V tomto článku prinášame úvahy študentov prvého ročníka magisterského stupňa štúdia študijného programu aplikované mediálne štúdiá na FMK UCM v Trnave z predmetu mediálne kompetencie. Téma, ktorej sa venovali znela: „AI pre všetkých: Ako technológie menia životy rôznych generácií“. Ide najmä o ich myšlienky, názory, pohľad na vec.
Umelá inteligencia zásadne ovplyvňuje rôzne generácie tým, že zjednodušuje každodenný život a prináša riešenia v oblastiach ako zdravotníctvo, vzdelávanie a práca. Zároveň kladie výzvy, ako je etické využitie, ochrana súkromia a adaptácia na technologické zmeny, ktoré je možné prekonať prostredníctvom vzdelávania a inkluzívneho prístupu, hovorí vo svojej práci autorka Katarína Majerníková.
AI alebo, ako ju mnohí poznáme, umelá inteligencia je jednou z najdôležitejších technologických inovácií za posledné desaťročia. Zaznamenala obrovský pokrok a rýchlo sa adaptovala do mnohých oblastí života, od zdravotníctva cez vzdelávanie až po zábavu či prácu. Umelá inteligencia nemení len spôsob akým riešime problémy, ale tiež ovplyvňuje každodenný život rôznych generácií. Vďaka správnej implementácií dokáže obohatiť všetky vekové skupiny od detí až po seniorov.
V dnešnej dobe často počujeme od rodičov a starých rodičov vetu: „Toto za našich čias nebolo!“ A áno, majú pravdu. Technológie, ale aj ľudstvo napreduje. Neustále sa zdokonaľujú a vyvíjajú nové spôsoby, ktoré by nám mohli uľahčiť život. Napriek tomu, že sa môže zdať, že to „my mladí“ máme jednoduché lebo máme mnohých technologických pomocníkov, nie je to úplne tak. Mohli by sme sa nazvať aj ako generácia inovátorov a používateľov. V práci nám chatboty uľahčujú komunikáciu so zákazníckymi službami, algoritmami, pomáhajú pri vyhľadávaní najlepších ponúk na trhu a inteligentné domáce spotrebiče nám šetria čas a energiu. Avšak, aby sme mohli tieto technológie efektívne využívať, musíme s nimi vedieť pracovať, čo znamená, že sa musíme neustále zdokonaľovať v tom čo robíme. Takže áno, umelá inteligencia je nám v každodennom živote veľmi nápomocná, ale to neznamená, že my nič nerobíme.
Napriek tomu, že seniori možno nie sú tak technicky zdatní ako mladšie generácie stále môžu z umelej inteligencie dostatočne profitovať. Zdravotnícke aplikácie a zariadenia s umelou inteligenciou monitorujú zdravotný stav v reálnom čase, pomáhajú identifikovať zdravotné problémy a pripomínajú užívanie liekov. Sociálne roboty, navrhnuté na interakciu s osamelými staršími ľuďmi, zlepšujú ich psychickú pohodu a poskytujú spoločnosť. Navyše, jednoduché rozhrania a hlasoví asistenti, ako je Alexa alebo Google Assistant, im umožňujú ovládať domáce zariadenia, čo zvyšuje ich nezávislosť. Na druhej strane je dôležité zabezpečiť, aby technológie zostali dostupné pre všetkých seniorov, vrátane tých, ktorí žijú v menej rozvinutých oblastiach alebo majú nižší príjem. Napriek tomu, že sa na prvý pohľad môže zdať, že technológie a umelá inteligencia zjednodušuje život len mladšej generácií, nie je tomu tak.
Pre deti je AI často prvým kontaktom s technológiou. Hračky vybavené umelou inteligenciou, ako sú inteligentní roboti a interaktívne hry, učia deti základným zručnostiam zábavnou formou. Napríklad aplikácie na výučbu jazykov využívajú AI na personalizáciu vzdelávacieho procesu, čo umožňuje deťom učiť sa vlastným tempom. Avšak, táto adaptácia prichádza aj s výzvami. Deti sú vystavené obrazovkám viac ako kedykoľvek predtým, čo môže mať negatívny dopad na ich fyzické a mentálne zdravie. Preto je nevyhnutné, aby rodičia a pedagógovia zohrávali aktívnu úlohu pri monitorovaní používania technológií.
Aj keď tieto inovácie zlepšujú produktivitu, vyvolávajú aj obavy z nezamestnanosti. Niektoré povolania sú nahradzované automatizáciou, čo si vyžaduje adaptabilitu a neustále vzdelávanie. Zároveň však vznikajú nové pracovné príležitosti v oblasti vývoja a správy AI, čo môže byť pozitívnym impulzom pre ekonomiku. Jednou z hlavných tém v spojitosti s umelou inteligenciou je etika. Ako zabezpečiť ochranu osobných údajov? Ako predísť diskriminácii v algoritmoch? Tieto otázky vyžadujú pozornosť technologických spoločností, vlády a občianskej spoločnosti.
