stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Digitálni influenceri – edukačné roviny rozvoja kritického myslenia a angažovanosti generácie Z
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

TURECKO

1. februára 2016norbert.vrabec

Mediálna výchova v Turecku nemá dlhodobú tradíciu, ale vzhľadom na krátky čas existencie jednotlivých iniciatív sa v tamojších podmienkach podarilo dosiahnuť pozoruhodné výsledky. Vzdelávanie a vysokoškolská príprava budúcich novinárov a pracovníkov médií začala v tejto krajine už v 50. rokoch minulého storočia. Súčasťou výučby sa postupne stávala nielen praktická príprava na výkon novinárskej profesie, ale v rámci niektorých predmetov aj kritické pohľady na problematiku masmédií a masmediálnej komunikácie. Nešlo však o rozvoj mediálnej gramotnosti v pravom slova zmysle, skôr o akademickú reflexiu aktuálnych trendov zameraných na kritiku negatívnych prvkov kultúrneho priemyslu a masovej konzumnej kultúry. Téma médií ani vybrané prvky mediálnej výchovy neboli až do začiatku milénia prítomné v osnovách základných ani stredných škôl, neexistovala ani žiadna systematická príprava učiteľov v tejto oblasti.

Spoločnosť, rodina a masmédiá

K postupnému obratu situácie začalo dochádzať po roku 1994, kedy vznikla Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (Radyo ve Televizyon Üst Kurulu – skr. RTÜK), ktorá je ústredným správnym orgánom vykonávajúcim štátnu reguláciu v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania v Turecku.[1]V súvislosti s postupným nárastom výskytu programov s obsahom násilia, vulgarizmov a iných javov, ktoré boli v rozpore s aktuálnou mediálnou legislatívou, začala rada pracovať na iniciatívach, ktoré by tieto negatívne javy mohli eliminovať. V roku 2003 zriadili špeciálnu platformu, ktorá bola zameraná na prevenciu a zvyšovanie spoločenského povedomia o problematike násilia. Platforma svoje aktivity zamerala na tri kľúčové oblasti – spoločnosť, rodinu a masmédiá. Jedným z odporučení novej pracovnej skupiny bolo postupné zavádzanie kurzov zameraných na zvyšovanie mediálnej gramotnosti detí a mládeže. Už o rok neskôr začala v spolupráci s odborníkmi z akademického sektora príprava prvých pilotných kurzov určených pre študentov stredných škôl.

V roku 2006 sa začalo s pilotným overovaním predmetu mediálna výchova na piatich stredných školách. Po vyhodnotení tohto projektu bola mediálna výchova v roku 2007 zaradená do zoznamu voliteľných predmetov a s jej vyučovaním sa začalo v školách v 81 mestách po celom Turecku. Zvyšovanie povedomia verejnosti o význame mediálnej výchovy podporil RTÜK televíznym spotom, ktorý bol vysielaný na viacerých celoštátnych i regionálnych televíznych kanáloch. O rok neskôr RTÜK podpísal s Ministerstvom školstva zmluvu, v rámci ktorej získala poverenie zastrešovať jednotlivé aktivity v oblasti zvyšovania mediálnej gramotnosti.[2] Zároveň zriadila špecializovanú webovú stránku zameranú na problematiku mediálnej výchovy.[3]

Projekt Múdre značky

V roku 2006 bol v Turecku spustený systém jednotného označovania programov podľa vekovej vhodnosti. Projekt s názvom Múdre značky (Akıllı İşaretler) zaviedol povinné označovanie všetkých televíznych programov piktogramami (s výnimkou spravodajstva, reklamy a hudobných videoklipov). Tureckí vysielatelia musia rešpektovať označovanie programov v súlade so štyrmi vekovými kategóriami vhodnosti – (1) Programy vhodné pre všetky vekové kategórie; (2) Programy vhodné pre deti od 7 rokov; (3) Programy vhodné pre deti od 13 rokov; (4) Programy vhodné pre divákov od 18 rokov. Okrem toho musia byť špeciálnymi piktogramami v pravom hornom rohu obrazovky označené programy s obsahom násilia, sexuálnych scén alebo iného druhu negatívne vnímaného správania (fajčenie, požívanie alkoholu, drogy, výskyt vulgarizmov).[4]

