stopCentrum mediálnej gramotnosti pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Facebook
  • O nás
    • Mediálna výchova
    • Charakteristika centra
    • Realizačný tím
    • Kontakt
    • Stiahnite si
  • Vzdelávanie
    • Kvalifikačné štúdium MV
    • Formálne vzdelávanie na Slovensku
    • Projekty neformálneho vzdelávania
    • Zahraničné projekty v oblasti MV
    • Learning-by-doing
  • Výskum
    • Digitálni influenceri – edukačné roviny rozvoja kritického myslenia a angažovanosti generácie Z
    • Testovacie centrum mediálnej gramotnosti
    • Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách
    • Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách
    • Výskum “Dospievajúci vo virtuálnom priestore”
    • On-line Generácia: Informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti
    • Výskum „Mládež a médiá“
    • Prieskum “Bezpečnosť detí na internete”
  • Video
    • Relácia: Být v obraze
    • Dokumentárne filmy
    • Vzdelávacie programy
    • Prednášky o médiách
    • Prednáška: Inovácie vo vzdelávaní
  • Monitoring
    • Linky na organizácie
    • Európske dokumenty
    • On-line archív médií
  • Študovňa
    • Knižnica IMEC
    • Študijné texty
    • Slovník pojmov
    • Edukačné pomôcky – študentské práce
    • Literatúra k mediálnej výchove
  • Databázy
    • Mediálna gramotnosť v Európe
    • Databáza materiálov o mediálnej výchove
    • Databáza príkladov dobrej praxe
  • TESTY
    • Určovanie dôveryhodnosti obsahu
    • Hodnotenie mediálnych obsahov
    • Rozlišovanie zámerov mediálnych obsahov
    • Posudzovanie dôveryhodnosti informácií
    • Overovanie dôveryhodnosti zdrojov
    • Testovanie dátovej gramotnosti

Študentská esej: Určujú lajky náš sociálny status a popularitu?

28. apríla 2025Monika Hossova

Dáva nám počet lajkov pocit, že zapadáme medzi ostatných a sme obľúbení? Aký vplyv to má na našu psychiku a čo všetko sme ochotní pre pocit uznania urobiť? Sú len nevinným prvkom online interakcie, alebo môžu ovplyvniť náš sebaobraz? V tomto článku sa pozrieme na to, ako lajky formujú našu online identitu a aké dôsledky môžu mať na jednotlivcov aj spoločnosť.

Lajky ako zdroj dopamínu

V dobe sociálnych sietí sa lajky stali symbolom uznania, popularity a spoločenského statusu. Stačí jedno kliknutie a môžeme vyjadriť svoj názor alebo podporu. V prípade sociálnych sietí sa teda môže stať, že ľudí ovplyvní počet lajkov, ktorý už príspevok má. Väčší počet lajkov evokuje sociálne schválenie, čím zvyšuje pravdepodobnosť, že ho pridáme aj my. Menší počet  nás od toho môže naopak odradiť. Tiež môžeme priradiť vyšší sociálny status tomu, kto má pod svojimi príspevkami viac lajkov.

Na sociálnych sieťach  funguje fenomén slávy, čím viac máte lajkov na zdieľanom obsahu, tým viac ste prijatý spoločnosťou. Funguje to ako odmena pre náš mozog. Keď dostaneme lajk, uvoľní sa dopamín, hormón spojený s pocitom šťastia a spokojnosti. Tento mechanizmus je podobný tomu, ktorý sa aktivuje pri jedle, cvičení alebo sociálnej interakcii.

Výskum Kalifornskej univerzity ukazuje, že čím viac lajkov dostaneme, tým silnejšie je aktivované centrum odmien v mozgu. Na druhej strane, keď lajky chýbajú alebo ich je málo, môžeme pociťovať úzkosť a neistotu, alebo sa môžeme porovnávať  s ostatnými. To vedie k tomu, že niektorí ľudia upravujú svoj obsah tak, aby získali čo najviac lajkov – aj za cenu straty autenticity.