Technológie by mali byť navrhnuté tak, aby boli inkluzívne a dostupné pre všetkých. To znamená nielen pre technologicky zdatných jedincov, ale aj pre tých, ktorí sú menej skúsení. Kľúčom k úspechu je vzdelávanie – výučba digitálnych zručností musí byť súčasťou vzdelávacích systémov na všetkých úrovniach. AI predstavuje pre ľudstvo obrovskú príležitosť, ale aj zodpovednosť. Ak budeme schopní efektívne integrovať umelú inteligenciu do života rôznych generácií a zaistiť, že bude slúžiť všetkým bez rozdielu, môžeme vytvoriť svet, kde technológie obohatia každodenný život a umožnia nám riešiť najväčšie výzvy súčasnosti.
Spoločná snaha a vízia umelej inteligencie pre všetkých môžu zabezpečiť, že technológie budú slúžiť ako most medzi generáciami, nie ako bariéra.
Autorka: Katarína Majeríková
Umelá inteligencia prináša významné výhody, ako je moderné vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a zlepšenie každodenného života, no zároveň predstavuje riziká, ako sú strata pracovných miest, narušenie súkromia a etické problémy. Kľúčom k jej zodpovednému využitiu je investícia do vzdelávania, medzigeneračný dialóg a efektívna regulácia, ktorá ochráni jednotlivcov a podporí adaptáciu celej spoločnosti. Viac o tom píše autorka Nina Kališová.
Umelá inteligencia je dnes jednou z najdiskutovanejších technológií, ktoré formujú náš svet. Jej vplyv presahuje hranice priemyslu, vedy a vzdelávania tak ako sme ich dnes poznali a dotýka sa každodenného života všetkých ľudí. Zatiaľ čo jedni vidia v AI nástroj na zlepšenie kvality života, iní sa obávajú jej rizík, ako je strata práce, narušenie súkromia či etické otázky s ňou spojené.
Umelá inteligencia však prináša mnohé benefity, ktoré ovplyvňujú rôzne aspekty nášho života. Pre mladšie generácie, ktoré s technológiami vyrastali znamená AI napríklad prístup k modernému vzdelávaniu. Aplikácie ako Duolingo využívajú algoritmy na zlepšenie efektivity učenia a motivácie. Staršie generácie zase môžu využívať AI na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, napríklad prostredníctvom aplikácií monitorujúcich zdravotný stav alebo predpovedania zdravotných rizík.
Pre všetky generácie sú výhody AI zrejmé aj v bežnom živote – od inteligentných domácich asistentov až po navigačné systémy, ktoré napríklad šetria čas. AI má zároveň potenciál nie len nepriamo ovplyvňovať naše zdravie prostredníctvom aplikácií, ale v dnešnej dobe už aj priamo na operačných sálach vidíme zásah umelej inteligencie do samotnej operácie, čo môže zvýšiť efektivitu práce lekárov. Okrem toho existujú aj systémy, ktoré vedia skôr nájsť a diagnostikovať napríklad nádor v tele, no aj k tomuto všetkému je stále potrebná „ľudská ruka“.
Napriek týmto výhodám má AI aj určite aj svoje negatívne stránky. Najväčšou výzvou je etické a zodpovedné využitie technológie. Algoritmy AI môžu byť zaujaté, ak sú trénované na nevyvážených dátach, čo môže viesť napríklad k šíreniu dezinformácií a hoaxov. Ďalším problémom môže byť hrozba straty pracovných miest. Automatizácia prostredníctvom AI síce zvyšuje produktivitu, no zároveň nahrádza prácu miliónov ľudí, najmä v oblasti manuálnych aj administratívnych povolaní. Pre staršiu generáciu, ktorá sa často ťažšie prispôsobuje technologickým zmenám, to môže znamenať pocit straty istoty, na ktorú sú zvyknutí. Riziká AI sú však prítomné aj na úrovni individuálnej slobody a súkromia. Inteligentné zariadenia zhromažďujú množstvo dát o svojich používateľoch, čo môže viesť k zneužitiu alebo neoprávnenému sledovaniu. Mladšia generácia, ktorá sa prirodzene pohybuje v digitálnom prostredí, často podceňuje dôležitosť ochrany osobných údajov.
