Scrollujete Instagram a zrazu máte pocit, že všetci okolo už stihli v živote viac než vy. Niekto jazdí na drahom aute, cestuje po svete a vyzerá, že má všetko vyriešené. Lenže to, čo vidíme na sociálnych sieťach, je často len vybraná časť reality. Aký vplyv má takýto obsah na naše myslenie a sebavedomie?
Sociálne siete ako súčasť každodenného života
Sociálne siete sú dnes prirodzenou súčasťou každodenného života (nielen) mladých ľudí. Mnohí z nás začínajú deň tým, že vezmú do ruky telefón a skontrolujú, čo je nové na internete. Fotografie, príbehy či krátke videá ponúkajú nekonečný prúd obsahu. Jednou z najpopulárnejších platforiem je Instagram, ktorý umožňuje ľuďom zdieľať momenty zo svojho života s ostatnými. Na prvý pohľad ide o zábavu a komunikačný kanál poskytujúci spôsob, ako zostať v kontakte s ľuďmi. V skutočnosti však sociálne siete výrazne ovplyvňujú to, ako premýšľame o sebe, o svojich úspechoch a o tom, čo považujeme za normu.
Idealizovanie života na Instagrame
Pri používaní sociálnych sietí, napr. Instagramu, sa stretávame s obsahom, kde ľudia zobrazujú svoj život v najlepšom možnom svetle. Ich život reprezentujú ako úspešný niekedy až bezchybný už vo veľmi mladom veku. Vidíme ich zarábať množstvo peňazí už vo veľmi mladom veku, jazdiť na drahých autách, cestovať po celom svete a žiť náš vysnívaný život. Keďže sa s takýmto obsahom stretávame na dennodennej báze, môže byť ľahké začať porovnávať svoj vlastný život s tým, čo vidíme na obrazovke. Môže to vieš k pocitom menejcennosti, neúspešnosti či nezvládnutia vlastného života.
Psychologické dôsledky sociálneho porovnávania
Psychológovia tento jav označujú ako sociálne porovnávanie. Ide o proces, pri ktorom človek hodnotí svoje hodnoty a úspechy na základe porovnania s inými. V prostredí sociálnych sietí je tento problém často znásobený tým, že máme možnosti nahliadať na život veľkého množstva rôznych ľudí. Výskum z oblasti psychológie médií ukazuje ako Instagram vplýva na psychickú pohodu používateľov.
Jedna zo štúdií, ktorej sa zúčastnilo 1172 používateľov Instagramu od 18-35 rokov odhaľuje, že existuje vzťah medzi časom stráveným na Instagrame a symptómami depresie, nízkym sebavedomím či poruchami stravovania a tendenciou porovnávať sa s inými v prostredí sociálnych sietí (Stefana et al., 2022). Táto štúdia zároveň ukazuje, prečo mladí ľudia môžu po dlhodobom používaní Instagramu cítiť frustráciu alebo pocit, že „zaostávajú“ – ide totiž o prirodzenú reakciu na obsah, ktorý prezentuje iba vybrané a často idealizované momenty života iných ľudí.
Podobné výsledky priniesla aj štúdia zameraná na mladých používateľov sociálnych sietí. Odborníci zistili, že medzi používaním Instagramu a sociálnym porovnávaním existuje silná súvislosť a že až 88 % mladých ľudí sa na tejto platforme porovnáva s ostatnými používateľmi. Takéto porovnávanie môže viesť k pocitom úzkosti, stresu alebo zníženého sebavedomia (Azeema et al., 2024).
Dôležité je si uvedomiť že ľudia zdieľajú väčšinou len momenty, na ktoré sú hrdí, a teda nie celú svoju žitú realitu. Väčšinou tak vidíme niekoho dosiahnuté úspechy, radosti, dovolenky a esteticky pôsobiaci život. Často však zabúdame, že každý človek má momenty, ktoré sa nezdieľajú – realita bežných dní, smútok, pády a neúspechy. Sociálne siete tak vytvárajú obraz života, ktorý pôsobí neustále šťastne a úspešne. Ak sa človek dlhodobo vystavuje takémuto obsahu, môže nadobudnúť pocit, že jeho vlastný život nie je dostatočne dobrý.
Na záver
Sociálne siete však nie sú len škodlivé. Sú veľkým zdrojom kreativity, inšpirácie a učenia sa nových vecí. Prostredníctvom sociálnych sietí sa ľudia spájajú, vytvárajú nové veci, objavujú nové záujmy, sledujú obsah a ľudí, ktorí ich môžu inšpirovať a pomáhať im pri ich osobnom raste. Je dôležité k používaniu sociálnych médií pristupovať zodpovedne a proaktívne.
Vyžaduje sa zapojenie kritického myslenia, a to nielen pri prijímaní informácií o svetovom dianí, ale aj pri nazeraní na životy iných cez sociálnu sieť. Každý človek má v živote iné tempo, iné ciele a vlastnú cestu po ktorej kráča. To že náš život nevyzerá ako na sociálnych sieťach neznamená že má menšiu hodnotu. Skutočný život sa nedá zachytiť na jednej dokonalej fotke ale v každodenných vzťahoch, skúsenostiach a osobnom raste.
Zdroje:
Azeema, N., Ali, M., & Noor, H. (2024). Instagram usage among youth comparing themselves with others. International Journal of Social Sciences Bulletin, 2(4), 1406-1432. https://ijssbulletin.com/index.php/IJSSB/article/view/197/273
Stefana, A., Dakanalis, A., Mura, M., Colmegna, F., & Clerici, M. (2022). Instagram Use and Mental Well-Being: The Mediating Role of Social Comparison. The Journal of Nervous and Mental Disease, 210(12), 960–965. https://doi.org/10.1097/NMD.0000000000001577
Verduyn, P., Ybarra, O., Résibois, M., Jonides, J., & Kross, E. (2017). Do social network sites enhance or undermine subjective well-being? A critical review. Social Issues and Policy Review, 11(1), 274–302. https://ppw.kuleuven.be/okp/_pdf/Verduyn2017DSNSE.pdf
Autorka: Sofia Baránková