BOSNA A HERCEGOVINA

V Bosne a Hercegovine, podobne ako v ostatných krajinách na Balkáne, nemá mediálna výchova dlhodobejšiu tradíciu a jej integrácia do vzdelávacieho systému je zatiaľ v počiatočnom štádiu. V prostredí základných a stredných škôl je rozvoj základných konceptov mediálnej gramotnosti realizovaný vo forme začlenenia niektorých tematických celkov do iných vyučovacích predmetov. V podobe samostatného povinného alebo voliteľného predmetu sa nevyskytuje.

Základné školy

Na základných školách sú témy priamo alebo nepriamo súvisiace s problematikou médií integrované v rámci predmetov bosniansky jazyk, chorvátsky jazyk a srbský jazyk. Okrem vyučovacích predmetov materinského jazyka nájdeme niektoré komponenty aj v informatike. V roku 2012 sa uskutočnil výskum zastúpenia mediálneho vzdelávania v učebných osnovách základných škôl. Výsledky preukázali, že až 69 % oslovených učiteľov materinského jazyka je presvedčených, že témy súvisiace s médiami a rozvojom mediálnej gramotnosti sú v platných osnovách a učebných plánoch pre tento stupeň škôl zastúpené v dostatočnej miere.[1]

Stredné školy

Situácia na stredných školách je obdobná. Tematické celky súvisiace s mediálnym vzdelávaním sú najčastejšie vyučované v predmete s názvom demokracia a ľudské práva. Okrem toho sú tiež súčasťou informatiky, kde sa preberajú najmä témy venované problematike internetu, vyhľadávania a práce s informáciami, bezpečnosti vo virtuálnom priestore a využívaniu nových médií. Okrem integrácie mediálnej výchovy do učebných plánov povinných vyučovacích predmetov sa sporadicky realizujú aj vzdelávacie projekty a iniciatívy v spolupráci s externými partnermi. Ako príklad možno uviesť vzdelávacie semináre pre študentov a učiteľov stredných škôl, ktoré realizovala v rokoch 2009 až 2010 Tlačová rada Bosny a Hercegoviny (Vijeće za tisak u Bosni i Hercegovini). Projekt, do ktorého sa zapojilo 24 škôl, však venoval iba okrajovú pozornosť kritickému mysleniu vo vzťahu k mediálnym obsahom. Vzdelávacie aktivity sa koncentrovali skôr na problematiku novinárskych žánrov, na proces novinárskej tvorby či redigovanie periodika. Aj z tohto dôvodu boli účastníkmi najmä študenti so záujmom o prácu v médiách, ako aj redaktori školských časopisov.[2]

Príprava učiteľov

Napriek tomu, že témy priamo alebo nepriamo súvisiace s mediálnou výchovou sú prítomné v školských osnovách, akákoľvek príprava učiteľov na teoretické a praktické zvládnutie tejto problematiky absentuje. Dôvodom je najmä skutočnosť, že na tamojších pedagogických fakultách absentujú odborníci na túto problematiku. Na pomerne nízkej úrovni je aj proces celoživotného vzdelávania a priebežného zvyšovania kvalifikácie a zručností učiteľov z praxe. Na tieto účely sú zo štátneho rozpočtu vyčlenené iba veľmi nízke objemy finančných prostriedkov. Nepriaznivý stav sa darí do istej miery sanovať prostredníctvom grantovej podpory od zahraničných mimovládnych organizácií a donorov, ktorých podpora pokrýva aj vzdelávanie pedagógov či pracovníkov s mládežou.

Príkladom takejto podpory môže byť päťdňový projekt zameraný na zvyšovanie mediálnej gramotnosti učiteľov, ktorý sa uskutočnil v roku 2005 a zastrešila ho organizácia Mediacenter Sarajevo. Projekt bol financovaný zahraničnými donormi, najmä prostredníctvom dánskeho vládneho programu Fresta.[3] Podobný vzdelávací projekt sa uskutočnil v roku 2013. Koordinovala ho organizácia Internews Bosna a Hercegovina s finančnou podporou americkej mimovládnej organizácie Center for Media Literacy. Školenie bolo zamerané na prípravu lektorov mediálnej výchovy a zúčastnilo sa ho dvadsať učiteľov a ďalších záujemcov z tretieho sektora.[4]

Príklady dobrej praxe

V Bosne a Hercegovine je mediálna gramotnosť často spájaná prevažne s témami súvisiacimi s bezpečnosťou na internete. Príkladom môže byť portál Djeca na Internetu, ktorý je navrhnutý tak, aby jeho návštevníci mohli rýchlo a ľahko získať informácie o rizikách, príležitostiach a zodpovednom využívaní informačno-komunikačných technológií. Zriadenie a prevádzku webovej stránky určenej pre deti, rodičov i učiteľov financuje telekomunikačná spoločnosť Telekom Srpskea.[5] Podobné zameranie má aj vzdelávací projekt Bezpečnosť detí na internete a ich práva v tejto oblasti (Sigurnost djece na Internetu i njihova prava u ovoj oblasti), do ktorého je zapojená aj miestna detská ombudsmanka a viaceré ďalšie organizácie, ktoré sa venujú tejto problematike.[6]