Informácie a dezinformácie sa vo svete šíria rýchlo. Vnímame ich ako súčasť vedomostí, vďaka ktorým sme múdrejší. Nie všetky poznatky nás robia múdrymi a vzdelanými. Informácie, ktoré máme v pamäti, môžu byť nepravdivé. V súčasnom digitálnom prostredí plnom technológie je ťažké odlíšiť pravdivosť zdrojov. V roku 2022 Kancelária Európskeho parlamentu uviedla v prieskume, že 50 % Slovákov verí dezinformáciám.
Informácie sú správy podané ústnou alebo písomnou podobou. Sú to pravdivé udalosti alebo fakty. Pojem ,,dezinformácia“ znamená falošná správa. Ide o časté šírenie hoaxov, propagandy alebo konšpirácií.
Dezinformácie vznikli už v minulosti, a to ústnou podobou. Súčasťou našich životov sa stali od chvíle, kedy človek vedel rozprávať. Motívov na vytváranie dezinformácií môže byť mnoho. Dezinformácie bývajú zväčša emocionálne, ale nemusia byť tvorené s cieľom ublížiť. Čím väčší rozsah má správa ,tým pravdepodobnejšie je, že informácie budú upravené alebo z nich vznikne úplne nová správa, v tomto prípade dezinformácia.
Prečo veríme dezinformáciám
Nie všetky ústne informácie ktoré, počujeme alebo čítame môžu byť pravdivé. Ľudia často rozprávajú rôzne príbehy a údaje bez toho, aby ich overili alebo skontrolovali ich spoľahlivosť. V súčasnej digitálnej dobe je veľmi jednoduché zdieľať informácie pomocou sociálnych médií a iných online platforiem, čo prispieva k šíreniu neoverených zdrojov, ktoré sa vo väčšine prípadov rýchlejšie šíria a pôsobia uveriteľnejšie. Čím viac informáciu počujeme alebo čítame, tým jej viac veríme, tzv. opakovaná lož sa stáva pravdou. Taktiež môže ísť o jednoduchú a ľahko dostupnú informáciu, za ktorou nehľadáme hlbší význam. Ľudia majú potrebu byť informovaní, spoznávať a konzumovať obsah. Avšak, v dôsledku internetu máme vo svete nadmerné prebytočné množstvo správ. Nevieme s nimi pracovať. Nerozumieme im a nepokladáme za dôležité informácie overovať. Správu prijmeme ako fakt. Kritické myslenie je kľúčové.
Dezinformácie a prostriedky, ktoré jej pomáhajú, vedia ovplyvniť naše premýšľanie a rozhodovanie. Vedia manipulovať verejnú mienku napríklad dezinformačné kampane. Ovplyvňujú to, ako konáme a niektoré klamstvá ohrozujú zdravie a psychiku nás a našich blízkych. Vedia v nás vyvolať silné emócie ako je úzkosť, sklamanie, stres a hnev.
Výzvou pre súčasných vedcov sa stáva aj možnosť automatického odhaľovania dezinformácií. Avšak, aj keď technológie postupujú, ich automatická detekcia nie je dostatočne pokročilá na to, aby plne nahradila manuálne posudzovanie jednotlivých správ. Problémom je, že šíritelia falošných správ dokáže manipulovať s textom tak, aby vyzeral, akoby bol vytvorený počítačom, alebo naopak text vytvorený počítačom môže pôsobiť, akoby bol vytvorený človekom.
Vedci v databáze FEVER uviedli, že odhaľovanie dezinformácií v roku 2019 klesla z 86 % na 58 %. V marci 2022 Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky , zablokoval najznámejšie dezinformačné stránky. Od Júla 2022 však boli tieto stránky opäť sprístupnené. Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky zaviedol opatrenia na základe novely kybernetického zákona, ktorá má zabrániť šíreniu škodlivého obsahu na internete. Odporcovia blokovaných stránok pritom argumentujú na slobodu slova. Ani sloboda slova však nie je dostačujúca tam, kde dokáže ohroziť a poškodiť druhých.
V roku 2018 sa na Slovensku 68 % mladých ľudí stretlo s dezinformáciou na sociálnych médiách, ale iba 9 % z nich ju nahlásilo, ako uvádza Milo Hajdu v knihe De-fake-it. Toto zistenie vyvoláva otázku, prečo sú Slováci tak náchylní na falošné správy a prečo, aj keď dokážu rozpoznať dezinformáciu, ju tolerujú.
Kto alebo čo je overený zdroj
Základom pri overovaní zdrojov je posilňovať svoju mediálnu gramotnosť a kritické myslenie. Ako konzument médií je dôležité čerpať informácie z overených stránok alebo organizácií. Napríklad Verejnoprávne médiá RTVS – Rozhlas a televízia Slovenska. Informácie o európskych udalostiach a politike nájdete na stránke Európskej komisie. Aktuálne výskumy a publikácie môžete nájsť na webovej stránke Slovenskej akadémie vied.
Zdroje obrázkov:
spravy.rtvs.sk; commission.europa.eu; sav.sk;
Overený zdroj sa odvoláva na ďalšie zdroje a uvádza autora, čo zvyšuje jeho dôveryhodnosť. Prvým krokom je navštíviť stránky, ktoré poskytujú zoznam webov a ich overiteľnosť, ako napríklad konspiratori.sk. Takéto webové stránky ponúkajú hodnotenia rôznych zdrojov, čo pomáha identifikovať spoľahlivé informačné zdroje. Ďalším krokom je využitie internetového vyhľadávača na nájdenie konkrétnej správy a prečítanie si jej z viacerých zdrojov. Porovnávanie informácií z rôznych zdrojov pomáha získavať celkový obraz a identifikovať pravdivosť textu. Ak ide o obrázok, dôležité je ho overiť pomocou reverzného vyhľadávania v službe Google. Tento postup umožňuje zistiť, či sa obrázok neobjavil na iných webových stránkach alebo či nebol upravený alebo zmanipulovaný. Okrem toho existujú aj aplikácie, ktoré pomáhajú odhaľovať dezinformácie, ako je napríklad aplikácia „NewsGuard“.
Zdroje:
globsec.org; teraz.sk; slovakia.representation.ec.europa.eu; slovakia.representation.ec.europa.eu; bpi.sk; konspiratori.sk; medialnavychova.sk; spravy.rtvs.sk; commission.europa.eu; sav.sk;
Autorka: Petra Zajíčková