Spomínaná štúdia skúma aj to, ako sociálne médiá ovplyvňujú naše rozhodovanie a mozgovú aktivitu. Účastníci dostali 40 obrázkov, mohli si vybrať, či sa im obrázok páči alebo nie. Výskumníci zistili, že mladší účastníci boli oveľa náchylnejší označiť „páči sa mi to“ na fotografiách, ktoré už mali viac lajkov, čím napodobňovali správanie svojich rovesníkov.

Zdroj: pexels.com

Ako si „kúpiť“ pocit uznania?

Pomerne bežné je aj „kupovanie“ lajkov či sledovateľov. Tento „trend“ využívajú hlavne influenceri na zvýšenie dôveryhodnosti. Za takýmito nereálnymi profilmi stoja väčšinou ľudia, ktorí si chcú privyrobiť. Títo ľudia si vytvoria niekoľko svojich reálnych profilov. S tými potom začínajú sledovať alebo „lajkovať“ influencerov, firmy alebo ľudí, ktorí si za to zaplatili. Takýto nákup vás môže vyjsť približne 32,99 € za 1000 lajkov.

Skryté lajky

V roku 2019 Instagram oznámil testovanie novej funkcie – skrytie počtu lajkov pri príspevkoch. Používatelia mohli vidieť, koľko lajkov získali oni sami, ale nie pri príspevkoch iných ľudí. Cieľom bolo znížiť sociálny tlak a podporiť zdieľanie obsahu bez obáv z jeho popularity.

To isté sa v roku 2021 stalo aj na streamovacej platforme Youtube, no namiesto skrytiu počtu lajkov sa skryl počet dislajkov, tým že celkový počet dislajkov vidia už iba tvorcovia obsahu vo svojich analytických nástrojoch. Celkovo, skrytie má svoje výhody v ochrane používateľov sociálnych sietí.

Dobrovoľné odstránenie lajkov znižuje pocit úzkostí a strachu z nedostatočnosti používateľov, avšak prináša aj nevýhody v podobe obmedzenej transparentnosti pre ostatných divákov.

Od roku 2021 Instagram ponechal túto funkciu ako voliteľnú – používateľ si môže v nastaveniach zvoliť, či chce počet lajkov na svojich príspevkoch zobrazovať alebo nie. Pri niektorých príspevkoch je tak možné lajky vidieť, pri iných nie – závisí to od preferencie daného používateľa.

FOMO

FOMO je skratka pre anglický výraz fear of missing out. V slovenčine by sme to mohli preložiť ako strach z toho, že niečo zmeškáme. Je to syndróm dnešnej uponáhľanej doby, ktorá nás bombarduje z každej strany informáciami. Výčitky nás tak držia v neustálom kontakte s digitálnym svetom. Takýto neustáli nátlak môže viesť k pocitom nepokoja, nedostatočnosti až k syndrómu vyhorenia.

Lajk v tejto situácii slúži ako tichý znak prítomnosti online. Niekedy sa táto akcia stane automatickou – otvoríte aplikáciu a tam už „lajkujete“ bez toho, aby ste sústredili pozornosť na obsah. V podcaste Nevyhorení hovorí psychológ Juraj Holdoš o tom ako si mozog zvykne na vybudovanie návyku, ktorý sa zapracuje do metabolizmu ako pri užití drogy, obzvlášť vtedy, ak mu prináša nejakú formu odmeny.

Pexels.com

Pozitívne a negatívne stránky

Influenceri na sociálnych médiách často zobrazujú životy plné luxusu a dokonalej krásy, čím stanovujú vysoké a niekedy nedosiahnuteľné štandardy krásy a životného štýlu. To môže vytvoriť nerealistické ambície a tlaky, najmä medzi mládežou, ktorá sa môže pokúsiť napodobňovať tieto vysoko upravené fotografie. Nadmerné používanie sociálnych sietí môže zvyšovať vystavenie obsahu, ktorý posilňuje vnímanie ideálneho vzhľadu, čo môže negatívne ovplyvniť naše sebavedomie a spokojnosť s vlastným telom (body image).

