Sociálne siete zmenili spôsob, akým sa porovnávame s ostatnými. Neustále sledujeme ľudí, ktorým sa darí, zbierajú obdiv a pôsobia, akoby mali život pod kontrolou. Problém je, že tento obraz je neúplný, a ak si na ňom začneme stavať vlastnú hodnotu, môže to mať dôsledky na psychiku.
Keď digitálne uznanie nahrádza vlastnú hodnotu
Lajky, komentáre a počty sledovateľov dnes často nefungujú len ako technické ukazovatele popularity. Pre mnohých ľudí sa stávajú formou vonkajšieho potvrdenia hodnoty. Človek potom nehodnotí sám seba podľa toho, kým je, ale podľa toho, ako naňho reagujú ostatní. Na sociálnych sieťach pritom nevidíme bežný život. Vidíme hlavne výber toho najlepšieho – úspech, výkon, vzhľad, cestovanie, popularitu či peniaze. Výsledkom je prostredie, v ktorom máme pocit, že ostatní žijú lepšie, rýchlejšie a úspešnejšie než my.
Porovnávanie, ktoré skresľuje realitu
Jedným z hlavných problémov sociálnych sietí je, že nás neustále vystavujú porovnávaniu sa a ľuďmi, ktorí pôsobia úspešnejšie, atraktívnejšie alebo spokojnejšie. Podľa výskumov o sociálnom porovnávaní na sociálnych sieťach (Vogel et al., 2014) bývajú práve takéto porovnania spojené s nižším sebahodnotením a horšou psychickou pohodou. Tento efekt sa ešte zosilňuje tým, že online priestor zvýrazňuje malý výsek ľudí, ktorým to výrazne „vyšlo“.
Na obrazovke potom môže pôsobiť úspech ako bežný štandard, nie ako výnimočný výsledok. Lenže do úspechu nevstupuje iba talent a disciplína. Veľkú úlohu hrá aj načasovanie, prostredie, kontakty a obyčajné šťastie. Práve preto si človek ľahko začne myslieť, že ak nie je rovnako úspešný, robí niečo zle. V skutočnosti však porovnávame vlastné zákulisie s cudzím výberom vrcholov. Výskum ukazuje, že takýto spôsob sledovania druhých môže oslabovať spokojnosť so sebou aj so životom.
Vplyv lajkov na sebahodnotu
Osobitný problém predstavujú samotné lajky. Štúdie ukazujú (Lee et al., 2020), že keď mladí ľudia dostanú menej lajkov než ich rovesníci, môže to vyvolať silnejšie negatívne emócie a pocity odmietnutia. U zraniteľnejších dospievajúcich sa to navyše spája aj s vyššou mierou depresívnych symptómov. To znamená, že lajky nie sú len nevinným doplnkom aplikácie.
Môžu sa stať mechanizmom, cez ktorý si človek priebežne overuje vlastnú hodnotu. A keďže online prostredie funguje rýchlo, tento proces sa opakuje znova a znova. Dôležité je aj to, že sociálne siete často neukazujú takzvanú sivú zónu života, teda tú bežnú, menej viditeľnú časť reality. Nevidíme opakované pokusy, pochybnosti, zlyhania, ani pomalý rast.
Znamená to, že lajky určujú, kým sme?
Sociálne siete samy osebe nemusia byť problém. Problém nastáva vtedy, keď sa z reakcií publika stane hlavný zdroj sebahodnoty. Vtedy sa vlastná hodnota presúva z vnútra na obrazovku. Ak sme denne vystavení úspechu malej skupiny ľudí a zároveň nevidíme úlohu šťastia, okolností a neviditeľnej časti reality, ľahko začneme byť nespokojní sami so sebou. A práve tam vzniká tlak, ktorý sa postupne preniesť aj do psychiky (Nesi & Prinstein, 2015).
Zdroje:
Lee, H. Y., Jamieson, J. P., Reis, H. T., Beevers, C. G., Josephs, R. A., Mullarkey, M. C., O’Brien, J. M., & Yeager, D. S. (2020). Getting fewer “likes” than others on social media elicits emotional distress among victimized adolescents. Child Development, 91(6), 2141–2159. https://doi.org/10.1111/cdev.13422
Nesi, J., & Prinstein, M. J. (2015). Using social media for social comparison and feedback-seeking: Gender and popularity moderate associations with depressive symptoms. Journal Of Abnormal Child Psychology, 43(8), 1427–1438. https://doi.org/10.1007/s10802-015-0020-0
Vogel, E. A., Rose, J. P., Roberts, L. R., & Eckles, K. (2014). Social comparison, social media, and self-esteem. Psychology of Popular Media Culture, 3(4), 206–222. https://doi.org/10.1037/ppm0000047
Autorka: Ružena Tóthová