Každé pípnutie, vibrácia či blikajúca ikona kradnú našu pozornosť. Prečo im tak ľahko podliehame a ako sa im brániť? V tomto texte sa pozrieme na to, ako veľmi notifikácie na mobilnom zariadení ovplyvňujú náš každodenný život a či sa im dá vôbec vzoprieť.
Notifikácie ako droga
Digitálny svet podľa knihy Zachovaj si zdravý rozum, ktorej autorom ješvédsky psychiater Anders Hansen upozorňuje, že sme citlivejší a vnímavejší na podnety rôzneho druhu. Prejavuje sa to najmä tým, že pri cinknutí notifikácie sa v človeku prebúdza potreba na jej kontrolovanie.
Podľa štúdieThe Cost of Interrupted Work: More Speed and Stress nám po obyčajnom vyrušení trvá približne 23 minút, kým sa dokážeme opäť sústrediť na pôvodnú úlohu. K neustálemu prílevu notifikácií prispievajú nielen osobné návyky, ale aj externé faktory – očakávaná nepretržitá dostupnosť, najmä v pracovnom prostredí, kde sú bežnou súčasťou dňa meetingy či konferenčné hovory.
Notifikácie aktivujú v mozgu uvoľňovanie dopamínu. Zaujímavé je, že mozgový systém odmeňovania nereaguje najintenzívnejšie na samotnú správu, ale na jej očakávanie. Väčšinou preto sa hladina dopamínu zvyšuje viac pri prijatí notifikácie než pri skutočnom čítaní správy.
Práve tento faktor neistoty nás často podvedome núti neustále kontrolovať telefón. Ako vysvetľuje výskumník a psychológ Juraj Holdoš v podcaste Nevyhorení, mozog si zvykne, vytvorí návyk a zapracuje to do svojho metabolizmu ako pri užití drogy, obzvlášť vtedy, ak mu prináša nejakú formu odmeny.
S touto témou sa spája aj termín FOMO (Fear of Missing Out) – strach, že zmeškáme dôležité informácie, udalosti či interakcie. Preto pri zvukovom upozornení máme tendenciu ihneď reagovať aby sme neprišli o niečo „dôležité“ a to vytvára cyklus závislosti.
Ktorá aplikácia spôsobuje najväčšie bombardovanie?
Server TechGuide cituje výskum, podľa ktorého sa zistilo, že WhatsApp vyvoláva najväčšiu úzkosť podľa 53 % účastníkov, pretože posiela najviac notifikácií, po ktorých nasledovali iMessage, Instagram, Messenger a Gmail. Najmenej čítaným upozornením medzi všetkými generáciami je práve mail.
Priemerný človek dostáva denne 146 upozornení, čo je po sčítaní viac ako 1000 za týždeň. Údaje z tejto štúdie ukázali, že štvrtky boli najnáročnejšie dni a najpokojnejšie boli pondelky.
Negatívne dopady
Juraj Holdoš v spomínanom podcaste tiež uvádza, že za každú dávku dopamínu platíme týmito negatívnymi aspektmi:
- Zníženie pozornosti – Neustále prepínanie medzi úlohami (práca → kontrola notifikácie → návrat k práci) oslabuje schopnosť dlhodobej koncentrácie.
- Stres a strach – Zvuky notifikácii môžu spôsobovať aj psychické napätie u človeka. Ľudia cítia tlak byť neustále dostupní a nútení rýchlo reagovať, čo vedie k vyčerpaniu.
- Kvalita spánku – Zapnuté notifikácie či kontrola telefónu pred spaním alebo počas noci výrazne potláča tvorbu melatonínu a hormónu spánku, čo vedie k únave, podráždenosti a zníženiu mentálnej výkonnosti.
- Vznik závislosti – Čím častejšie notifikácie dostávame, tým viac si zvykáme na pravidelné „odmeny“ a vzniká návyk neustále kontrolovať telefón.
- Sociálna izolácia – Ľudia sa čoraz viac sústredia na virtuálny svet, čím sa stráca schopnosť komunikácie v osobnom živote.
- Abstinenčné príznaky – Ide o nepríjemné pocity alebo fyzické dôsledky pri náhlom znížení alebo prerušení sociálnej siete, ktorá nám posiela notifikácie. U jedincov sa môžu vyskytnúť relapsy – opakové vzorce správania, kedy po vymazaní používateľského konta sa k nemu znova vrátia a používajú ho ešte intenzívnejšie.
Ako si vieme pomôcť?
Server TechGuide tiež spomína výskum, ktorý uskutočnili odborníci s technológiami a médiami musicmagpie, že v dôsledku úzkostí, ktoré boli vyvolané notifikáciami vzrástol počet vyhľadávaní na Googli pre frázy „ako zapnúť režim Nerušiť na iPhone“.
Neodpojíme sa úplne, ale len na dobu, ktorú sami potrebujeme. Môže to byť teda vhodný nástroj ako zvládnuť nátlak od digitálneho sveta. Nemusíme sa báť, že zmeškáme niečo dôležité pretože ponúka aj funkciu výnimiek pre dôležité kontakty alebo aplikácie. V dnešnej dobe sa dá už na väčšine smartfónoch nastaviť aj „režim spánku“, ktorý nám vypne notifikácie aspoň v priebehu noci a prispeje tak ku kvalite spánku.
Mnoho ľudí však stále rozmýšľa nad úplným odpojením od digitálneho sveta, čo však môže viesť k hromadeniu práce a návalu informácií, ktoré nás tam vždy po návrate budú čakať. Sme súčasťou spoločnosti, ktorá už nebude fungovať inak a práve preto by sme sa mali naučiť nastaviť si hranice aby sme cítili v našom živote väčšiu rovnováhu.
Autorka: Timea Cyprichová
Zdroje: