V súčasnej dobe digitálnych médií sme vystavení obrovskému množstvu informácií. Vnímame ich ako zdroj vedomostí, ktoré nás obohacujú a pomáhajú nám lepšie porozumieť svetu. Nie všetky sú však pravdivé. Dezinformácie – klamlivé alebo zavádzajúce správy – majú čoraz väčší vplyv na jednotlivcov aj celú spoločnosť. Prečo im ľudia veria? Aké faktory ovplyvňujú ich šírenie? Aké sú ich dôsledky a ako sa pred nimi môžeme brániť?
Informácie nás sprevádzajú každým dňom, sú základom našich rozhodnutí. S príchodom internetu a sociálnych sietí sa k nim dostávame rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Vo svojej podstate sú to správy o skutočných udalostiach a faktoch, ktoré môžu byť podané ústnou alebo písomnou formou.
Dezinformácie sú naopak zámerne nepravdivé alebo skreslené správy, ktoré môžu zahŕňať hoaxy, propagandu či konšpiračné teórie. Podľa štúdie Oxfordského internetového inštitútu sa dezinformácie šíria na sociálnych sieťach rýchlejšie než fakty, pretože sú často emocionálne silnejšie a pútavejšie. Podľa prieskumu Kancelárie Európskeho parlamentu z roku 2022 verí dezinformáciám až 50 % Slovákov.
Dezinformácie však nie sú fenoménom moderného internetu – existovali už v minulosti, keď sa šírili ústnym podaním. V priebehu dejín boli využívané na manipuláciu, ovplyvňovanie verejnej mienky či šírenie strachu. Ich vplyv sa však v súčasnosti vďaka internetu a sociálnym sieťam výrazne zosilnil.
Prečo ľudia veria dezinformáciám?
Ľudia často šíria rôzne príbehy a fakty bez toho, aby si overili ich pravdivosť či spoľahlivosť. Vďaka internetu dnes čelíme nadmernému množstvu správ, s ktorými nevieme efektívne pracovať. Často nerozumieme kontextu, nevenujeme čas ich overovaniu a jednoducho ich prijímame ako fakty.
Veriť nepravdivým informáciám nie je len otázkou nedostatku kritického myslenia. Významnú úlohu zohrávajú psychologické mechanizmy, sociálne faktory a technologické algoritmy, ktoré nám podsúvajú obsah, s ktorým pravdepodobne súhlasíme.
Faktory ovplyvňujúce šírenie dezinformácií:
- Kognitívne skreslenia a konfirmačné skreslenie – Ľudia uprednostňujú informácie, ktoré potvrdzujú ich existujúce presvedčenia, a odmietajú tie, ktoré im protirečia.
- Emocionálny vplyv – Dezinformácie majú často silný emocionálny náboj, cielia na emócie, ako sú strach, hnev, sklamanie alebo nádej, vďaka čomu sú zapamätateľnejšie a ľahšie sa šíria.
- Efekt opakovania – Čím častejšie človek počuje určitú informáciu, tým viac má pocit, že je pravdivá. Navyše, ak je informácia jednoduchá a zrozumiteľná, ľudia ju menej analyzujú a nekontrolujú jej zdroje. Tento jav je známy ako ilúzia pravdy alebo princíp „opakovaná lož sa stáva pravdou“.
- Sociálne siete a uzavreté komunity – Algoritmy sociálnych médií fungujú tak, že používateľom zobrazujú obsah, ktorý ich pravdepodobne zaujme. Tento systém vytvára tzv. „informačné bubliny“, kde sa stretávame prevažne s názormi, ktoré nám vyhovujú. Štúdia MIT zistila, že falošné správy na Twitteri sa šírili až šesťkrát rýchlejšie ako pravdivé. V uzavretých komunitách ako je Telegram alebo WhatsApp skupiny sa dezinformácie šíria ešte rýchlejšie, pretože ľudia v nich majú tendenciu dôverovať iba „svojim“.
- Dôvera v autority a známe osobnosti – Ľudia často veria informáciám, ktoré šíria známe osobnosti, bez ohľadu na ich odbornosť. Ak dezinformáciu zdieľa politik, influencer alebo celebrita, môže sa šíriť masovo, pretože ich sledujú milióny ľudí.
- Strach a neistota – V krízových situáciách – pandémia, vojnový konflikt – sú ľudia náchylnejší veriť neovereným tvrdeniam, ktoré ponúkajú jednoduché riešenia alebo vinníkov situácie.
- Nízka úroveň mediálnej gramotnosti – Mnoho ľudí si nevie overovať fakty, nepozná rozdiel medzi názorom a faktom a neidentifikuje spoľahlivé zdroje. Zároveň existuje aj efekt falošnej rovnováhy – ak médiá dávajú rovnaký priestor faktom aj dezinformáciám, ľudia si môžu myslieť, že ide o dve rovnocenné verzie pravdy.
- Komercionalizácia médií – Niektoré médiá a webové stránky zámerne publikujú dezinformácie, pretože senzácie prinášajú kliknutia a zisky. Tým uprednostňujú virálne správy pred presnosťou a objektivitou. Články s emocionálne nabitými titulkami lákajú čitateľov, čo vedie k šíreniu nepravdivých informácií.
