BULHARSKO

Prvé úvahy o potrebe vzniku vedeckej disciplíny, ktorá by spájala poznatky pedagogiky a mediálnych štúdií, sa objavili v Bulharsku už v 70. rokoch minulého storočia. Išlo však skôr o ojedinelé iniciatívy v akademickom sektore, ktoré reagovali na rastúci vplyv masových médií na verejnosť, avšak ich transfer do podoby konkrétnych programov školského vzdelávania sa neuskutočnil. Ani v súčasnosti ešte nie je mediálna výchova oficiálnou súčasťou školských osnov na základných ani na stredných školách. Nevyučuje sa ako samostatný predmet, ale ako prierezová téma – predovšetkým vo vyšších ročníkoch základnej školy a na stredných školách. Témy súvisiace s médiami a mediálnou komunikáciou sú zahrnuté v osnovách bulharského jazyka a literatúry, do vyučovania cudzích jazykov, ako aj v informatike.

Pozícia mediálnej výchovy v krajine

Integrácia mediálnej výchovy do školského systému nemá koncepčný ani systematický charakter. V príslušnej školskej legislatíve nie sú pojmy mediálna výchova alebo rozvoj mediálnej gramotnosti zakomponované. Spomínajú sa len implicitne v kontexte iných tematických celkov, ktoré s mediálnou výchovou nepriamo súvisia. V bulharských školách sa otázky rozvoja mediálnej gramotnosti žiakov riešia hlavne prostredníctvom iniciatívnych učiteľov a lektorov, ktorí majú osobnú motiváciu a záujem o túto problematiku. Rozsah a forma ich aktivít sú viazané najmä na účasť v rôznych medzinárodných programoch a projektoch. V Bulharsku nie sú zatiaľ k dispozícii ani žiadne relevantné výskumy, ktoré by mapovali spôsoby a formy integrácie mediálnej výchovy do školského alebo mimoškolského vzdelávania.[1]

Situácia v akademickom sektore

Výrazne priaznivejšia situácia je v akademickom sektore, kde existuje viacero zaujímavých iniciatív a projektov zameraných na problematiku mediálnej gramotnosti. Už od akademického roku 2003/2004 sa vyučuje predmet s názvom mediálna pedagogika na Fakulte žurnalistiky a masovej komunikácie Univerzity sv. Klimenta Ohridského v Sofii. Predmet je súčasťou magisterského študijného programu verejná komunikácia a zahŕňa 30 hodín prednášok a 30 hodín prakticky orientovaných seminárov. Súčasťou kurzu sú napríklad témy Komunikácia, šport a kultúra, Verejná komunikácia a globalizácia a ďalšie témy venované najmä úlohám a funkciám médií v demokratickej spoločnosti. Vysokoškolskí pedagógovia z tejto fakulty sa zapájajú aj do rôznych medzinárodných projektov (napríklad projekt Media Education for European Citizenship, ktorý bol financovaný zo zdrojov Európskej únie). V rámci európskeho programu Comenius sa študenti programu verejná komunikácia zúčastnili výskumu zameraného na rodičovskú mediálnu výchovu. Štúdia bola súčasťou širšieho projektu s názvom Deti a internet, ktorý iniciovala bulharská sociologická agentúra NCPOR. Výskumné aktivity realizované podľa kvalitatívnej metodológie zahŕňali pološtruktúrované rozhovory s dvadsiatimi rodičmi, ktorí hovorili o používaní a regulácii médií v ich rodinnom prostredí.

