ŠVÉDSKO

Počiatky systematickej integrácie mediálnej výchovy vo Švédsku siahajú do začiatku 60. rokov minulého storočia a týkajú sa rozvíjania čitateľskej gramotnosti prostredníctvom periodickej tlače. Program s názvom Noviny do škôl (Tidningen i Skolan) organizovala Národná rada pre vzdelávanie v spolupráci so Švédskou asociáciou vydavateľov tlače. Od roku 1963 sa tento program stal stabilnou súčasťou tamojšieho vzdelávacieho systému, pričom zámerom bolo predovšetkým motivovať mladých ľudí k pravidelnému čítaniu novín a zároveň – čo bolo nesporne pozitívom aj pre vydavateľov – pripraviť novú generáciu čitateľov. Úspešný projekt pokračuje až dodnes – v súčasnosti ho v školách nájdeme pod názvom Mediálny kompas (MedieKompass).

Nechýba v ňom kritická dekonštrukcia textov, spoznávanie jednotlivých novinárskych žánrov, čítanie textov s porozumením spojené s hľadaním súvisiacich politických a ekonomických kontextov a pod. Množstvo skúseností a efektívnych nástrojov, ktoré boli v uplynulých desaťročiach vyvinuté, sú výborným pomocníkom pre všetkých učiteľov, ktorí na hodinách pracujú s novinami alebo časopismi, či už v printovej verzii alebo v online podobe.[1]

Technologicky a didakticky orientovaný pohľad na médiá

V priebehu 80. rokov sa vo švédskom vzdelávacom systéme začal čoraz väčšmi presadzovať technologicky a didakticky orientovaný pohľad na médiá. Tie začali byť pedagógmi i tvorcami školských stratégií a politík vnímané ako užitočné nástroje a pomôcky, ktoré slúžia predovšetkým na dosiahnutie vzdelávacích cieľov v jednotlivých predmetoch. Od polovice 80. rokov tomu výrazne napomohol trend digitalizácie a informatizácie škôl, ktorý ešte viac posilnil príklon k vnímaniu médií ako užitočných technológií podporujúcich edukačné procesy. Už v roku 1984 sa začala realizácia prvého projektu s názvom Počítače do škôl (Datorer i skolan). V rokoch 1988 až 1991 naň nadviazal rozsiahly projekt s názvom DOS, ktorý bol primárne zameraný na využívanie počítača ako pedagogického nástroja. K týmto pilotným projektom v 90. rokoch pribudlo množstvo ďalších komplexných programov a iniciatív, ktorým sa podarilo zapojiť väčšinu škôl z celého územia krajiny.[2]

Podľa súčasnej školskej legislatívy nie je mediálna výchova vo vzdelávacom systéme zaradená ako samostatný predmet. To však neznamená, že by jej postavenie bolo bezvýznamné alebo že by sa na rozvoj mediálnej gramotnosti nekládol žiadny dôraz. Naopak, Švédsko môže v mnohých ohľadoch slúžiť pre ostatné krajiny ako príklad dobrej praxe zaradenia prvkov mediálnej výchovy ako prierezovej témy prítomnej v jednotlivých predmetoch.

Školy patria do pôsobnosti samospráv

Švédsky školský systém má decentralizovanú podobu – školy patria do pôsobnosti miestnych a regionálnych samospráv, prípadne sú v súkromnom vlastníctve. Vzdelávací systém na jednotlivých typoch škôl je regulovaný na národnej úrovni prostredníctvom školského zákona z roku 2010 a upravuje vzdelávacie programy pre predškolský, primárny, sekundárny a ďalšie stupne škôl. Mediálna výchova nie je vo švédskom vzdelávacom systéme a s ním súvisiacich dokumentoch explicitne spomenutá. Jednotlivé aspekty rozvoja mediálnej gramotnosti sú však pomerne široko zastúpené v sylaboch viacerých vyučovaných predmetov.[3]