Avšak aj pre mňa, ako mladého človeka je AI niečím nepoznaným. Aj keď som s ňou z časti vyrastala prostredníctvom Siri, navigácie, Google prekladaču a iných naozaj bežných aplikácií či „vychytávok“, umelá inteligencia je pre mňa stále novinkou. Neobávam sa však ani toho, že by som prišla o prácu. Aj keď pracujem v oblasti marketingu, kde je vlastne každý jeden člen tímu ako grafik, copywriter alebo ideamaker teoreticky nahraditeľný, prakticky to zatiaľ nie je možné a osobne si myslím, že ani nikdy nebude. Keď na slovenský trh prišiel ChatGPT, absolvovala som jednu prednášku, kde nám bolo povedané, že naša práca sa zmení. Nie v zmysle kreativity, ale v zmysle zaužívaných postupov. O prácu v marketingu nebudú prichádzať tí, ktorým ju zoberie AI, ale tí, ktorí s ňou nebudú vedieť pracovať. A to je pravda.
Aj preto je nevyhnutné investovať do rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania, aby si zamestnanci v rôznych oblastiach udržali relevantné zručnosti. Pre mladú generáciu to znamená adaptáciu na dynamické zmeny v odvetviach, zatiaľ čo podľa mňa starší ľudia potrebujú prístup k jednoduchým a dostupným formám vzdelávania. Dôležitou výzvou je aj regulácia AI, ktorá je v Európskej únii zabezpečená. Právne rámce musia byť flexibilné a schopné reagovať na rýchly vývoj technológie, pričom by mali chrániť jednotlivcov pred diskrimináciou, stratou súkromia či zneužitím ich dát. Regulácia zabezpečí aj to, že napríklad starší ľudia, ktorí sú menej dôverčiví voči novým technológiám ako je AI, sa budú cítiť viac v bezpečí. Určite si však myslím, že medzigeneračný dialóg môže byť mostom medzi týmito odlišnými pohľadmi na AI.
Autorka: Nina Kališová
Umelá inteligencia mení životy rôznych generácií tým, že prináša inovatívne riešenia v oblastiach ako zdravotníctvo, vzdelávanie či každodenné úlohy, no zároveň vyžaduje dôraz na etiku, vzdelávanie a reguláciu. Kým mladšia generácia vníma AI ako nástroj efektivity a kreativity, staršia generácia ocení jej praktickú pomoc, pričom obom skupinám ponúka výzvy aj príležitosti. O týchto veciach píše autor Oliver Varchol.
Umelá inteligencia (AI) sa stala jednou z najvýznamnejších technologických inovácií 21. storočia. Postupne prenikla do rôznych oblastí nášho života – od zdravotníctva, cez vzdelávanie až po zábavu. V tejto eseji sa zamyslím nad tým, aké pozitíva a negatíva umelá inteligencia prináša, aké výzvy pred nami stoja, a ako rôzne generácie vnímajú jej riziká. Napriek všetkému o nej však môžeme s určitosťou povedať, že mení svet. Otázkou ale zostáva, či ho mení rovnakým spôsobom pre všetkých.
Pozitíva umelej inteligencie
Medzi najväčšie prínosy umelej inteligencie patrí jej schopnosť automatizovať a urýchliť bežné úlohy, čím šetrí čas a zvyšuje produktivitu. Napríklad v zdravotníctve pomáha diagnostikovať choroby s vyššou presnosťou ako dokážu lekári a umožňuje rýchlejšie zásahy, čo potenciálne zachraňuje životy. V mediálnom priemysle je využívanie umelej inteligencie už na celkom inej úrovni. Využíva sa na prípravu a formuláciu textov (príhovory, emaily, tlačové správy, spravodajské obsahy a pod.). Jediným kľúčom k tomu, aby nám umelá inteligencia vygenerovala použiteľné formáty, je schopnosť správne formulovať príkazy a požiadavky, tzv. „promptovať“. Pre staršie generácie, ktorým táto technológia zväčša pripadá komplikovaná a pociťujú z nej aj strach, naopak, umelá inteligencia ponúka iné využitie. Príkladom sú hlasoví asistenti, ktorí pomáhajú ovládať rôzne zariadenia bez potreby pokročilých technických znalostí (napr. hlasové vyhľadávanie správ).
Pre mladšie generácie, konkrétne súčasných školopovinných tínedžerov, ktorí vyrastajú s technológiami, nástroje umelej inteligencie zlepšujú dostupnosť informácií. O tom, či im otvárajú aj nové možnosti kreatívnej činnosti, by sa však dalo diskutovať. Vďaka nástrojom ako sú generátory textov, obrázkov alebo hudby, môžu mladí ľudia rýchlo realizovať svoje nápady, ktoré by inak vyžadovali roky tréningu. Prekážkou však je, že aj napriek podpore ich tvorivosti nemusia byť všetky takto vytvorené diela kreatívne, resp. autentické.
