HOLANDSKO

Holandsko patrí v Európe ku krajinám s najsofistikovanejším a najlepšie fungujúcim systémom mediálnej výchovy. V mnohých aspektoch môže slúžiť ako inšpirácia a príklad dobrej praxe pre iné krajiny, ktoré v tejto oblasti nemajú dostatočnú tradíciu a skúsenosti. Zaujímavá je tiež pomerne krátka doba, počas ktorej Holandsko svoju výnimočnú pozíciu dosiahlo.

Odporúčania a strategické návrhy

Prvé významnejšie iniciatívy v tomto smere sa totiž začali až v roku 2000, kedy Ministerstvo školstva, kultúry a vedy vytvorilo riadiaci výbor a špeciálnu platformu pre mediálnu výchovu. Ich úlohou bolo sformulovať odporúčania a strategické návrhy týkajúce sa tejto témy. Už o rok neskôr prijala vláda návrh na financovanie šestnástich pilotných projektov, ktoré zrealizovali v rokoch 2001 a 2002. Experimenty boli vyhodnotené v roku 2004. Výsledky boli sklamaním. Projekty mediálnej výchovy mali veľmi obmedzený účinok a najmä žiadnu kontinuitu po skončení ich financovania. Problémom bola tiež nedostatočne jasná vízia a neexistencia prepojení medzi projektmi.

Po vyhodnotení týchto neuspokojivých výsledkov bolo v roku 2005 prijaté nové odporúčanie pre mediálnu výchovu. To zároveň znamenalo prechod od používania pojmu mediálna výchova (media-educatie) k pojmu mediálna múdrosť (mediawijsheid). Podľa riadiaceho výboru je pojem „mediálna výchova“ veľmi úzko zameraný iba na oblasť vzdelávania detí a mládeže. Zároveň jeho členovia uviedli, že mediálna múdrosť by mala zahŕňať všetkých, nie iba maloletých. Mediálna múdrosť navyše nie je iba o vzdelávaní, jej dôležitou súčasťou je zlepšovanie schopnosti vyrovnať sa s existujúcimi médiami a mediálnymi obsahmi a zahŕňa aj tvorbu médií a participáciu v občianskej spoločnosti.[1]

Mediálna múdrosť: občianstvo v informačnej spoločnosti

Tieto odporúčania boli transformované do kľúčového vládneho dokumentu s názvom Mediálna múdrosť: občianstvo v informačnej spoločnosti (Mediawijshied: burgerschap in deinformatiemaatschappij), ktorý bol prijatý v roku 2006. Obsahuje konkrétnu víziu, ciele a zámery súvisiace so systematickým a komplexným rozvojom mediálnej gramotnosti v podmienkach Holandska.[2] Na základe týchto opatrení a odporúčaní bola v roku 2008 vládou zriadená organizácia Mediawijzer.net, ktorá ako ústredný bod v rámci siete ďalších organizácií koordinuje existujúce aj nové iniciatívy v tejto oblasti. Štátom financované expertízne centrum je v súčasnosti najväčším aktérom v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti v Holandsku. Cieľom tejto sieťovej organizácie je zvýšiť mediálnu gramotnosť občanov a ďalších aktérov zaangažovaných v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti v Holandsku. Organizácia poskytuje komplexný rámec, ktorý umožňuje všetkým skupinám obyvateľstva zvyšovať ich mediálnu gramotnosť a participáciu na živote spoločnosti.[3]

Iniciatívy širokého spektra inštitúcií

Mediawijzer.net spája iniciatívy širokého spektra inštitúcií verejného i súkromného sektora a zabezpečuje koordináciu ich vzájomných aktivít. Kľúčovú úlohu zohráva päť organizácií:

– Zväz holandských verejných knižníc (Sector Instituut Openbare Biblietheken);

– Verejnoprávny vysielateľ NTR, ktorého vysielacia štruktúra sa zameriava na informovanie, vzdelanie, kultúru a problematiku mládeže;[4]

– Elektronická obchodná platforma (Platform voor de InformatieSamenleving);[5]

– Kennisnet (verejná podporná organizácia zameraná na zavádzanie nových technológií, aplikácií, skúseností a príkladov dobrej praxe z oblasti IKT v prostredí základných, stredných a odborných škôl);[6]

– Holandský inštitút pre zvuk a obraz (The Nederlands instituut voor Beeld en Geluidn). Organizácia prevádzkuje národný archív, ktorý sa špecializuje na zachovávanie audiovizuálneho dedičstva. Inštitút má samostatné oddelenie vzdelávania, ktoré zodpovedá za vývoj atraktívnych vzdelávacích programov, mediálnych služieb a produktov pre všetky vekové kategórie a stupne škôl.[7]

Efektívne zdieľanie skúseností

Členstvo v sieti Mediawijzer.net je bezplatné. Má približne tisíc registrovaných členských organizácií, medzi ktorými sú všetky druhy škôl a školských zariadení, knižnice, múzeá, výskumné centrá, mediálne organizácie, vydavateľstvá a ďalší záujemcovia o problematiku mediálnej výchovy. Široká členská základňa umožňuje veľmi efektívne zdieľanie skúseností, vzájomné prepájanie a komplementaritu realizovaných aktivít, iniciovanie a následnú implementáciu nových projektov. Tento prístup eliminuje prípadné duplicitné aktivity a zároveň zabraňuje fragmentácii dobrých nápadov a iniciatív do malých, lokálnych iniciatív bez väčšieho efektu.