Mediálna výchova je súčasťou komplexného úsilia vzdelávacieho systému o to, aby študenti boli schopní orientovať sa v reálnom svete, ktorého súčasťou je aj neustále sa zrýchľujúci tok informácií a mediálnych obsahov. S tým súvisia aj príslušné zručnosti a techniky, ktoré sú pre život jednotlivca v tomto prostredí veľmi dôležité. Dôležité tiež je, aby si deti a mladí ľudia osvojili schopnosť kritického myslenia a overovania faktov a súvisiacich okolností, ako aj uvedomovanie si dôsledkov rôznych možností konania. Vzdelávacie ciele pre základné školy obsahujú zmienky o tom, že žiak by mal byť schopný kriticky myslieť a nezávisle formulovať svoje názory, ktoré sú založené na ich doterajšom poznaní reality a zároveň rešpektovaní etických princípov. Dôraz sa kladie aj na schopnosť používať moderné technológie ako nástroje na získavanie vedomostí, komunikáciu, tvorivosť a učenie sa. Vzdelávacie ciele na strednej škole zahŕňajú aj požiadavku smerujúcu k tomu, že každý študent by mal byť schopný podieľať sa na demokratických rozhodovacích procesoch, diskutovať o rôznych aspektoch individuálneho alebo spoločenského života a efektívne využívať moderné technológie a médiá.

Mediálna výchova integrovaná do rôznych predmetov

Mediálna výchova je integrovaná najmä do predmetov spoločensko-vedného a umeleckého zamerania a pevné miesto má aj vo vyučovaní materinského jazyka a informatiky. K požiadavkám na vzdelávací obsahový štandard patrí napríklad schopnosť pracovať s rôznymi digitálnymi technikami a aplikáciami, analyzovať mediálne obsahy v rôznych formátoch, efektívne vyhľadávať príslušné informácie z rôznych zdrojov, dokázať vyhodnotiť ich informačnú hodnotu a dôveryhodnosť.

Súčasťou vzdelávacieho obsahu má byť aj skúmanie funkcie jednotlivých médií a mediálnych organizácií v spoločnosti – najmä v súvislosti s ich funkciou nastoľovania agendy a formovania názoru na spoločnosť a v nej prebiehajúce procesy. V informatike je integrálnou súčasťou učiva otázka rizík a príležitostí internetovej komunikácie. V rámci vyučovania švédskeho jazyka je obsahom najmä práca s rôznymi textovými informáciami vrátane autentických obsahov z médií a ich analýzy.

Príprava budúcich učiteľov

Príprava budúcich učiteľov sa uskutočňuje na viac ako dvadsiatich univerzitách a vyšších odborných školách tohto zamerania, kde sa venuje pozornosť aj rozvoju mediálnej a informačnej gramotnosti. Každý absolvent učiteľského štúdia by okrem iného mal nadobudnúť schopnosť bezpečného a kritického používania rôznych digitálnych technológií, nástrojov a aplikácií využiteľných vo vzdelávacom procese, ako aj poznať jednotlivé aspekty fungovania médií v spoločnosti a ich potenciálne vplyvy na individuálnej aj sociálnej úrovni. Osobitná pozornosť sa venuje témam súvisiacim s mediálnou výchovou v študijných programoch zameraných na prípravu učiteľov materského jazyka, občianskej výchovy a niektorých ďalších predmetov spoločensko-vedného a umeleckého zamerania.[4]

Švédska mediálna rada

Problematika mediálnej a informačnej výchovy, ako mediálnej komunikácie vo všetkých jej podobách, má vo švédskej verejnej sfére relatívne dôležité postavenie. Svedčí o tom aj viacero inštitúcií spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu, ktoré sa týmto témam venujú. Kľúčovú úlohu zohráva Švédska mediálna rada (Statens medieråd), inštitúcia zriadená a financovaná vládou. Existuje od roku 2011 a plní funkciu koordinačného centra týkajúceho sa všetkých otázok priamo alebo nepriamo súvisiacich s mediálnou sférou v tejto škandinávskej krajine. Jedným z jej prioritných cieľov je podporovať rôzne typy aktivít a projektov súvisiacich s rozvojom mediálnej gramotnosti – s osobitným zameraním na deti a mládež. Rada v tejto súvislosti monitoruje obsahy vysielaných programov a posudzuje, či nie sú v rozpore s národnou legislatívou, zabezpečuje posudzovanie audiovizuálnych programov z hľadiska jednotného označovania podľa vekovej vhodnosti, zapája sa do rôznych medzinárodných programov, realizuje výskumné projekty a prostredníctvom svojej webovej stránky poskytuje informačný servis a poradenstvo pre učiteľov, knihovníkov, rodičov, médiá a ďalších záujemcov o problematiku rozvoja mediálnej gramotnosti.