- Rýchlosť a dostupnosť informácií – V digitálnom prostredí sa informácie šíria okamžite a vo veľkom množstve. Ľudia často zdieľajú správy bez toho, aby ich čítali celé alebo overovali fakty. Rýchlosť a množstvo informácií sťažuje ich overovanie – keď je človek zahltený správami, má tendenciu veriť tomu, čo prvé vidí alebo čo mu odporučia priatelia.
Dôsledky dezinformácií
Medzi najzávažnejšie dôsledky dezinformácií patrí manipulácia verejnej mienky. Dezinformácie môžu ovplyvňovať politické rozhodnutia, voľby a spoločenské nálady. Často sú využívané na polarizáciu spoločnosti alebo podporu určitých ideológií. Veľmi nebezpečné sú dôsledky v oblasti zdravia a bezpečnosti. Falošné informácie o očkovaní, medicíne či klimatickej zmene môžu mať negatívne dopady na zdravie jednotlivcov aj celej populácie.
Šírenie konšpirácií počas pandémie viedlo k odmietaniu vakcín a nebezpečným „liečebným metódam“. Neustála expozícia dezinformáciám môže mať vážne psychologické následky, ako sú stres, úzkosť či paranoja. Okrem toho narúša sociálne vzťahy a vedie k odcudzeniu medzi ľuďmi. Šírenie falošných naratívov zároveň prehlbuje polarizáciu spoločnosti, rozdeľuje ju na nepriateľské tábory, oslabuje schopnosť viesť racionálnu diskusiu a podporuje extrémizmus.
Dezinformácie tiež podkopávajú dôveru v inštitúcie. Klamstvá o vláde, súdoch či vede oslabujú demokraciu, spoločenskú stabilitu a vedú k nedôvere voči odborníkom a médiám. Okrem sociálnych a politických dôsledkov môžu mať dezinformácie aj ekonomické dopady, keďže poškodzujú firmy, trhy a investorov.
Ako sa brániť pred dezinformáciami?
V boji proti dezinformáciám je kľúčové nešíriť neoverené informácie. Mnohé hoaxy sa šíria práve preto, že ľudia ich spontánne zdieľajú bez kontroly zdrojov. Rovnako dôležité je nespoliehať sa slepo na autority – aj známe osobnosti či médiá môžu neúmyselne šíriť nepresnosti, preto je potrebné vždy overovať fakty.
Vzdelávanie o fungovaní médií a psychológii dezinformácií pomáha lepšie rozpoznať manipulatívne techniky, ako sú skreslenia či emocionálne apely. Spoľahlivou metódou je tiež overovanie zdrojov – seriózne médiá uvádzajú fakty spolu s dôkazmi, zatiaľ čo nedôveryhodné zdroje často pracujú s anonymnými tvrdeniami či senzačnými titulkami.
Pomôcť môžu aj fact-checkingové nástroje, ako Snopes.com, Demagog.sk, AFP Fact Check, Politifact či FactCheck.org. Európska iniciatíva EUvsDisinfo sa zase špecializuje na odhaľovanie propagandy. Kritické myslenie, dôsledné overovanie a zodpovedný prístup sú najlepšou ochranou pred šírením dezinformácií.
Každý jednotlivec má zodpovednosť prispieť k tomu, aby sa pravdivé informácie dostávali do popredia a aby dezinformácie nemali taký silný vplyv na spoločnosť. Dezinformácie sú výzvou pre modernú spoločnosť, no s dostatočným úsilím v oblasti vzdelávania, zodpovednosti médií a kritického myslenia ich môžeme efektívne obmedziť.
Automatické odhaľovanie dezinformácií je stále veľkou výzvou. Napríklad v databáze FEVER sa v roku 2019 presnosť detekcie dezinformácií znížila z 86 % na 58 %. Falošné správy sa neustále prispôsobujú a stávajú sa sofistikovanejšími, čím je ich odhalenie čoraz náročnejšie.
Odborníci sa snažia vyvinúť technológie na automatickú detekciu dezinformácií, no zatiaľ nie sú dostatočne spoľahlivé na to, aby nahradili manuálne overovanie. Problémom je, že šíritelia falošných správ dokážu manipulovať obsah tak, aby pôsobil autenticky – či už ide o text generovaný človekom, ktorý vyzerá ako výstup umelej inteligencie, alebo naopak.
Dezinformácie sú nebezpečným fenoménom, ktorý ovplyvňuje naše vnímanie sveta. Kritické myslenie, vzdelávanie a zodpovednosť médií sú kľúčovými nástrojmi na ich elimináciu. Ak chceme budovať informovanú a odolnú spoločnosť, je nevyhnutné naučiť sa rozoznávať pravdu od klamstva.
Autorka: Hanka Magulicová
Zdroje:
https://medialnavychova.sk/vplyv-informacii-a-dezinformacii-na-nasu-spolocnost/
https://infosecurity.sk/dezinfo/dezinformacie-v-praxi-ich-vplyv-na-doveru-obcanov-v-media-a-vybrane- politicke-institucie/
https://www.globsec.org/what-we-do/commentaries/majority-slovaks-believe-conspiracy-theories https://www.bpi.sk/wp-content/uploads/2020/10/De-fake-it_KNIHA.pdf