V Bulharsku existuje od roku 2007 aj samostatný bakalársky študijný program pedagogika masovej komunikácie a umenia, ktorý poskytuje Pedagogická fakulta Novej bulharskej univerzity v Sofii. Absolventi sa môžu uplatniť ako kvalifikovaní pedagógovia, ale aj ako pracovníci v mimovládnych organizáciách a v súkromných alebo verejnoprávnych médiách. V súčasnosti má už fakulta aj akreditáciu pre magisterský študijný program tohto zamerania.[2]

Projekty v oblasti mediálnej výchovy

V rámci programu Comenius sa Bulharsko v rokoch 2007 až 2009 zapojilo i do európskeho projektu s názvom Media Education in Schools: Opportunities and Challenges, ktorý bol zameraný na rozvoj kritického myslenia a lepšiu orientáciu mladých ľudí v mediálnom prostredí a na internete. V roku 2008 ho doplnil výskumný projekt ON AIR, ktorý koordinovala talianska Università degli Studi di Roma La Sapienza a okrem bulharských škôl do neho boli zapojení partneri z Talianska, Belgicka a Litvy. [3]

V Bulharsku sú okrem akademického sektora hlavnými aktérmi v oblasti mediálnej výchovy najmä mimovládne organizácie, ktoré sporadicky organizujú rôzne semináre, školenia, workshopy a diskusné fóra. Jednou z najaktívnejších je Media Development Center v Sofii, ktorej hlavným poslaním je zvyšovanie kvality žurnalistickej práce, podpora profesionálnej etiky v médiách a stimulovanie spolupráce medzi médiami, mimovládnymi organizáciami a verejným sektorom. Centrum participuje aj vo viacerých medzinárodných projektoch, vydáva odborné publikácie a podieľa sa na výskumných aktivitách.[4]

Veľmi zaujímavým príkladom dobrej praxe v oblasti mediálnej výchovy je medzinárodný projekt s názvom The Violence of Information, ktorý koordinuje a realizuje bulharská nezisková organizácia Student Computer Art Society (SCAS). Ide o združenie mladých webových dizajnérov, programátorov, odborníkov na počítačovú grafiku, multimédiá a ďalšie príbuzné oblasti. Jednou z ich primárnych aktivít je centrum zamerané na rôzne aspekty počítačového umenia a využitie moderných médií vo vzdelávaní. Toto centrum spolupracuje so školami, organizuje kurzy, semináre a podporuje talentovaných mladých ľudí v realizácii ich vlastných projektov súvisiacich s informačnými technológiami.[5]

Organizácia SCAS počas svojej existencie už zrealizovala množstvo rôzne zameraných projektov, ktorých cieľovou skupinou boli najmä deti a mladí ľudia. Jedným z projektov je The Violence of Information, ktorý bol podporený z európskeho programu Mládež v akcii. Cieľom projektu je zvýšenie úrovne mediálnej gramotnosti mladých ľudí – predovšetkým vo forme mimoškolských a neformálnych aktivít realizovaných pri práci s mládežou, napríklad v mládežníckych kluboch, centrách, záujmových organizáciách a pod. V rámci projektu mladí programátori vytvorili štyri digitálne hry voľne dostupné prostredníctvom internetu, pričom každá z nich je zameraná na inú tému. Prvá hra je venovaná vyhľadávaniu informácií na internete a zameriava sa na rozvoj zručností, ktoré s tým súvisia. Ďalšia hra je tematicky orientovaná na overovanie a hodnotenie informácií získaných prostredníctvom internetu. Tretia sa koncentruje na problematiku mediálnej manipulácie, najmä so zameraním na persuazívne stratégie a postupy využívané v online prostredí. Posledná hra je orientovaná na oblasti súvisiace s bezpečnosťou mladých ľudí v kyberpriestore a usiluje sa neformálnym spôsobom upozorniť na hroziace riziká.[6]

V rámci projektu bola okrem digitálnych hier vytvorená aj metodická príručka pre všetkých záujemcov o integráciu hier do práce s mládežou a činnosti mládežníckych organizácií, ako aj ďalšie vzdelávacie materiály. Spomedzi nich sú užitočné napríklad odporúčania a rady pre vývojárov podobných vzdelávacích hier. Súčasťou projektu bola aj séria seminárov pre mládežníckych vedúcich, dobrovoľných a profesionálnych pracovníkov s mládežou.[7]