V posledných rokoch je umelá inteligencia všadeprítomná, či už v práci, každodennom živote, tak aj v medziľudských vzťahoch. Čoraz viac ľudí si vytvára emocionálne a romantické väzby s AI systémom, ktoré dokážu komunikovať prirodzene a empaticky.
Technologický pokrok v súvislosti s umelou inteligenciou priniesol zásadné zmeny v tom, ako ľudia komunikujú a nadväzujú vzťahy. Moderné AI systémy dnes dokážu viesť plynulý rozhovor, reagovať na emócie a prispôsobovať sa individuálnym potrebám používateľa. V dôsledku týchto skutočností sa čoraz viac objavuje fenomén romantických vzťahov medzi človekom a umelou inteligenciou.
Táto problematika sa stáva predmetom odborného výskumu, pretože poukazuje na nové formy sociálneho správania. Cieľom článku je vysvetliť, ako tieto vzťahy vznikajú, aké faktory ich ovplyvňujú a aké riziká a riešenia s nimi súvisia.
Human – AI attachment alebo pripútanie k umelej inteligencii
Jedným z hlavných vysvetlení vzniku romantických vzťahov s AI je koncept pripútania k umelej inteligencii. Podľa štúdie publikovanej vo Frontiers in Psychology (Shu et al., 2026) ide o proces, ktorý prebieha postupne. Na začiatku používateľ vníma AI ako nástroj. Neskôr začína reagovať aj na spôsob jej komunikácie a vytvára si k nej emocionálny vzťah.
V konečnej fáze môže AI vnímať ako partnera. Dôležitým faktorom je aj antropomorfizácia, teda pripisovanie ľudských vlastností neživým objektom. Keď AI komunikuje prirodzeným jazykom a reaguje na emócie, človek môže nadobudnúť pocit, že „rozumie“ alebo „cíti“. Tento jav je častejší u ľudí, ktorí sa cítia osamelo alebo majú nedostatok sociálneho kontaktu.
Parasociálne vzťahy
Romantické vzťahy s AI sú podobné tzv. parasociálnym vzťahom, ktoré si ľudia vytvárajú napríklad k celebritám tzv. ,,celebrity crush“. Ide o jednostranné vzťahy, v ktorých jedna strana nevníma druhú ako reálneho partnera. V prípade umelej inteligencie však dochádza k ilúzii vzájomnosti, pretože AI dokáže reagovať a viesť dialóg.
Významnú úlohu zohrávajú aj individuálne psychologické faktory. Výskumy (Yang, 2026) ukazujú, že ľudia s úzkostným štýlom pripútania sú náchylnejší na vytváranie silných väzieb k AI. Umelá inteligencia im poskytuje pocit bezpečia, pretože neodmieta a je vždy dostupná.
Jednostrannosť a emocionálna závislosť
Napriek tomu, že tieto vzťahy môžu pôsobiť pozitívne, sú spojené s veľkými rizikami. AI nemá vedomie ani emócie, a preto nedokáže vytvoriť skutočný vzťah. Vzťah je tak jednostranný a založený na simulácii. Ďalším problémom je emocionálna závislosť. AI môže nahrádzať reálne vzťahy, čo vedie k sociálnej izolácii.
Podľa výskumu (Wang et al., 2025) môže dlhodobé používanie AI ovplyvniť aj očakávania voči reálnym partnerom. Riešenie spočíva najmä v informovanosti používateľov. Ľudia by mali chápať, že AI nemá vedomie ani emócie. Zároveň je dôležité podporovať reálne medziľudské vzťahy a využívať AI len ako doplnok. V prípade problémov môže pomôcť odborná pomoc.
Romantické vzťahy medzi človekom a umelou inteligenciou predstavujú nový fenomén modernej spoločnosti. Hoci môžu poskytovať pocit blízkosti, sú založené na jednostrannej interakcii. Preto je dôležité pristupovať k nim kriticky a uvedomovať si ich limity.
Zdroje:
Shu, C., Lai, K., & He, L. (2026). Human-AI attachment: How humans develop intimate relationships with AI. Frontiers Psychology, 17, Article 1723503. http://doi.org/10.3389/fpsyg.2026.1723503
Yang, X. (2026). Understanding the longitudinal associations between attachment style and ai companion use in romantic human-AI relationships: A three-wave panel study. International Journal of Human–Computer Interaction, 1–21. https://doi.org/10.1080/10447318.2026.2618548
Wang, X., Pang, Ch. Ch., & Hui, P. (2025). ‘My Dataset of Love’: A preliminary mixed-method exploration of human-ai romantic relationships. Proceedings of the ACM on Human-Computer Interaction, 9 (7). https://doi.org/10.1145/3757532
Autorka: Nikola Suchánová