Jednou z veľkých výziev, ktorým dnes čelíme, je boj proti dezinformáciám na internete. Dôležitým je preto vedieť ich rýchlo rozpoznať a nešíriť ďalej. Je to akákoľvek preukázateľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia vytvorená, prezentovaná a šírená pre ekonomický zisk alebo so zámerom zavádzať či klamať verejnosť. Niektorí šíria dezinformácie za účelom peňažného profitu, keďže im to môže pomôcť predávať výrobky, ktoré nie vždy fungujú alebo zvyšovať návštevnosť ich webových stránok a tým pádom aj zisky z reklamy. Ďalší môžu zase šírením dezinformácií sledovať svoje politické ciele.
Podľa správy špeciálneho tímu EÚ, ktorý bojuje proti dezinformáciám, mnohé dezinformácie pochádzajú z Číny alebo Ruska, pričom ich zámerom je oslabiť EÚ alebo vyvolávať politické zmeny. No mnoho ľudí zdieľa falošné informácie aj preto, lebo im jednoducho veria, nerobia to preto, že by chceli niekomu zámerne ublížiť, manipulovať ho alebo sa obohatiť. Dezinformácie nie sú vždy len úplne „falošné“ alebo nepravdivé. Medzi bežné praktiky dezinformátorov patrí práve šírenie poloprávd, miešanie faktov s fikciou či vytrhávanie informácií z kontextu. Cieľom je v konečnom dôsledku zmiasť čitateľov. Práve toto konanie môže mať dôsledky pre spoločnosť i demokraciu, ovplyvňovanie politických rozhodovacích procesov či dokonca ohroziť ochranu životného prostredia, zdravia a osobnej bezpečnosti. Aby ste sa mohli rýchlejšie zorientovať v dezinformáciách, uvádzame 6 spôsobov, ako ich odhaliť a spomaliť ich šírenie v online prostredí:
1. Overte si zdroj
Skúste si pozrieť sekciu „O nás“ daného webu a zistite, kto je za tým príspevkom, v ktorom sa informácia nachádza. Podobá sa vám tento zdroj vzhľadom alebo celkovou koncepciou na nejakú webovú lokalitu, ktorú dobre poznáte, ale nie je to celkom to isté? Môže to naznačovať, že ide o nespoľahlivý alebo podvodný zdroj.
2. Overte si autora
Vyhľadajte si aj jeho predchádzajúce práce a prípadne zistite, pre koho v minulosti pracoval. Nezabúdajte, že „online expert“ nemusí byť vždy naozajstným odborníkom na danú tému. Je veľký rozdiel medzi skutočným odborníkom a niekým, kto je posadnutý konšpiračnými teóriami. Zároveň, ak zbadáte, že niektorý účet na sociálnom médiu zverejňuje stovky príspevkov za deň, najmä na Twitteri a často v čase, ktorý vyzerá podozrivo, napríklad o štvrtej ráno, je dosť pravdepodobné, že je to bot (internetový robot – bot – je softvérový program, ktorý dokáže vykonávať konkrétne prednastavené úlohy, ako napr. aj simulovať komunikáciu s používateľmi internetu či sociálnych sietí, odpovedať na správy, komentovať a pod., boti môžu byť naprogramovaní na rôzne funkcie, pričom následne fungujú automaticky alebo s minimálnym ľudským zásahom). Ďalším varovným signálom môžu byť jazykové alebo syntaktické chyby, ako aj zriedkavé alebo nulové zapájanie sa do skutočných konverzácií.
3. Overte si obsah
Patrí príspevok, ktorý chcete zdieľať, medzi témy, ktorým sa venujú tradičné médiá ako noviny alebo televízne/rozhlasové vysielanie? Zodpovedá príspevok informáciám, ktoré zverejňujú verejné orgány, inštitúcie alebo neziskové organizácie? Dôležité je aj overiť si, či uvedené fakty a čísla v texte sú presné, a či nie je článok zaujatý. Dôveryhodné médiá majú objektívne spravodajstvo oddelené od sekcií, kde sa uverejňujú osobné stanoviská, názory či komentáre.
4. Overte si obrázky a videá
Ak chcete zistiť, či je fotografia skutočná, môžete sa pokúsiť nájsť jej pôvodný zdroj alebo použitie, na čo sa dajú použiť rôzne online nástroje na vyhľadávanie obrázkov (tzv. reverse image search). Pomôcť vám môže napríklad aj doplňujúci modul z projektu InVID, ktorý slúži na odhaľovanie manipulácie s videami alebo obrázkami.
5. Zistite, aké pocity vo vás článok vyvoláva
Ak vo vás článok vyvoláva veľa (negatívnych) emócií, na chvíľu sa zastavte a opýtajte sa sami seba: „Chcel niekto u mňa zámerne vyvolať takúto reakciu? Nechytil/-a som sa do pasce?“ Dezinformácie sú často navrhnuté tak, aby vyvolali negatívne emócie a narušili dôveru ľudí vo verejné orgány a profesionálne médiá.
6. Nahlasujte dezinformácie
Ak narazíte na správu, ktorá znie príliš šokujúco, zábavne či burcujúco, zachovajte chladnú hlavu a v prvom rade si skúste aspoň letmo overiť u iných spoľahlivých zdrojov či je jej obsah pravdivý. Ak sa domnievate, že ide o dezinformáciu, nahláste ju alebo aj účet, ktorý takéto správy pravidelne šíri, platforme sociálnych médií, na ktorej bola správa uverejnená. Všetky platformy už dnes ponúkajú možnosť nahlásenia a jednotlivé podozrivé správy a účty sa následne preverujú.
Zdroj: www.ec.europa.eu