CHORVÁTSKO

Mediálna výchova ako súčasť vzdelávacieho systému nemá v Chorvátsku (podobne ako v ostatných krajinách na Balkáne) dlhodobejšiu tradíciu. V uplynulých desaťročiach prevažovalo skôr využívanie médií a mediálnych obsahov na edukačné účely. Išlo najmä o audiovizuálne diela inštruktážneho a didaktického charakteru, ktoré ilustrovali a dopĺňali tradičné metódy výkladu nového učiva v rôznych vyučovacích predmetoch.

V Chorvátsku (podobne ako na Slovensku) existuje bohatá tradícia konceptu learning-by-doing. Tento koncept mal a stále má najmä podobu zapojenia žiakov do tvorby vlastných mediálnych obsahov – najmä školských novín a časopisov, školských rádií a v ostatnom desaťročí i videospravodajstva a rôznych webových stránok. Kritický a analytický prístup k mediálnym obsahom, mediálnym organizáciám a službám sa presadzuje iba veľmi miernym tempom – predovšetkým kvôli limitovaným odborným kapacitám zainteresovaných pedagógov, ktorým chýba systematická príprava a priebežné vzdelávanie v tejto oblasti.

Situácia v školách

Mediálna výchova ako samostatný vyučovací predmet nie je v chorvátskych základných ani stredných školách povinnou ani voliteľnou súčasťou kurikula. Tamojšia školská legislatíva však obsahuje konkrétne tematické celky týkajúce sa mediálnej kultúry a rozvoja mediálnej gramotnosti, ktoré učitelia vybraných predmetov musia integrovať do svojich vyučovacích hodín. Najväčšie zastúpenie má predmet materinský jazyk. Jeho záväzný vzdelávací program sa skladá zo štyroch komponentov – chorvátsky jazyk (najmä gramatika), literárna výchova, sloh a mediálna kultúra.[1] Posledný z komponentov zahŕňa základné znalosti o problematike masmediálnej komunikácie a fungovaní jednotlivých médií. Tematické celky sa venujú najmä konkrétnym médiám – filmu, rozhlasu, televízii, novinám a časopisom, ale aj divadlu a počítačom.[2]

Príslušná pedagogická dokumentácia venuje priestor aj novým médiám, sociálnym sieťam, internetu a novým výzvam, ktoré súvisia s rizikami a príležitosťami v online priestore. Tieto tematické okruhy sa však darí pomerne úspešne integrovať vďaka preškoľovaniu učiteľov a aktivitám viacerých mimovládnych združení a organizácií, pre ktoré sú tieto témy prioritné. Venujú sa im niektorí učitelia informatiky, ale prevažne iba na základe vlastného záujmu o tieto témy, nakoľko v záväzných osnovách pre tento predmet nie sú zahrnuté témy súvisiace s rozvojom mediálnej gramotnosti.

Metodická podpora

Významnú úlohu pri šírení povedomia o mediálnej výchove medzi chorvátskymi učiteľmi, študentmi či rodičmi zohráva Agentúra pre výchovu a vzdelávanie (Agencija za odgoj i obrazovanje). Ide o organizáciu zabezpečujúcu školenia a metodickú podporu pre učiteľov základných a stredných škôl. V roku 2012 začala táto agentúra realizovať program s názvom Mediálna kultúra a mládež (Medijska kultura i mladi), v rámci ktorého prebiehajú rôzne vzdelávacie aktivity pre učiteľov. Tie pokrývajú viaceré aspekty rozvoja mediálnej gramotnosti vrátane ich didaktickej podpory. Učitelia, ktorí prejdú školením, môžu osvojené vedomosti aplikovať v predmetoch, ktoré vyučujú. Môžu tiež viesť rôzne krúžky a iné mimoškolské aktivity zamerané predovšetkým na praktickú mediálnu tvorbu. Ide predovšetkým o tvorbu študentských časopisov, blogov, videí, podcastov, ale aj využívanie rôznych ďalších komunikačných platforiem na báze sociálnych médií. Vytvorený bol aj nový portál o mediálnej kultúre http://mediji.hr/, ktorý obsahuje metodické materiály, rady a odporúčania pre učiteľov, vychovávateľov i rodičov.[3]

Vzdelávanie učiteľov

Učitelia všetkých stupňov chorvátskych škôl majú možnosť absolvovať rôzne formy školení a vzdelávacích aktivít súvisiacich s mediálnou výchovu. Účasť je však založená na dobrovoľnej báze, preto záleží najmä na vnútornej motivácii, entuziazme a ochote príslušného učiteľa zvyšovať si kvalifikáciu v oblasti mediálnej výchovy. Z tohto dôvodu existujú pomerne veľké rozdiely v kvalite a praktickej realizácii mediálneho vzdelávania v jednotlivých školách. Vďaka aktivitám a snahám regionálnych poradcov a školiteľov z Agentúry pre výchovu a vzdelávanie sa v rokoch 2007 až 2012 uskutočnilo v Chorvátsku až 17 regionálnych konferencií určených predovšetkým pre učiteľov materinského jazyka, ktorých obsahom boli rôzne aspekty mediálneho vzdelávania – či už v školskom alebo mimoškolskom prostredí.

Na pomerne dobrej úrovni je príprava nových učiteľov chorvátskeho jazyka a literatúry, ktorí majú v študijných plánoch zakomponované aj niektoré témy súvisiace s mediálnou výchovou. Na Fakulte humanitných a spoločenských vied Záhrebskej univerzity majú budúci pedagógovia takto orientovaný predmet začlenený v druhom ročníku magisterského štúdia. Podobný kurz je možné absolvovať na Univerzite v Zadare, kde je v záverečnom ročníku učiteľského štúdia v ponuke kurz s názvom Mediálna kultúra (Medijska kultura), ktorý má časovú dotáciu dve hodiny týždenne. Na vysokých školách v Chorvátsku sa v uplynulých pätnástich rokoch uskutočnilo viacero akademických výskumných projektov o mediálnej gramotnosti a mediálnej kultúre.[4]

Príklady dobrej praxe

V sfére mediálneho vzdelávania sú aktívne aj viaceré mimovládne organizácie. Vhodným príkladom dobrej praxe je Telecentar Zagreb, ktorý v uplynulých desiatich rokoch pripravil niekoľko projektov súvisiacich s mediálnou gramotnosťou, ktoré zahŕňajú vzdelávanie a tréning, ale aj praktickú mediálnu produkciu dokumentárnych filmov, videí a rôznych materiálov pre školy. V súčasnosti organizácia participuje na programe s názvom Mediálna gramotnosť pre 21. storočie. Projekt získal podporu z fondov Európskej únie a realizovali ho spolu s odbornými grafickými školami v Rijeke a Záhrebe.[5]