(anglicky agenda setting) – existencia pojmu vychádza z myšlienky, že masmédiá isté udalosti prezentujú a iné si nevšímajú, čím určujú, čo bude percipient vnímať ako dôležité. Pojem sa opiera o predpoklad, že masmédiá nie sú len zrkadlom reality, ale ju filtrujú a tvarujú. V žurnalistike a mediálnej sfére pomáha nastoľovanie agendy nájsť odpoveď na otázku, prečo sa určité…
[angl. middle market – medziľahlý, prostredný, stredný, prechodný, zmiešaný trh; prenesene stredný prúd] – druh tlače, ktorá štrukturálne i kompozične stojí na rozmedzí medzi tlačou pre elitu a tlačou pre masy. Prináša dôležité i zábavné informácie. Vznikla vo Veľkej Británii zhruba v 80-tych rokoch 20. storočia, keď sa ostré rozdelenie tlače začalo vytrácať, lebo sa objavil…
(angl. mediology) – štúdium médií. Predstavuje dnes mladú, ale samostatnú disciplínu, vnútorne usporiadanú do dvoch vzájomne sa doplňujúcich, no odlišných smerov. Ide o historicky staršiu teóriu masovej komunikácie, ktorá má svoj pôvod v sociologickom výskume masovej komunikácie a masových médií, a o mladšie mediálne štúdiá, inšpirované nielen poznatkami teórie masovej komunikácie a jej kritickým zhodnotením, ale predovšetkým rozvojom kultúrnych štúdií (cultural…
(angl. mediacracy) – označenie vlastníkov vplyvných mediálnych inštitúcií a tvorcov, ktorá v týchto inštitúciách pôsobia. V minulosti sa v teoretickej reflexii zaužívalo pomenovanie mediokracie ako siedmej veľmoci v spojitosti s jej poslaním strážcu fungovania demokratických princípov v spoločnosti. Pojem mediokracia asociuje negatívne významy, vyplývajúce zo zneužívania mediálnej moci vlastníkmi a tvorcami. Negatívne vlastnosti sa odvodzujú z reálneho vplyvu…
– obraz sveta, ktorý pre recipienta vznikol na základe kritérií žurnalistického výberu správ. Mediálny obraz skutočnosti je v zásade transformáciou mimomediálnej skutočnosti, ku ktorej dochádza nevyhnutnou redukciou veľkej množiny všetkých ponúkajúcich sa udalostí na omnoho menšiu množinu mediálne akceptovaných udalostí. Tak vzniká neodstrániteľný rozdiel medzi mediálnym obrazom skutočnosti a skutočnosťou samou. Výsledný mediálny obraz skutočnosti je…
(angl. media format) – obsahová stránka titulu reprezentovaná dramaturgiou, celková koncepcia relácie. Formát je predajným artiklom a môže byť aplikovaný aj na dramatické relácie. Formát je definícia konceptu samostatne funkčného mediálneho produktu. Zahŕňa detaily o výrobných procesoch, forme, exekúcii prípadne ďalších aspektoch produktu. Môže popisovať celé spektrum detailov o produkte a môže sa zmieňovať len…
[franc. voir – vidieť + sufix -eur – ten, čo sa pozerá] – voyeurstvo (voyeurizmus) v pôvodnom slova zmysle znamená sexuálnu úchylku prejavujúcu sa špehovaním ženskej nahoty alebo pohlavného styku. Mediálne voyerstvo je kategória charakterizujúca vzťah k realite sprostredkovanej masmédiami, predovšetkým televíziou. Vyjadruje posadnutosť zobrazením referenčnej reality v masovokomunikačných prostriedkoch a opájanie sa hyperreálnym obrazom skutočnosti. Vzťah príjemcu…
(angl. media effects) – dôsledky pôsobenia masových médií, ktoré sa prejavujú v správaní, jednaní či premýšľaní. Typy mediálnych účinkov: 1. úroveň, na ktorej sa prejavujú: mediálne účinky individuálne, skupinové, organizačné, inštitucionálne, societálne, kultúrne; 2. oblasť, v ktorej sa prejavujú: médiá môžu ovplyvňovať kognitívnu, behaviorálnu alebo afektuálnu zložku postoja; 3. sila, s ktorou sa prejavujú: mediálne účinky môžu spôsobiť…
(angl. media studies, nem. Medienwissenschaft) – transdisciplinárne štúdium médií (a mediálnej komunikácie). Disciplína sa zaoberá médiami v ich celistvosti, v komplexnom sociálno-kultúrnom a materiálno-technologickom kontexte ich existencie. Vznik štúdia médií bol, najmä v USA, motivovaný cieľom zefektívniť žurnalistickú produkciu, a tak spočiatku samotné médiá sponzorovali vznik prvých kurzov žurnalistiky, chápaný najprv ako praktická výuka novinárov,…
(angl. media literacy) – schopnosť pristupovať, analyzovať a hodnotiť silu obrazov, zvukov a posolstiev, s ktorými denne prichádzame do styku a tvoria dôležitú časť súčasnej kultúry. Mediálna vzdelanosť sa orientuje na všeky druhy médií –film, televíziu, rozhlas, zvukové nahrávky, tlačené médiá, internet a ostatné digitálne komunikačné technológie. Mediálna vzdelanosť má sprostredovať schopnosť zmysluplne, t. j. kriticky, reflektujúco a aktívne využívať všetky…
