FÍNSKO

Počiatky moderného mediálneho vzdelávania vo Fínsku sa objavujú už koncom 50. rokov 20. storočia. Severské krajiny vrátane Fínska boli priekopníkmi v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti v oblasti tlačených médií. Prvý kurz tohto zamerania sa uskutočnil už v roku 1964 a bol prioritne určený pre učiteľov histórie a občianskej náuky. Organizovala ho tamojšia asociácia vydavateľov periodickej tlače.[1] V osemdesiatych rokoch sa rozsah mediálnej výchovy rozšíril aj o televíziu, rozhlas a ďalšie médiá.

Vyučovanie mediálnej výchovy vo Fínsku výrazne ovplyvnila koncepcia Lena Mastermana, ktorú prezentoval v knihe Teaching the Media.[2] Akademický diskurz a výskum v oblasti mediálneho vzdelania a populárnej kultúry sa čoraz viac zameriaval na vzťah médií a mládežníckej kultúry. Mediálne vzdelávanie bolo súčasťou fínskych učebných osnov už od roku 1970, avšak nie vo forme samostatného predmetu. Prevládal a dodnes pretrváva prístup vo forme prierezovej témy. Témy súvisiace s mediálnou výchovou sú integrované do mnohých školských predmetov, hlavne do histórie, informatiky, spoločenských vied a materinského jazyka.

Miesto mediálnej výchovy v osnovách

Fínske vzdelávacie osnovy zahŕňajú dohromady sedem prierezových tém. Mediálna výchova je vo vzdelávacom systéme zaradená už od predprimárneho stupňa vzdelávania. Osnovy pre materské školy z roku 2010 obsahujú viacero tematických celkov, ktoré pracujú s mediálnymi obsahmi. Pedagógom v materských školách je poskytovaná pomoc a podpora zo strany viacerých agentúr i neziskových organizácií. Podobná situácia je i v prostredí základných škôl, kde je mediálna výchova zaradená ako prierezová téma s názvom mediálne zručnosti a komunikácia. Jej primárnym cieľom je rozvíjať schopnosti vyjadrovania a interakcie prostredníctvom mediálnych technológií. Učitelia majú zároveň rozvíjať porozumenie funkciám médií a mediálnej komunikácie v spoločnosti. Na stredných školách je od roku 2003 povinná prierezová téma komunikácia a mediálne kompetencie.[3]

Príprava učiteľov

Na vysokej úrovni je aj situácia v odbornej príprave budúcich učiteľov, ktorí majú počas štúdia možnosť absolvovať viacero predmetov a kurzov z oblasti mediálneho vzdelávania. Problémom však je, že aj tieto aktivity majú iba voliteľný charakter, čo spôsobuje, že niektorí učitelia ukončia svoje štúdium bez adekvátnej prípravy v oblasti mediálnej výchovy.[4]

Vo Fínsku sú dve univerzity, ktoré ponúkajú magisterský titul v mediálnom vzdelávaní – Univerzita Lapland (edukačné vedy) a Univerzita Tampere (mediálne štúdiá spolu s edukačnými vedami). Na Univerzite Tampere sú v ponuke taktiež magisterské kurzy, napríklad pre študentov žurnalistiky, kurzy práce s mládežou a kurzy informačných vied. Mediálna výchova je tiež súčasťou študijného plánu aj na Helsinskej univerzite. Na viacerých ďalších vysokých školách sú mediálna a informačná gramotnosť zaradené ako voliteľné predmety.

