Reprezentatívny výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave odhalil veľmi nízku úroveň mediálnej gramotnosti na Slovensku. Úroveň kognitívnej zraniteľnosti sa líši podľa sociodemografickej a socio-ekonomickej príslušnosti. Najmä kognitívne zraniteľná časť obyvateľstva ako seniori, sociálne izolovaní jednotlivci, ľudia s nízkym príjmom a nízkym vzdelaním, zostáva úplne bezbranná voči dezinformáciám a manipulatívnym technikám. Je preto nevyhnutné implementovať komplexné systémové opatrenia namiesto neadresných plošných kampaní a dizajnovať edukačné aktivity šité na mieru konkrétnym sociálnym skupinám.
Celoslovenský prieskum na reprezentatívnej vzore 1 038 respondentov starších ako18 rokov tiež ukázal, že mediálna gramotnosť na Slovensku je všeobecne charakterizovaná vysokou mierou pasivity. Hoci respondentivedia napr. identifikovať manipulatívny titulok (70 %), vybrať hodnoverný zdroj informácie (50 %) a v oblasti informačných zdrojov vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 %), v praktickom živote si pravdivosť informácií systematicky overuje iba 37 % z nich.
Kľúčové výsledky o stave mediálnej gramotnosti na Slovensku
Na základe výsledkov prieskumu iba 6 % populácie dosahuje vysokú úroveň mediálnej gramotnosti, čo znamená, že títo jednotlivci disponujú „investigatívnym balíkom“ zručností, ako je aktívne vyhľadávanie primárnych zdrojov a využívanie špecializovaných nástrojov, teda vyhľadávanie autora, dátumu, využívanie umelej inteligencie, špecializovaných nástrojov či fact-checkingových webov.
Takmer polovica populácie (48 %) sa nachádza na strednej úrovni, teda títo ľudia ovládajú len základy a pri zložitejších úlohách zlyhávajú. Ich najčastejšou stratégiou je len občasné overovanie informácií pri zásadnejších pochybnostiach. Až 46 % populácie vykazuje nízku úroveň s kritickým deficitom overovacích zručností. Tento stav sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií bez akejkoľvek verifikácie.
„Varovným signálom je zistenie, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií.Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory – situácie kedy človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky“, hovorí autor výskumu a analytik IVO – Marián Velšic.
Zaujímavou informáciou vychádzajúcou z výsledkov prieskumu je, že úroveň mediálnej gramotnosti priamo úmerne stúpa s dosiahnutým vzdelaním – kým u vysokoškolákov má nízku gramotnosť len 26 %, u ľudí so základným vzdelaním je to 69 %.
Úroveň mediálnej gramotnosti klesá s narastajúcim vekom. Zatiaľ čo v mediálnych kompetenciách je dominantnou najmä skupina 25 – 34 ročných, seniori 65+ sú na opačnom póle. Až 56 % v tejto skupine vykazuje nízku gramotnosť, čo vytvára priestor pre nekritické prijímanie naratívov a možnosť manipulácie tejto časti populácie.
„Prieskumné dáta ponúkajú zaujímavý pohľad pri porovnaní mladšej generácie s vysokou úrovňou mediálnej gramotnosti so staršou, pri ktorej je, naopak, úroveň nízka. Obe generácie spája rovnaké slabé miesto – vo vysokej miere overujú informácie cez priateľov a rodinu (41 % u najmladších, 44 % u seniorov). Mladí ľudia však majú sociálne overovanie ako jednu z viacerých vrstiev, kým seniori sa naň musia často spoliehať ako na jedinú aktívnu stratégiu, a preto sú napriek dobrému úmyslu výrazne zraniteľnejší,“ dopĺňa Peter Ohrajter, riaditeľ pre marketing a korporátnu komunikáciu ESET Slovensko.
