Veľká Británia má dlhú tradíciu mediálnej výchovy v rámci formálneho vzdelávacieho systému, ako aj prostredníctvom rôznych foriem neformálneho vzdelávania a programov realizovaných neziskovými organizáciami, agentúrami či verejnoprávnymi médiami. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska tvorí Anglicko, Wales, Severné Írsko a Škótsko, pričom každá z týchto krajín má od 90. rokov aj vlastné krajinské parlamenty a vlády. Vzdelávanie je v kompetencii príslušných ministerstiev školstva a čiastočne i ministerstiev kultúry.
Silná tradícia v oblasti skúmania médií
V akademickom prostredí Veľkej Británie bola oblasť skúmania médií a mediálnej vedy prítomná už dlhé desaťročia, o prieniku mediálnych tém do osnov nižších stupňov škôl sa však dá hovoriť až od začiatku 70. rokov minulého storočia. V tomto období sa po prvýkrát objavuje vyučovací predmet mediálne štúdiá (Media Studies), ktorý bol nepovinným, voliteľným predmetom pre sekundárny stupeň vzdelávania (študenti vo veku približne od 14 do 18 rokov). Na oblasť filmu sa začal orientovať aj Britský filmový inštitút (British Film Institute), ktorý pripravil mnoho vzdelávacích materiálov, metodík, kurzov a ďalších pomôcok využívaných v rámci filmovej výchovy v školskom systéme, na univerzitách, ale aj v neformálnych aktivitách – napríklad filmových kluboch a pod. Vzdelávanie v oblasti filmu a mediálnych štúdií sa postupne dostávali aj do obsahu iných vyučovacích predmetov – predovšetkým do anglického jazyka, ale tiež do niektorých umelecky orientovaných a spoločenskovedných premetov.[1]
Predmet mediálne štúdiá
V 80. rokoch minulého storočia sa predmet mediálne štúdiá etabloval v školách, pričom sa zameriaval na analýzu mediálnych textov a kritickú „demystifikáciu“ silných médií privilegovaných v rámci produkcie mediálneho obsahu. Mediálne štúdiá boli zaradené do školských vzdelávacích programov v nižšom sekundárnom stupni škôl (veková skupina 11 – 16 rokov) a tiež v staršej vekovej skupine stredoškolských študentov. Na vyučovanie týchto voliteľných predmetov sa vo väčšine prípadov začali orientovať učitelia anglického jazyka a literatúry, čo vo Veľkej Británii pretrváva až do súčasnosti. Tento jav má logické odôvodnenie, nakoľko prvky mediálnej výchovy sú v osnovách britských škôl zaradené aj ako prierezová téma prítomná v najväčšej miere práve v predmete anglický jazyk.
Najväčšiu podporu a rozmach zažila oblasť britskej mediálnej výchovy v prvom desaťročí po začiatku nového milénia. Tie boli spojené jednak so zvyšujúcim sa záujmom európskych a ďalších medzinárodných inštitúcií o túto oblasť, ako aj s prijatím viacerých dôležitých dokumentov a odporúčaní. Mediálna výchova mala okrem toho výraznú legislatívnu a čiastočne finančnú podporu britských vládnych inštitúcií.
