FRANCÚZSKO

Prvé iniciatívy v oblasti mediálnej výchovy vo Francúzsku sa začali rozvíjať už v druhej polovici 70. rokov 20. storočia. Išlo predovšetkým o aktivity realizované v školskom prostredí, ktoré sa sústreďovali na periodickú tlač. Predmetom záujmu boli kinematografické diela. Prvú správu o stave mediálnej výchovy vo Francúzsku vypracovali Gonnet a Vandervoord v roku 1982. Správa určená pre rezort školstva analyzuje aktuálny stav a výzvy, ktoré stoja pred mediálnym vzdelávaním. V správe sa odporúča vytvorenie kompetentnej autority, ktorá by zastrešovala jednotlivé aktivity a iniciatívy v tejto oblasti. Touto inštitúciou, ktorú zriadili o rok neskôr, sa stala CLEMI (Centre de liaison de l’enseignement et des médias d’information).

Úlohou organizácie je sústreďovať zdroje a zabezpečovať odbornú prípravu ponúkanú v rámci jednotlivých škôl, ako aj distribúcia materiálov a informácií prostredníctvom siete miestnych koordinátorov. CLEMI má vytvorené široké spektrum zmluvných partnerstiev s rôznymi verejnými a súkromnými inštitúciami. Spolupracuje tiež s akademickými centrami a miestnymi školskými úradmi.[1]

Spolupráca inštitúcií

CLEMI je prepojené so sieťou CANOPE, ktorá ponúka širokú škálu vzdelávacích materiálov a pomôcok pre školy. V ich ponuke sú aj rôzne podklady zamerané na rozvoj mediálnej gramotnosti. V spolupráci s verejnoprávnou televíziou France Télévision vytvorili vzdelávaciu platformu nazvanú Curiosphere.[2] Tá je určená najmä pre detských divákov a ich rodičov. Poskytuje rôzne edukačne zamerané videá, digitálne hry a ďalšie audiovizuálne obsahy pre tieto cieľové skupiny.[3] V spolupráci s francúzskou radou pre vysielanie a retransmisiu (Conseil Supérieur de l´Audiovisuel) vytvorilo CLEMI v roku 2012 webovú stránku zameranú na mediálnu výchovu s názvom Education-médias.[4] V školskom prostredí CLEMI každoročne organizuje veľké podujatie Týždeň tlače a médií v školách (Semaine de la presse et des médias dans ľ école).[5] Je tiež hlavným partnerom internetového festivalu s názvom Fete de l´internet.[6]

Mediálna výchova je vo francúzskych školách prezentovaná ako jeden z komponentov výchovno- vzdelávacieho procesu, avšak ako samostatný predmet sa nevyučuje. Cieľom tohto prístupu, ktorý témy mediálnej výchovy integruje do rôznych predmetov, je podporovať žiakov a študentov v oblasti kritického a autonómneho používania jednotlivých druhov médií vrátane internetu, sociálnych sietí, bezpečného pohybu v kyberpriestore. Prvky mediálnej výchovy majú za cieľ tiež podporovať kritické myslenie, schopnosť získavať, analyzovať a interpretovať informácie, hodnotenie rôznych informačných zdrojov a lepšie pochopenie ekonomických, sociálnych a etických aspektov fungovania mediálnych organizácií.[7]

Postavenie mediálnej výchovy v školských vzdelávacích programoch

Vzhľadom na to, že mediálna výchova nie je samostatným predmetom, jej postavenie v školských vzdelávacích programoch je často okrajové a jej význam sa podceňuje. S tým súvisí aj nedostatok učiteľov, ktorí by disponovali aspoň základmi mediálnej výchovy, nehovoriac už o absolvovaní certifikovaných školení, ktorých je vo Francúzsku pomerne málo. Vzdelávacie moduly zamerané na rozvoj mediálnej gramotnosti sú pomerne zriedkavé aj na vysokých školách pripravujúcich budúcich učiteľov. Pomerne populárnou formou mediálnej výchovy je koncept learning-by-doing, v rámci ktorého žiaci vytvárajú školské periodiká, webové stránky, videá, rozhlasové komunikáty a pod.[8]

Napriek nepriaznivému stavu v oblasti pripravenosti učiteľov majú pedagógovia so záujmom o mediálnu výchovu k dispozícii pomerne široké spektrum materiálov – vrátane rôznych metodických príručiek, brožúr, učebníc, edukačných videí, webových stránok a pod. Zaujímavá je napríklad webová stránka pédagojeux.fr, ktorej cieľom je vzdelávanie a informovanie o problematike digitálnych hier. Webová stránka vznikla v rámci verejno-súkromného partnerstva medzi Ministerstvom pre digitálnu ekonomiku, európskym programom Safer Internet, združením Action Innocence, spoločnosťou Microsoft a asociáciou združujúcou tvorcov a distribútorov digitálnych hier.[9]

Aktivity neziskových organizácií

Mnohé aktivity v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti zastrešujú neziskové organizácie a rôzne profesijné asociácie a združenia. Napríklad organizácia Journalisme et Citoyenneté každoročne organizuje medzinárodné stretnutie o problematike žurnalistiky a šírenia informácií. Počas trojdňového podujatia prebiehajú rôzne verejné diskusie, semináre, workshopy, ktoré sa okrem iného venujú aj témam súvisiacim s mediálnou gramotnosťou.[10]

Od roku 1995 sa vo Francúzsku každoročne organizuje filmový festival Le cinéma, cent ans de jeunesse, ktorý je zameraný na prezentáciu krátkych videí a filmov nakrúcaných priamo deťmi a mladými ľuďmi v školách. Festival je súčasťou širšie koncipovaného vzdelávacieho projektu zameraného na filmovú gramotnosť. V rámci projektu organizátori poskytujú študentom a učiteľom asistenciu a poradenstvo pri tvorbe vlastných krátkych videí. Na konci školského roka sa uskutoční samotná prehliadka najlepších diel spojená s diskusiami a besedami s profesionálnymi tvorcami a podobne.[11]

Zaujímavým príkladom dobrej praxe je i organizácia Playbac Presse, ktorá vydáva špeciálne periodikum pre deti s názvom Le petit Quotidien. Pravidelne tiež organizuje školenia a semináre pre mladých záujemcov o žurnalistickú profesiu.[12]