Online databáza Švédskej mediálnej rady obsahuje množstvo materiálov o úlohách a funkciách médií v spoločnosti, o možnostiach analyzovania a kritického hodnotenia konkrétnych mediálnych obsahov, používaní internetu, digitálnych hier, nových médií a rôznych moderných mediálnych technológií, ako aj občianskej žurnalistike, komunitných médiách a tvorbe praktických mediálnych projektov. Mediálna rada je zapojená aj do medzinárodnej siete Insafe a od roku 2004 prevádzkuje Švédske centrum bezpečného internetu a angažuje sa tiež v problematike ochrany práv dieťaťa v kontexte mediálnej komunikácie. Rada v spolupráci s tímom externých expertov tiež pravidelne pripravuje a publikuje široké spektrum informačných aj didakticky zameraných materiálov, ktoré sú určené pre školy, rodičov, ale aj široké spektrum ďalších inštitúcií a profesií pracujúcich s mládežou (mládežnícke kluby, centrá, mimovládne organizácie a pod.).[5]

Nordicom

Ďalším dôležitým centrom, ktoré sa venuje mediálnej výchove a zároveň má medzinárodnú pôsobnosť, je Nordicom. Organizácia pôsobiaca na Univerzite v Göteborgu sa systematicky venuje mediálnemu a komunikačného výskumu a do jej aktivít sú zapojení partneri nielen zo Švédska, ale aj všetkých ostatných škandinávskych krajín. Organizácia sa zameriava nielen na akademický výskum v oblasti médií a mediálnej komunikácie, ale aj na šírenie výsledkov ich práce smerom k odbornej i laickej verejnosti. Do jednotlivých aktivít a projektov sú zapojené rôzne akademické pracoviská, ale aj ostatné vzdelávacie inštitúcie, knižnice, verejnoprávne médiá, mimovládne organizácie a ďalší aktéri pôsobiaci v tejto oblasti.

Nordicom vydáva tri odborné časopisy – Nordicom Review, Nordic Journal a Nordicom Information – ako aj komplexné výskumné správy, príručky a knihy, z ktorých mnohé sú prístupné aj v angličtine. Dôležitou úlohou Nordicomu je sieťovanie a podpora vzájomnej spolupráce a spoločných projektov partnerov pôsobiacich v oblasti médií, mediálnej výchovy, mediálneho výskumu a ďalších súvisiacich oblastiach. [6]

Organizácia Nordicom zastrešuje aj činnosť medzinárodnej iniciatívy s názvom International Clearinghouse on Children, Youth and Media, ktorá vznikla v roku 1997 s podporou organizácie UNESCO. International Clearinghouse sa zameriava na skúmanie detí a mladých ľudí v kontexte mediálnej komunikácie a venuje sa mnohým témam a projektom, ktoré s týmto zameraním bezprostredne súvisia. Cieľom je vytvárať a zhromažďovať čo najširšie spektrum materiálov pokrývajúcich oblasť mediálnej a informačnej gramotnosti, stimulovať ďalší výskum a verejnú diskusiu, komunikovať s tvorcami verejných politík a dávať im relevantné odporúčania založené na faktoch. International Clearinghouse tiež vydáva rôzne publikácie, príručky a ďalšie typy materiálov určených pedagógom, rodičom a ďalším cieľovým skupinám.[7]

Spolupráca s verejnoprávnymi médiami

Švédsko sa môže pochváliť aj fungujúcim systémom spolupráce s verejnoprávnymi médiami, ktoré sú výrazným stimulom v rozvoji mediálnej gramotnosti. Zaujímavým príkladom je verejno-právna inštitúcia Swedish Educational Broadcasting Company, ktorej poslaním je výroba širokého spektra vzdelávacích materiálov vrátane televíznych a rozhlasových programov, videí a ďalších mediálnych obsahov z oblasti mediálnej výchovy. Programy sú následne vysielané vo švédskom verejnoprávnom rozhlase alebo televízii, ktorá disponuje aj samostatným vysielacím kanálom zameraným výlučne na tento typ programov.