Úlohy organizácie Ofcom
Legislatívna úprava z roku 2003 (Communications Act) ustanovila novému regulátorovi, ktorým sa stala organizácia Ofcom, povinnosť podporovať rozvoj mediálnej gramotnosti britskej populácie. Ofcom vytvoril samostatné oddelenie, ktoré sa venuje tejto problematike a pripravil množstvo osvetových, vzdelávacích a podporných programov. V rámci výskumných aktivít sa organizácia začala angažovať aj vo výskume úrovne mediálnej gramotnosti britského publika. Tento trend bol podporený aj aktivitami ďalších inštitúcií (napr. BBC, The Media Education Association, British Film Institute a pod.) a mimovládnych organizácií. Takéto komplexne poňaté iniciatívy zvýšili do istej miery povedomie verejnosti o potrebe mediálnej výchovy, avšak školský vzdelávací systém ovplyvnili iba čiastočne. Dokumentuje to napríklad fakt, že voliteľný predmet mediálne štúdiá je síce pre študentov tamojších škôl k dispozícii, avšak záujem študentov je pomerne nízky. Z celkového počtu približne 600 tisíc študentov, ktorí v roku 2013 ukončili stredoškolský stupeň vzdelávania s maturitou (General Certificate of Secondary Education), absolvovalo voliteľný predmety mediálne štúdiá a filmová výchova iba 59 114 osôb, čo je menej ako desať percent.[2]
Jedným z dôvodov relatívne nízkeho záujmu o tieto predmety môže byť podľa niektorých autorov aj nedostatočné prispôsobenie osnov mediálnej výchovy novým výzvam súvisiacim s internetom a sociálnymi médiami. Pomerne veľká časť učiteľov totiž v mediálnych štúdiách stále zachováva primárnu orientáciu na tradičné médiá – tlač, film, rozhlas či televíziu. Nové formy médií (napr. digitálne hry, sociálne siete a pod.), ale často aj praktická práca s mediálnymi technológiami a aplikáciami, majú v ich vyučovaní pomerne marginálne postavenie.
Záujem autorít o mediálnu výchovu začala upadať
Po roku 2011 navyše záujem oficiálnych autorít o mediálne vzdelávanie začal upadať, čo súviselo so zmenami vo vládnom kabinete, ale aj s čoraz väčším preferovaním a dôrazom na potrebu vyučovať predmety súvisiace s informačno-komunikačnými technológiami. Tento trend začal naberať intenzitu aj v prostredí európskych inštitúcií, v ktorých mala do tej doby jednoznačnú podporu mediálna výchova, avšak tlak na lepšie uplatnenie absolventov škôl viedol k čoraz intenzívnejšiemu príklonu k prakticky orientovaným témam a ich integrácii do vzdelávacích systémov členských krajín.[3]
Jasný príklad dôsledkov takéhoto prístupu poskytuje publikácia Next Gen, ktorú vydala londýnska organizácia Nesta. Táto výskumná správa lobuje za investície do výučby IKT zručností v školách, ktoré by u detí rozvíjali schopnosti uplatniteľné v tvorbe digitálnych hier a ďalších sektoroch kreatívneho priemyslu. Čoraz väčší dôraz sa kladie na zamestnateľnosť absolventov škôl a čo najlepšie možnosti ich profesionálneho uplatnenia, čo sú podľa autorov publikácie dôležitejšie aspekty ako prístup založený výlučne na kriticko-hermeneutickom prístupe k médiám a rozvoji kritického myslenia publika. Školy by preto mali klásť väčší dôraz na vyučovanie matematiky, fyziky a informatiky.[4]
Výhody médií a kreatívneho priemyslu pri príprave na zamestnanie
Podľa Bergera a McDougalla boli vo Veľkej Británii aj v minulosti mediálne štúdiá a filmová výchova mnohými politickými predstaviteľmi, učiteľmi a ďalšími zainteresovanými vnímané často ako predmet, ktorý má pripraviť študenta na pracovné uplatnenie v marketingu, médiách, vo vzťahoch s verejnosťou a v ďalších príbuzných oblastiach. Diskurz užitočnosti a zamestnateľnosti vždy obklopoval túto sféru. Zamestnateľnosť absolventov je podľa nich palica, ktorá sa na učiteľov používa znova a znova. Ústredným problémom však bolo to, že vláda vidí iba finančné výhody médií a kreatívneho priemyslu, takže akákoľvek mediálna výchova, ktorá nie je zameraná na prípravu pre budúce povolania, je