Témou rozvoja mediálnej gramotnosti sa čoraz intenzívnejšie začali zaoberať aj odborníci na tureckých univerzitách, ktorí sa zapojili do viacerých medzinárodných projektov a zorganizovali sériu tematicky zameraných odborných seminárov a konferencií. Prvá z nich sa konala už v roku 2005 na Marmana University v Istanbule. V súčasnosti pôsobí v Turecku viac ako 50 fakúlt alebo odborných vysokých škôl zameraných na mediálnu komunikáciu. Na trinástich z nich majú študenti samostatný predmet s názvom mediálna výchova, pričom mnohí z absolventov týchto kurzov neskôr učia tento predmet aj na stredných školách.

Odborná príprava budúcich pedagógov

Mediálna výchova je tiež súčasťou odbornej prípravy budúcich pedagógov. Na Pedagogickej fakulte Univerzity v Ankare bol prvý kurz s názvom Vyučovanie o rozhlase a televízii zavedený v magisterskom stupni štúdia už v roku 2005. Okrem toho majú študenti k dispozícii aj ďalšie predmety zamerané na problematiku žurnalistiky a žurnalistických žánrov, reklamu a public relations. Podobné predmety majú aj na pedagogických fakultách v Istanbule a v ďalších mestách. Budúci učitelia na základných školách majú počas vysokoškolského štúdia povinný predmet s názvom informačná výchova, ktorého cieľom je osvojiť si poznatky o najnovších trendoch v neformačnej a komunikačnej oblasti a integrovať digitálne technológie do pedagogického procesu.[5]

Okrem týchto foriem prípravy existujú v Turecku aj krátkodobé kurzy pre učiteľov z praxe. Organizujú ich niektoré pedagogické centrá v regiónoch, ale aj lektori z vysokých škôl. Špeciálny kurz zameraný na mediálnu výchovu pre učiteľov z praxe ponúka Fakulta komunikácie na Kocaeli Üniversitesi. Účelom programu určeného pre učiteľov spoločensko-vedných predmetov je poskytnutie informácií o základoch mediálnej výchovy. Kurz s časovou dotáciu 30 hodín zahŕňa témy, ako je analýza mediálnych obsahov, kritické myslenie, mediálna reprezentácia, etika v médiách, mediálne účinky a pod.[6]

E-learningový program

Mediálnu gramotnosť prostredníctvom e-learningového programu rozvíja Kayseri-Erciyes Üniversitesi, ktorá sa zapojila do európskeho projektu Medi@ware: Improvement and Dissemination of Media Literacy Education via Virtual Learning. V rámci projektu podporeného z programu celoživotného vzdelávania Leonardo da Vinci bol vytvorený webový portál, ktorého cieľom je zvyšovanie a šírenie mediálnej gramotnosti prostredníctvom virtuálnej výučby. V rámci portálu môžu záujemcovia absolvovať viacero kurzov a získať prístup do databázy rôznych didaktických materiálov.[7]

Mediálna výchova v podobe voliteľného predmetu

V rámci tureckých stredných škôl má mediálna výchova charakter voliteľného predmetu a vyučuje sa v dvoch ročníkoch. Učitelia používajú učebné osnovy, učebnice a ďalšie materiály schválené Ministerstvom školstva. Študenti si voliteľné predmety môžu vyberať sami, pričom ich môžu usmerniť triedni učitelia, školskí poradcovia a rodičia. Rada pre rozhlas a televíziu v spolupráci s Ministerstvom školstva vydali metodickú príručku k vyučovaniu predmetu mediálna výchova, podľa ktorej by si študenti mali osvojiť nasledovné kľúčové kompetencie:

– kritické myslenie,

– tvorivé myslenie,

– komunikačné schopnosti,

– schopnosť riešenia problémov,

– schopnosť využívať informačné technológie,

– podnikateľské zručnosti,

– presné, konzistentné a efektívne využitie materského jazyka,

– spoločenské a kultúrne správanie a konanie.

