obsahu – Namiesto sledovania profilov, ktoré podporujú extrémnu štíhlosť, je dobré vyhľadávať tvorcov obsahu, ktorí propagujú zdravý prístup k telu a psychickej pohode.
Hovoriť o problémoch – Ak si mladý človek všimne, že sa u neho začína rozvíjať negatívny sebaobraz alebo nezdravé vzorce správania, mal by o tom hovoriť s rodičmi, priateľmi alebo odborníkmi.
Sociálne siete sú mocným nástrojom, ktorý môže mať výrazný vplyv na psychiku mladých ľudí. Preto je dôležité uvedomiť si hlavne aj ich negatíva a pristupovať k nim s rozvahou. Napríklad správnym nastavením algoritmov, sledovaním pozitívneho obsahu a obmedzením času online je možné minimalizovať ich škodlivé účinky a využívať ich práve ako nástroj na vzdelávanie a podporu duševného zdravia.
Autorka: Simona Šandriková
Zdroje:
https://jeatdisord.biomedcentral.com/articles/10.1186/s40337-023-00898-6
https://www.union.sk/socialne-siete-vplyvajuna-psychicke-zdravie/
https://jeatdisord.biomedcentral.com/articles/10.1186/s40337-023-00898-6