Na spomínaných univerzitách je v ponuke niekoľko predmetov mediálnej výchovy v učiteľskom odbore, ale len niekoľko z nich má charakter povinného predmetu. Na Tamperskej univerzite študujú študenti predškolskej pedagogiky aj mediálne vzdelávanie, rovnako ako v ďalších učiteľských programoch. Univerzity sú od seba nezávislé a ich vzdelávacie postupy a výskumné metódy v oblasti mediálnej výchovy sa navzájom líšia. Žiadna z týchto univerzít nemá mediálnu výchovu ako samostatný študijný program.[5]

Pozornosť venujú mediálnej gramotnosti mladých ľudí

Fínska vláda venuje veľkú pozornosť mediálnej gramotnosti mladých ľudí a bezpečnému mediálnemu prostrediu najmä od začiatku 21. storočia. V roku 2007 Ministerstvo školstva založilo komisiu, ktorá mala charakterizovať stav a potreby rozvoja mediálnej gramotnosti vo Fínsku. Komisia pracovala na návrhu akčného plánu, ktorý bol súčasťou podpory občianskej vedomostnej spoločnosti. Návrh zahŕňal aj odporúčania súvisiace s legislatívnymi zmenami, ktoré sa týkajú občianskych práv, návrh príslušných kurikulárnych dokumentov a systém prípravy učiteľov.

Fínsky strategický plán v oblasti mediálnej výchovy

Najnovší strategický plán Ministerstva školstva a kultúry má názov Good Media Literacy. National Policy Guidelines 2013 – 2016 a bol schválený v roku 2013. Tento strategický dokument bol vypracovaný v spolupráci s expertmi zo širokého spektra inštitúcií, ktoré sa venujú priamo problematike mediálnej výchovy alebo niektorému z tematických okruhov, ktoré s touto problematikou priamo či nepriamo súvisia.[6] Tieto nové strategické smernice pre mediálnu gramotnosť sú založené na princípoch stanovených v Dohovore o právach dieťaťa, ktoré boli schválené v roku 1989 Organizáciou spojených národov.[7] Fínsky strategický plán vychádza z predpokladu, že deti a dospievajúci sú aktívnymi subjektmi a majú plné právo získať príslušné predpoklady a kompetencie pre život v informačnej spoločnosti a spolužitie so svetom médií. Nadobudnutie týchto spôsobilostí je považované za dôležitý prvok prípravy na participáciu na verejnom živote a inklúziu do spoločnosti. Mediálna výchova má podporovať nediskriminačný prístup, rovnosť príležitostí, rozmanitosť a kvalitu. Dokument zahŕňa štyri princípy mediálnej gramotnosti: a) rovnosť príležitostí a pluralizmus, b) systematická a dlhodobá práca, c) transparentnosť a spolupráca a d) pevná vedomostná základňa a vysoká kvalita.

Mediálna gramotnosť ako dôležitá občianska kompetencia

Vo Fínsku je mediálna gramotnosť vnímaná ako dôležitá občianska kompetencia, dôležitá pre každého človeka bez ohľadu na jeho vek. Význam mediálnej a informačnej gramotnosti si uvedomuje aj vláda a ďalšie oficiálne autority, ktoré túto oblasť podporujú. Táto problematika má adekvátne ukotvenie v legislatíve a rôznych strategických plánovacích dokumentoch a akčných plánoch. Navyše príslušné ministerstvá na úspešnú implementáciu rozvoja mediálnej a informačnej gramotnosti vyčleňujú samostatné zdroje z rozpočtu, ktoré nie sú určené iba pre oblasť vzdelávania, ale aj pre ďalšie sféry, ktoré priamo alebo nepriamo s týmito témami súvisia.

Koordináciou týchto úloh, sieťovaním jednotlivých aktérov a podporou rozvoja mediálnej a informačnej gramotnosti je poverený Fínsky národný audiovizuálny inštitút (Kansallisen audiovisuaalisen instituutin), ktorý je verejnoprávnou inštitúciou financovanou štátom.[8] Úspešnosť fínskeho konceptu rozvoja mediálnej gramotnosti dokazuje aj to, že túto problematiku má zaradenú vo svojich úlohách a programoch približne stovka rôznych organizácií z oblasti vzdelávania, akademického sektora, mimovládnych organizácií, verejnoprávnych médií, produkčných spoločností, mládežníckych centier a pod.

Úloha mimovládnych organizácií

Stratégia fínskej mediálnej výchovy má explicitné prepojenie s niekoľkými mimovládnymi organizáciami; pričom niektoré z nich spolupracujú a sú spolufinancované Ministerstvom školstva a kultúry. Ide najmä o Fínsku spoločnosť pre mediálne vzdelávanie (Mediakasvatusseura Sällskapet för Mediefostran), ktorá existuje od roku 2005 ako sieťová organizácia združujúca viac ako 200 individuálnych členov z rôznych oblastí – učiteľov, zástupcov rôznych vládnych agentúr, mimovládnych organizácií, pracovníkov knižníc a odborníkov z akademického prostredia, ale aj približne 50 inštitucionálnych členských organizácií (mládežnícke a kultúrne centrá, filmové kluby, profesionálne asociácie, rôzne firmy a pod.). Činnosť tejto organizácie je financovaná prostredníctvom kombinácie príspevkov zo štátneho rozpočtu a od členských organizácií. Spoločnosť od roku 2007 prevádzkuje pravidelne aktualizovanú webovú stránku http://www.mediaeducation.fi/, ktorá je užitočným zdrojom informácií pre všetkých záujemcov o oblasť mediálnej výchovy – či už učiteľov, pracovníkov s mládežou, rodičov, knihovníkov, novinárov a pod. Na portáli je rozsiahly prehľad informačných materiálov o fínskom prístupe k mediálnemu vzdelávaniu, ako aj množstvo metodických materiálov, nástrojov a učebných pomôcok určených pre pedagogickú prax. Prevádzku webovej stránky spolufinancuje fínske Ministerstvo školstva a kultúry.[9]

Organizácia poskytuje online informácie o mediálnej výchove vo fínčine, švédčine a angličtine. Rovnako aktívne využíva aj sociálne siete ako Twitter a Facebook na zdieľanie materiálov a tiež ako informačný kanál. Okrem toho táto sieťová organizácia pravidelne pripravuje semináre, vydáva knihy, brožúry a mnoho iných materiálov pre rôzne cieľové skupiny. Väčšina z nich je dostupná len vo fínčine, ale niektoré vyšli aj v angličtine. Na fínskej verzii svojho webového portálu[10] poskytuje učiteľom a študentom prístup ku všetkým edukačným zdrojom týkajúcim sa mediálnej výchovy, ktoré boli doteraz vo Fínsku vydané. Všetci registrovaní užívatelia môžu zadarmo na portál uploadovať svoje vlastné zdroje, ako aj využívať zdroje iných členov.

V oblasti mediálnej výchovy je aktívna aj Fínska asociácia novinovej tlače (Sanomalehtien Liitto), ktorá organizuje semináre zamerané na problematiku tlačových médií. Vydala tiež množstvo rôznych materiálov pre všetky stupne školského vzdelávania – od materských škôl až po odborné vzdelávanie učiteľov. Mnohé z materiálov sú výsledkom rôznych projektov.[11]

Fínsky verejnoprávny vysielateľ Ylerealizoval tiež viacero projektov zameraných na zvyšovanie mediálnej gramotnosti – najmä so zameraním na oblasť rozhlasu a televízie.[12] Aktívne v sfére mediálneho vzdelávania sú i niektoré firmy podnikajúce v informačných technológiách, online službách či hernom priemysle. Spomedzi množstva aktívnych profesijných a záujmových organizácií možno spomenúť i Asociáciu fínskych knižníc (Suomen kirjastoseura), ktorá realizuje tiež veľa aktivít v oblasti mediálnej výchovy. Knižnice vo všeobecnosti patria v tejto krajine k jedným z najdôležitejších inštitúcií na poli rozvoja mediálnej gramotnosti. Aktívne sú i firmy podnikajúce v informačných technológiách a online službách či hernom priemysle.