Keď získavame spätnú väzbu na našich príspevkoch, často to vnímame formu sociálneho uznania, čo môže posilňovať našu spokojnosť so vzhľadom. Naopak, nedostatok uznania môže viesť k negatívnym pocitom o vlastnom tele. Získavanie lajkov môže posilniť pocit šťastia a sebahodnoty, keďže ľudia najčastejšie zdieľajú obsah, ktorý predstavuje ich úspechy, záujmy a hodnoty, na ktoré sú hrdí. Získavanie lajkov môže v ľuďoch vyvolať tiež pocit záujmu zo strany ďalších ľudí. To pomáha cítiť sa, že robia niečo významné a schválené spoločnosťou, týmto získajú pozitívnu reakciu spoločnosti a cítia sa o čosi viac naplnení.

Pozitívny vplyv môže mať aj vystavenie sa pozitívnemu obsahu týkajúceho sa napr. sebahodnoty, sebalásky či sebaúcty. Štúdia austrálskych odborníkov publikovaná v časopise Body Image naznačuje, že prezeranie si pozitívne ladených príspevkov o ľudskom tele na sociálnych sieťach môže zvýšiť našu sebaúctu.

Kreativita – lajky môžu pozitívne ovplyvniť propagáciu začínajúceho umelca tým, že vyjadrujú podporu verejnosti a zvyšujú viditeľnosť jeho tvorby. Týmto spôsobom môžu prispieť k rozvoju jeho umeleckej kariéry. Zároveň môžu lajky pôsobiť ako motivácia, keďže ukazujú, že jeho tvorba rezonuje s publikom.

Na druhej strane však prílišná orientácia na lajky môže ovplyvniť umelecký proces, ak sa tvorca začne prispôsobovať trendom namiesto vlastnej vízie. Preto je dôležité nájsť rovnováhu medzi využívaním lajkov ako nástroja propagácie a zachovaním umeleckej identity.

Lajky zohrávajú významnú úlohu v digitálnom svete – môžu podporiť tvorcov, zvýšiť viditeľnosť obsahu a poskytnúť spätnú väzbu. Zároveň však vytvárajú tlak na používateľov, ovplyvňujú ich sebavedomie a môžu viesť k prispôsobovaniu obsahu len kvôli popularite.

Najdôležitejšie je preto vnímať lajky s odstupom – ako nástroj, nie ako konečné meradlo hodnoty. Sociálne siete by mali byť priestorom na autentické vyjadrenie a zdieľanie obsahu, ktorý má skutočný význam, a nie len platformou na zbieranie digitálneho uznania.

Autorka: Barbora Gerecová

Zdroje:

https://dennikn.sk/1662435/instagram-skryl-pocet-lajkov-ako-to-ovplyvni-nase-spravanie/

https://irishtechnews.ie/the-psychology-behind-social-media-likes/

https://boo.world/sk/resources/social-media-impact-on-self-esteem

https://www.cdmc.ucla.edu/wp-content/uploads/sites/170/2019/12/The-Power-of-the-Like-in-Adolescence-Effects-of-Peer-I….pdf

https://www.unsw.edu.au/science/our-schools/psychology

https://kuplajky.sk https://www.psychologytoday.com/us/blog/positively-media/202103/the-fragility-social-media-fame

https://open.spotify.com/episode/5izP8kOWbajdxo0xYBcGwX?si=5a3a8e6e170c426d&amp%3Bnd=1&amp%3Bdlsi=3214f310ac7b4e16&nd=1&dlsi=e7392a46494d42c2

Related Articles

Študentská esej: Ako krátke videá ,,reels“ vplývajú na pozornosť človeka

12. marca 2025Monika Hossova

Mladých nezaujíma politika

29. decembra 2017viktoria.kolcako

Kniha Ovce.sk 02 chráni pred nástrahami sociálnych sietí

5. decembra 2014viktoria.kolcako


Odborný časopis Media Literacy and Academic Education vám prináša nové trendy z oblasti mediálnej výchovy.

Partneri




© CENTRUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI. Made by FMK. Všetky práva vyhradené.