vnímaná ako zlyhanie. Mediálna výchova je v tejto optike vnímaná ako dobrá predovšetkým v prípade, ak pripravuje ľudí na prácu v oblasti kreatívnej ekonomiky. Okrem tohto diskurzu, ktorý možno nazvať ekonomickým, sa vo Veľkej Británii vyskytuje aj dôraz na to, že predmet mediálne štúdiá je vhodným priestorom pre kritické vnímanie sily a vplyvu mediálnych organizácií. V tomto prístupe k edukačnému pôsobeniu možno nájsť styčné plochy napr. s politologicky zameranými vyučovacími predmetmi, dejepisom a pod. Tretí druh diskurzu zdôrazňuje, že predmety zamerané na mediálne vzdelávanie prispievajú k rozvoju mediálnej gramotnosti – deti a mládež sa učia kriticky vnímať a posudzovať rôzne druhy mediálnych obsahov. Tento koncept má najčastejšie zastúpenie vo vyučovaní materinského jazyka, kde má mediálna výchova svoju relatívne silnú pozíciu ako prierezová téma. [5]
Príprava učiteľov a materiály pre vyučovanie
Príprava učiteľov na vyučovanie mediálnej výchovy má vo Veľkej Británii viacero podôb. Budúci učitelia angličtiny majú tieto témy čiastočne zahrnuté v obsahu svojej vysokoškolskej prípravy. Učitelia z praxe môžu absolvovať postgraduálnu odbornú prípravu, v rámci ktorej si osvojujú poznatky o tom, ako prvky mediálnej výchovy integrovať do vyučovania. Magisterské vzdelávacie kurzy v oblasti mediálnych štúdií sú poskytované prostredníctvom Institute of Education, British Film Institute a Centre for Excellence in Media Practice. Kurzy a podujatia, ktoré nie sú akreditované, poskytuje viacero organizácií vrátane English and Media Centre, Media Education Association a British Film Institute. Kurzy pre učiteľov mediálnych štúdií ročne absolvuje v priemere 220 učiteľov.
V tejto oblasti sú aktívne mimovládne organizácie. The English and Media Centre je nezisková organizácia, ktorá poskytuje publikácie a profesionálnu podporu vo všetkých aspektoch pre učiteľov angličtiny a študentov literatúry, jazyka a médií vo Veľkej Británii a v zahraničí.[6] Široké spektrum aktivít v tejto sfére zabezpečuje aj Media Education Association – organizácia, ktorá podporuje regionálne skupiny záujemcov o mediálnu výchovu, zabezpečuje ich sieťovanie a zdieľanie osvedčených postupov. Organizuje tiež rôzne semináre, konferencie a zapája sa do rôznych domácich i medzinárodných projektov.[7] Vzdelávanie a odbornú podporu pre učiteľov a ďalších záujemcov o mediálne vzdelávanie zabezpečuje aj organizácia Centre for Excellence in Media Practice, ktorá je súčasťouBournemouth University.[8] Vo Veľkej Británii sú v oblasti mediálnej výchovy stále aktívne aj viaceré akademické pracoviská, ktoré pravidelne organizujú konferencie, vydávajú časopisy, metodiky, odborné publikácie a zabezpečujú rôzne typy vzdelávacích aktivít aj pre ľudí mimo akademického prostredia.
Obrovské množstvo materiálov a pomôcok
Učitelia vo Veľkej Británii majú prístup k obrovskému množstvo učebných textov, metodík, príručiek, pomôcok a ďalších druhov materiálov využiteľných vo vzdelávacom procese. Zaujímavým príkladom dobrej praxe sú dve certifikované online platformy, ktoré ponúkajú registrovaným študentom a učiteľom prístup k učebniciam a rôznym inovatívnym vzdelávacím zdrojom pre rôzne predmety vrátane mediálnej výchovy. VitalSource Bookshelf je platforma, v rámci ktorej je k dispozícii viac ako pol milióna rôznych titulov od 750 vydavateľstiev z celého sveta.[9] Podobné zameranie má i platforma Naace, ktorá ponúka študentom a učiteľom online prístup k rôznym publikáciám z oblasti technických, humanitných i spoločenských vied vrátane mediálnej výchovy.[10]
Úlohy verejno-právnej inštitúcie
