LOTYŠSKO

V podmienkach tejto pobaltskej republiky nemá mediálna výchova takmer žiadnu tradíciu a väčšina iniciatív, ktoré sa vo vzdelávacom systéme alebo mimo neho realizujú, vznikla len nedávno. V Lotyšsku neexistuje žiadna koncepcia ani iný dokument alebo legislatívna úprava, ktoré by sa venovali problematike rozvoja mediálnej gramotnosti.

Prvky mediálnej výchovy sa objavujú iba sporadicky

Nepriame zmienky o týchto témach možno nájsť len v materiáloch a odporúčaniach venovaných zavádzaniu a používaniu informačných technológií do škôl, kde sa zdôrazňuje dôležitosť bezpečného správania pri používaní internetu, praktické používanie niektorých online aplikácií a pod. Z tohto dôvodu sú teda niektoré prvky mediálnej výchovy prítomné najčastejšie na hodinách informatiky. V iných predmetoch sa prierezovo rozvoj mediálnej gramotnosti síce sporadicky objavuje, týka sa však iba škôl, ktoré majú k dispozícii učiteľa s osobným záujmom o problematiku. Mediálna výchova ako samostatný predmet v Lotyšsku neexistuje.[1]

Nízka miera integrácie mediálnej výchovy

Problémom nízkej miery integrácie mediálnej výchovy do lotyšského vzdelávacieho systému je, podobne ako vo viacerých iných krajinách východnej a strednej Európy, nedostatočné povedomie a slabá informovanosť učiteľov o dôležitosti mediálnej gramotnosti v individuálnom i spoločenskom kontexte. Tieto problémy sa v Lotyšsku snažia aspoň čiastočne eliminovať realizáciou rôznych vzdelávacích projektov. Jedným z najväčších je projekt s názvom Ďalšie vzdelávanie pre učiteľov všeobecného vzdelávania (Vispārējās izglītības pedagogu tālākizglītība), v rámci ktorého sa realizuje viac než 30 rôzne štruktúrovaných programov ďalšieho vzdelávania pedagógov.[2] Niektoré z týchto programov obsahujú aj prvky priamo alebo nepriamo súvisiace s mediálnou výchovou. Ide napríklad o program zameraný na rozvoj profesionálnych zručností školských knihovníkov s časovou dotáciou 42 hodín. Pozostáva zo štyroch modulov, ktoré sa venujú úlohe knižníc v súčasnej spoločnosti, rozvoju čitateľskej gramotnosti, vyhľadávaniu informácií, ako aj rôznym aspektom komunikácie a práce s informáciami prostredníctvom online médií.[3]

Rozvoju mediálnej gramotnosti sa nepriamo venuje i program Vzdelávanie v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu (Kultūras un radošās industrijas izglītība), ktorý pokrýva témy kritického myslenia vo vzťahu k mediálnym komunikátom, základov marketingovej komunikácie, miesta populárnej hudby v súčasnej kultúre a pod.[4]

Situácia v akademickom prostredí

V akademickom prostredí sa téme venuje Katedra komunikačných štúdií na University of Latvia, ktorá je súčasťou medzinárodného projektu EU Kids Online. V roku 2013 sa podieľali na výskume, ktorý sa týkal používania internetu a online technológií, kde cieľovou skupinou boli detskí používatelia.[5] Systematická príprava učiteľov v oblasti mediálnej výchovy však v lotyšskom akademickom prostredí zatiaľ absentuje – či už v prostredí pedagogických fakúlt alebo vysokých škôl , ktoré sa venujú problematike mediálnej komunikácie.

Príklady dobrej praxe

Významným nedostatkom v Lotyšsku je absencia inštitúcie, ktorá by vykonávala koordinačnú a facilitačnú úlohu v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti. Pozitívnym znakom je, že mediálna gramotnosť v tamojšom školskom systéme je rozvíjaná v rámci viacerých mimovládnych i verejnoprávnych organizácií, ako aj technologických a telekomunikačných firiem, profesijných asociácií a pod. Príkladom dobrej praxe v tejto oblasti je iniciatíva spoločnosti Samsung Baltic Electronics, ktorá implementuje digitálne školenia pre učiteľov. Projekt s názvom Samsung, škola pre budúcnosť (Samsung, Skola Nākotnei), ktorý zapája školské tímy (riaditeľ školy a traja učitelia) a poskytuje im odbornú prípravu zameranú na vytváranie a používanie digitálnych zručností v školskom prostredí, ako aj používanie školských sociálnych sietí, blogov, informačnej grafiky, obrazov, videí a animácií. Tímy zároveň súťažia o 10 000 eur, ktoré môžu využiť na nákup nových technológií pre svoju školu.[6] Projekt je realizovaný v spolupráci so vzdelávacím programom s názvom Mission possible (Iespejama misia), ktorého zakladateľom a podporovateľom je Swedbank v spolupráci s ďalšími spoločnosťami z podnikateľského prostredia.[7]