Negatíva a riziká
Napriek mnohým výhodám umelá inteligencia prináša aj značné riziká. Jedným z hlavných problémov je strata pracovných miest. Automatizácia ohrozuje nielen manuálne povolania, ako sú skladníci či vodiči, ale čoraz častejšie aj kreatívne povolania, napríklad novinárov alebo grafických dizajnérov. Tento problém môže viesť k tomu, že tí, ktorí si nebudú môcť dovoliť rekvalifikáciu, zostanú na okraji spoločnosti.
Ďalším problémom je otázka etiky a bezpečnosti. Umelá inteligencia sa môže stať nástrojom manipulácie. Od šírenia dezinformácií cez deepfake až po sofistikované kybernetické útoky, ktoré strhnú masy. Vyrastajúca generácia, ktorá sa už od čoraz nižšieho veku bude spoliehať na digitálne médiá ako na hlavný zdroj informácií, môže byť obzvlášť zraniteľná voči takýmto hrozbám. Riziko predstavuje aj zneužitie nástrojov umelej inteligencie na sledovanie a kontrolu občanov v nedemokratických režimoch.
Výzvy pred nami
Jednou z kľúčových výziev je regulácia a prevencia. Ak má byť umelá inteligencia naozaj prínosná pre všetkých, je potrebné nastaviť pravidlá, ktoré zabezpečia jej transparentnosť, zodpovednosť a bezpečnosť. Európska únia sa snaží stanoviť jasné rámce pre jej etické používanie, avšak doposiaľ nepoznáme zákon, ktorý by dokázal vyvodiť zodpovednosť za prípadné negatívne pôsobenie umelej inteligencie. V súčasnosti sa tvorcovia umelej inteligencie spoliehajú na vopred stanovené hranice vo vývoji, ktorými sa technológia riadi.
Ďalšou dôležitou výzvou je prevencia v podobe vzdelávania. Ak chceme, aby technológie slúžili všetkým generáciám, musíme ľudí naučiť, ako ich používať bezpečne a efektívne. Rovnako, ako to bolo v prípade príchodu stolových počítačov, smartfónov, áut s automatickou prevodovkou alebo indukčných sporákov. Staršia generácia čelí tzv. „digitálnej priepasti“, zatiaľ čo mladšia generácia môže trpieť závislosťou na technológiách, ak sa s nimi nenaučí zaobchádzať s mierou.
Umelú inteligenciu vnímame rôzne
Staršia generácia často vníma umelú inteligenciu s nedôverou, opatrnosťou alebo strachom. Pre ľudí, ktorí vyrastali bez internetu, je totiž ťažké pochopiť, ako fungujú zložité algoritmy a aké príkazy im je potrebné nadiktovať. Prispôsobenie a záujem u príslušníkov staršej generácie by mohlo nastať najmä vtedy, ak by pocítili praktické využitie umelej inteligencie v tom, čo sa ich bytostne dotýka. Mohlo by ísť o jednoduchší prístup k zdravotnej starostlivosti či pomoc pri každodenných úlohách. To by sa dalo realizovať pomocou vyššie spomínaného hlasového asistenta. Osobne detailne nesledujem pokroky vo vývoji nástrojov umelej inteligencie, no kvôli ich neustálemu zdokonaľovaniu je dôležité prinajmenšom uvažovať nad dôslednejšou osvetou o umelej inteligencii medzi príslušníkmi starších generácií.
Mladšia generácia je naopak nadšená z možností, ktoré umelá inteligencia prináša. Vidí v nej nástroj na efektívnejšie zvládanie zadaní a kombináciu viacerých praktických nástrojov v jednom (napr. prekladač a encyklopédia). Zároveň však pre mladých ľudí predstavuje aj riziko tlaku na výkon. Zamestnávatelia totiž vplyvom používania týchto technológií tlačia na vyššiu produktivitu, čo môže popri závislosti na sociálnych médiách prispievať k zvýšenej úzkosti a poruchám sebahodnoty.
Záver
Umelá inteligencia má potenciál výrazne zlepšiť kvalitu života ľudí na celom svete, no jej implementácia vyžaduje opatrnosť a dôkladnú prípravu. Osobne si myslím, že kľúčom k zodpovednému používaniu umelej inteligencie je dôkladné vzdelávanie a regulácia používania jej nástrojov.
Dnes už umelá inteligencia nie je len úžasným technickým vynálezom, ale aj zrkadlom hodnôt spoločnosti, v ktorej žijeme. Časom sa však ukáže, či sa stane nástrojom pokroku alebo nerovnosti a konfliktov.
Autor: Oliver Varchol
Zdroj: MPH, spracovala LJ
Zdroj obrázka: ChatGPT