V podpore neformálneho mediálneho vzdelávania zohráva dôležitú úlohu i britská verejno-právna inštitúcia BBC (British Broadcasting Corporation). V zmysle platnej legislatívy jej tiež vyplýva povinnosť podporovať rozvoj mediálnej gramotnosti. V tejto súvislosti prijala dokument s názvom Stratégia BBC v oblasti mediálnej gramotnosti (The BBC Media Literacy strategy), ktorá sa zameriava na výrobu audiovizuálnych programov podporujúcich jednotlivé kategórie životných zručností vrátane mediálnej výchovy. Stratégia je tiež zameraná na digitálny obsah a online prístup. BBC spolupracuje s mnohými externými i internými partnermi, ktorí sa zaoberajú vývojom rôznych typov mediálnych obsahov týkajúcich sa mediálnej výchovy a rozvoja mediálnej gramotnosti.[11]
Dôležité postavenie v podpore mediálnej výchovy má anglická pobočka švédskej neziskovej organizácie Media Smart, ktorá sa zaoberá vývojom a bezplatnou distribúciou edukačných materiálov, ktoré učia deti myslieť kriticky o reklame v kontexte ich každodenného života.[12] Problematikou online bezpečnosti a rizík spojených s pohybom v online prostredí sa primárne venuje iniciatíva Get Safe Online, ktorá je financovaná z vládnych zdrojov i zo súkromného sektora a je zdrojom informácií o tejto problematike pre britských žiakov, rodičov i učiteľov.[13]
Tabuľka: Stručný prehľad neziskových organizácií venujúcich sa problematike mediálnej výchovy vo Veľkej Británii
Názov organizácie | Kontakt |
The English and Media Centre | www.englishandmedia.co.uk |
Media Education Association
|
www.mediaedassociation.org.uk
|
Community TV Trust
|
www.communitytvtrust.org/
|
Community Media Association | www.commedia.org.uk/
|
Media Smart
|
www.mediasmart.org.uk
|
British Film Institute
|
www.bfi.org.uk
|
Tabuľka: tručný prehľad webových stránok a iniciatív venujúcich sa problematike mediálnej výchovy vo Veľkej Británii
MediaEd | www.mediaed.org.uk |
Film Education
|
www.filmeducation.org
|
Scottish Screen
|
www.scottishscreen.com
|
Northern Ireland Screen
|
www.northernirelandscreen.co.uk
|
Media Education Wales
|
www.mediaedwales.org.uk
|
The National Media Museum
|
www.nationalmediamuseum.org.uk
|
BBC Learning Resources
|
www.bbc.co.uk/children
|
Channel 4 Learning | www.channel4learning.net
|
[1] Pérez -Tornero, J.M. et al.: Research on Existing Media Education Policies. Country Overview –United Kingdom. Barcelona : Gabinete de Comunicación y Educación. UAB, 2014. 15 s.
[2] Student Performance Analysis. National percentage figures for GCSE grades [online]. [2014-07-10]. Dostupné na: <http://www.bstubbs.co.uk/gcse.htm>.
[3] McDougall, J.: Media and Information Literacy Policies in the United Kingdom. In: Public Policies in Media and Information Literacy in Europe: Training and Capacity-Building in the Digital Age. [online].Paris : Université de la Sorbonne Nouvelle, 2014. 41 s. [cit. 2014-07-10]. Dostupné na: <http://ppemi.ens-cachan.fr/data/media/colloque140528/rapports/UNITED-KINGDOM_2014.pdf>.
[4] Livingstone, I. – Hope, A.: Next Gen. Transforming the UK into the world’s leading talent hub for the video games and visual effects industries. London : Nesta, 2011. 88 s.
[5] BERGER, R – MCDOUGALL, J.: What is media education for? In: The Media Education Research Journal, 2012, Vol. 3, Issue 1, pp. 5-20.
[6] English and media [online]. [2014-07-10]. Dostupné na: <https://www.englishandmedia.co.uk/>.
[7] Media Education Association [online]. [2014-07-10]. Dostupné na: <http://www.themea.org.uk/>.
[8] Centre for Excellence in Media Practice [online]. [2014-07-10]. Dostupné na: <http://www.cemp.ac.uk/>.
[9] VitalSource Bookshelf [online]. [2014-07-10]. Dostupné na: <https://www.vitalsource.com/>.
[10] Naace [online]. [2014-07-10]. Dostupné na: <http://www.naace.co.uk/>.
[11] BBC Media Literacy Strategy [online]. [2014-07-10]. Dostupné na: <http://www.bbc.co.uk/learning/overview/about/assets/bbc_media_literacy_strategy_may2013.pdf>.
[12] Media Smart [online]. [2014-07-10]. Dostupné na: <http://mediasmart.uk.com/>.
[13] Get Safe Online [online]. [2014-07-10]. Dostupné na: <https://www.getsafeonline.org/>.