V sociálno-ekonomickom pohľade zasa úroveň mediálnych kompetencií kontinuálne rastie s príjmom domácnosti. Kým respondenti z najchudobnejších domácnosti (s príjmom do 1 000 €/mes.) sú signifikantne najmenej gramotní (až 65 % z nich), s vyšším príjmom ich mediálne kompetencie stúpajú.
Mediálne návyky a zdroje informácií
Dominancia televízie: Napriek digitalizácii zostáva televízia hlavným zdrojom informácií pre 68 % respondentov. Druhým najvýznamnejším kanálom sú sociálne siete (51 %), nasledované rozhlasom (41 %) a spravodajskými webmi a portálmi (40 %) viď Graf 1.
Generačný zlom: Výsledky prieskumu tiež preukázali, že mladí ľudia (18 – 24 rokov) sa primárne spoliehajú na sociálne siete (81 %) a podcasty (26 %), zatiaľ čo seniori (65+) preferujú televíziu (82 %) a rozhlas (49 %) viď.Tabuľka 1.
Súkromné skupiny: Zaujímavým zistením výskumnej štúdie je podľa autora to, že medzi ľuďmi narastá tendencia využívať súkromné chatovacie skupiny (WhatsApp, Telegram) ako zdroj informácií. Tento nárast dosahuje 13 % v celkovej populácii. U študentov tento podiel stúpa na 20 %, čo reflektuje nárast takzvanej „dark social“ komunikácie, kde sú informácie šírené mimo dosahu verejnej kontroly a fact-checkingu, čo je prostredie obzvlášť náchylné na šírenie dezinformácií a hoaxov.
Dôvera a overovanie informácií
Dôvera: Najvyššiu dôveru požívajú vedecké a akademické inštitúcie (71 %). Najvyššiu dôveru majú u študentov (84 %) a vysokoškolsky vzdelaných (80 %), no výrazne klesá u nízkopríjmových skupín pod 1 000 € (55 %). Tento prepad naznačuje, že ekonomická neistota a sociálna deprivácia môžu viesť k spochybňovaniu expertného poznania, čo je živná pôda pre konšpiračné teórie.
Naopak, najmenej dôveryhodní sú neznámi autori na sociálnych sieťach (16 %). V mediálnom sektore sú najdôveryhodnejšie verejnoprávne médiá so 64 %-nou celkovou dôverou. Dôvera je najvyššia u seniorov nad 65 rokov (71 %) a u ľudí so základným vzdelaním (75 %). Extrémne vysokú dôveru (až 85 %) vykazujú ľudia, ktorí vôbec nepoužívajú internet.
Pasivita: Len 9 % populácie si informácie overuje „vždy“ a 18 % „často“. Väčšina populácie (46 %) si overuje informácie len „reaktívne“– teda len vtedy, ak už má konkrétne podozrenie, a nie ako súčasť bežného mediálnehonávyku. Naopak, až 27 % populácie si informácie neoveruje nikdy.
Metódy overovania: Najčastejšou stratégiou je horizontálne porovnávanie článkov (51 %) a problematická sociálna validácia cez rodinu a priateľov (33 %). Ide o závažné zistenie, pretože z hľadiska sociológie poznania ide o problematický jav, pretože sociálna blízkosť nezaručuje faktickú správnosť.
Iba približne štvrtina až tretina opýtaných aplikuje základné analytické metódy ako je vyhľadávanie primárneho zdroja (32 %), kontrola autora/ zdroja (27%) alebo kontrola dátumu publikovania (23%). Využívanie umelej inteligencie ako verifikačného nástroja je typické najmä pre mladých dospelých, kde ju využíva až 31 % opýtaných.
Projekt Inštitútu pre verejné otázky (IVO) vznikol vznikol vďaka podpore v rámci programu dlhodobého partnerstva s Nadáciou ESET.
V článku prinášame výber najdôležitejších zistení z výskumu. Kompletné výsledky vrátane metodiky a podrobnej analýzy sú dostupné v komplexnej výskumnej správe >>TU<<