Programy sú po odvysielaní v televízii alebo rozhlase k dispozícii na webovej stránky, ktorú môžu využívať školy, pracovníci s mládežou a ďalší záujemcovia o problematiku. V online databáze je dostupných viac ako 11 tisíc rôznych typov programov, z ktorých väčšina je bezplatne využiteľná na vzdelávacie a nekomerčné účely. Programy sú rozdelené do 17 tematických kategórií a mnohé z nich sú pripravené tak, aby boli použiteľné v rámci vyučovacieho procesu a korešpondovali s preberaným učivom zaradeným v osnovách jednotlivých ročníkov.[8]

Ako ilustračný príklad programu týkajúceho sa mediálnej výchovy možno spomenúť reláciu s názvom Vek médií (Mediatiden), ktorá je primárne určená pre dospievajúcich vo veku 13 až 16 rokov. Svojím zameraním je vhodným doplnkom a pomôckou hlavne pre predmety švédsky jazyk a občianska výchova. Zaoberá sa témami slobody prejavu, etickými aspektmi mediálnej komunikácie, problematikou cenzúry, propagandy, názorovej plurality, ochrany ľudských práv, občianskej žurnalistiky, kritickou analýzou rôznych mediálnych zdrojov a pod.[9]

Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie

V oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti sa angažuje aj Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (Myndigheten för radio och tv), ktorá je švédskym regulačným orgánom v oblasti vysielacích médií. Inštitúcia zriadená zo zákona okrem iného zabezpečuje monitoring rozhlasových a televíznych programov, pričom v jej kompetencii je posudzovanie ich súladu s príslušnou mediálnou legislatívou a ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi pôsobenie médií.[10]

Dôležité postavenie v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti majú v tejto škandinávskej krajine aj organizácie občianskej spoločnosti. Vhodným ilustračným príkladom je švédska nezisková organizácia Media Smart, ktorá pôsobí aj v iných európskych krajinách a vytvára voľne dostupné vzdelávacie materiály rozvíjajúce tzv. reklamnú gramotnosť, teda schopnosť kritického myslenia vo vzťahu k reklamným a marketingovým komunikátom. Edukačné materiály – určené priamo pre školy, ale aj záujemcov z oblasti neformálneho a informálneho vzdelávania – používajú skutočné reklamy uverejnené v médiách. Tento prístup umožňuje získať základy mediálnej gramotnosti vo vzťahu k reklamným mediálnym obsahom. Organizácia Media Smart vznikla vo Švédsku už v roku 2006 v úzkej spolupráci s Asociáciou švédskych reklamných agentúr. V súčasnosti pôsobí a rozvíja svoje aktivity až v ôsmich európskych krajinách. Jej činnosť finančne podporujú firmy pôsobiace v reklamnom priemysle, ako aj niektoré vládne inštitúcie a iní donori.[11]

Príklady dobrej praxe

Problematikou filmovej pedagogiky sa vo Švédsku už viac ako dvadsať rokov zaoberá nezisková organizácia Filmpedagogerna, ktorá produkuje rôzne didaktické materiály pre školy a zároveň učí pedagógov, ako pracovať s filmom a inými produktmi populárnej kultúry. Filmpedagogerna organizuje tiež premietania filmov a následné diskusie a workshopy pre študentov priamo v ich školách.[12]

Programy zamerané na prevenciu šikanovania, mobbingu a ďalších negatívnych javov medzi deťmi a mládežou sú obsahovou náplňou organizácie s názvom Friends. Relatívne veľká nezisková inštitúcia, ktorá spolupracuje s viac ako 1500 školami z celého územia krajiny, vznikla v roku 1997 a pôvodne sa venovala hlavne prevencii šikanovania a iných patologických prejavov priamo v školskom prostredí. Onedlho však rozšírila pôsobnosť aj o virtuálne prostredie a venuje sa fenoménom ako kyberšikanovanie, happy slapping a ďalším formám rizikového správania v online priestore. Aktivity sú financované z darov od súkromných osôb a firiem, ako aj prostredníctvom honorárov za vzdelávacie programy, ktoré školám ponúka.[13]

Problematike bezpečného internetu sa venuje aj národná iniciatíva Surf Lugnt, ktorá vznikla v roku 2005 so zámerom upozorňovať na riziká, ale aj množstvo príležitostí, ktoré ľuďom ponúka svet internetu. Sieťová organizácia je finančne podporovaná švédskou vládou, pričom združuje a koordinuje projekty viacerých agentúr, združení a firiem pôsobiacich v oblasti informačných a komunikačných technológií.[14]