Dôraz na rodinnú mediálnu výchovu

Učitelia by na hodinách mediálnej výchovy mali u žiakov podporovať nasledovné hodnoty: ochrana súkromia, estetické cítenie, rešpektovanie etických princípov, rešpektovanie odlišností, zodpovednosť, zodpovedné spotrebiteľské správanie, aktívnu účasť na živote spoločnosti, solidaritu a zdieľanie. Program obsahuje aj osvojovanie praktických zručností prostredníctvom rôznych mediálnych technológií (audio, video, tlač, internet).

Turecká vláda kladie dôraz aj na rodinnú mediálnu výchovu. Ministerstvo práce a sociálnych vecí pripravilo špeciálny tréningový program, ktorého cieľom je odborná príprava lektorov, ktorí budú po absolvovaní kurzu vyučovať mediálnu výchovu rodičov a ďalších rodinných príslušníkov. Cieľom je osvojiť si základy mediálnej výchovy s osobitným zameraním na neformálne a informálne vzdelávanie, ktoré má prebiehať v školách, materských centrách a pod.[8]



[1] Radyo ve Televizyon Üst Kurulu [online]. [2014-10-06]. Dostupné na: <http://www.rtuk.org.tr/>.

[2] Gencel-Bek, M. – Binark, M.: A critical evaluation of media literacy in Turkey. In: Leaning, M. (Ed). Issues in information and media literacy: criticism, history and policy. Santa Rosa : Informing Science Press, 2009, pp. 93-108

[3] Medya Okuryazarlığı [online]. [2014-10-06]. Dostupné na: <http://www.medyaokuryazarligi.org.tr/>.

[4] Smart Signs – Rating System for TV Broadcasting [online]. [2014-10-06]. Dostupné na: <http://www.itu.int/net4/wsis/stocktaking/projects/Project/Details?projectId=1175589400>.

[5] Türkoğlu, N. – Ayyıldız, E.: Media and Information Literacy Policies in Turkey. In: Public Policies in Media and Information Literacy in Europe: Training and Capacity-Building in the Digital Age. [online].Paris : Université de la Sorbonne Nouvelle, 2014. 19 s. [cit. 2014-07-10]. Dostupné na: <http://ppemi.ens-cachan.fr/data/media/colloque140528/rapports/TURKEY_2014.pdf>.

[6] Kayseri-Erciyes Üniversitesi [online]. [2014-10-06]. Dostupné na: <http://if.kocaeli.edu.tr/?p=about_us>.

[7] Medi@Ware –Improvement and Dissemination of Media Literacy Education via Virtual Learning [online]. [2014-10-06]. Dostupné na: <http://mediaware.erciyes.edu.tr/default.asp?dil=en>.

[8] Türkoğlu, N. – Ayyıldız, E.: Media and Information Literacy Policies in Turkey. In: Public Policies in Media and Information Literacy in Europe: Training and Capacity-Building in the Digital Age. [online].Paris : Université de la Sorbonne Nouvelle, 2014. 19 s. [cit. 2014-07-10]. Dostupné na: <http://ppemi.ens-cachan.fr/data/media/colloque140528/rapports/TURKEY_2014.pdf>.

Related Articles

Nový študijný program v oblasti mediálnej výchovy na FMK

12. augusta 2012viktoria.kolcako

BULHARSKO

28. januára 2016norbert.vrabec

FRANCÚZSKO

28. januára 2016norbert.vrabec


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.