Hlavné cieľové skupiny:

– deti a mladí ľudia,

– učitelia, vychovávatelia, pracovníci s mládežou,

– rodičia a starí rodičia.[8]

Kampane a podujatia organizácie Mediawijzer.net

Media Ukkie: Každý rok v apríli sa koná kampaň zameraná na najmladšiu vekovú skupinu detí a ich rodičov, starých rodičov, učiteľov, vychovávateľov a ďalšie zainteresované osoby. V rámci rôznych aktivít organizátori poskytujú informácie, rady a odporúčania týkajúce sa využívania médií batoľatami a deťmi v predškolskom veku. [9]

Týždeň mediálnej gramotnosti (Week van de Mediawijsheid)

Koná sa každý rok v novembri a jeho hlavnou cieľovou skupinou sú mladí ľudia vo veku od 10 do 14 rokov, ich rodičia a učitelia. Hlavným cieľom je poskytnúť informácie, rady a odporúčania týkajúce sa zmysluplného používania jednotlivých médií – a to nielen na zábavu, ale aj na vzdelávanie a osobný rozvoj a účinnejšiu participáciu na živote spoločnosti.[10]

Počas Týždňa mediálnej gramotnosti sa realizujú nasledovné typy aktivít:

 – MediaMasters: online hra zameraná na zvyšovanie mediálnej gramotnosti detí z vyšších ročníkov základnej školy. Každoročne sa do hry zapojí niekoľko desiatok tisíc dospievajúcich z celého Holandska.[11]

– Media Battle: cieľom tohto podujatia je podnietiť u detí premýšľanie a následnú diskusiu o vlastnej mediálnej gramotnosti a o ich vzťahu k médiám. Podobné podutia sa organizujú aj pre cieľovú skupinu rodičov.[12]

– MQ test: online aplikácia umožňuje rodičom aj ich deťom otestovať si svoju úroveň mediálnej gramotnosti. Súčasťou vyhodnotenia testu sú aj praktické tipy, rady, odporúčania a odkazy na ďalšie relevantné zdroje informácií.[13]

Ďalšie pravidelne organizované podujatia

– Media Literacy Conference;

– semináre pre odborníkov zamerané na integráciu prvkov mediálnej výchovy do školských osnov;

– výskumné aktivity v oblasti mediálnej gramotnosti a mediálnej výchovy v školskom i mimoškolskom kontexte;

– stimulovanie nových projektov, s ktorými môžu prichádzať jednotliví členovia expertnej siete (Cieľom je podporovať nové nápady a iniciatívy, ako aj ich následnú podporu, sieťovanie zainteresovaných strán a samotnú realizáciu. Členovia môžu na realizáciu projektov získať aj finančnú podporu. V roku 2013 bolo na tento účel vyčlenených 200 tisíc eur. Podmienkou získania podpory je zapojenie minimálne troch členov siete Mediawijzer.net.).

Dôležitú úlohu v činnosti siete zohrávajú webové stránky mediawijzer.net a mediawijsheid.nl. Určené sú pre potreby členov siete, ako aj pre všetkých ostatných záujemcov o problematiku mediálnej gramotnosti. Pravidelne prinášajú novinky a aktuality z tejto oblasti, tipy, námety na nové aktivity, skúsenosti z realizácie rôznych projektov, informácie o výskumoch, konferenciách a pod.

Mediálna výchova v školskom systéme

Holandské školy majú relatívne vysokú mieru autonómie v súvislosti s výberom predmetov a ich obsahovým zameraním. Žiadna školská legislatíva ani iný dokument teda školám nestanovuje povinné alebo fakultatívne zaradenie mediálnej výchovy ako samostatného predmetu. Je na rozhodnutí vedenia školy, či takýto predmet svojim študentom ponúkne. Učitelia, ktorí majú záujem vyučovať tento predmet, prípadne integrovať prvky mediálnej výchovy do svojich predmetov, môžu absolvovať vzdelávací program s názvom Mediálny tréner (Media Coach). Ide o kurz zameraný na ľudí, ktorí pracujú alebo by chceli pracovať na základných alebo stredných školách, v knižniciach, v oblasti starostlivosti o mládež alebo pomáhať vláde.

Mediálni tréneri sú zodpovední za iniciovanie mediálnych projektov, ako je trénovanie študentov v rozvoji ich mediálnych zručností, zapojenie študentov pri vytváraní mediálnej politiky a organizovanie tematických týždňov mediálnej gramotnosti. Ide o trojmesačný kurz, ktorý pozostáva z desiatich lekcií (dĺžka 3,5 hodiny). Vzdelávanie je ukončené skúškou, ktorá pozostáva z teoretickej a praktickej časti. Po úspešnom absolvovaní skúšky je študentom udelený Národný certifikát mediálneho trénera (National Media Coach Certificate).[14]

Príklady dobrej praxe

Na základnej škole Pionier vo Valkenswaarde jeden z učiteľov vytvoril spravodajskú agentúru s názvom De Pionier Koerier. Každý týždeň študenti píšu články na aktuálne témy. Cieľom je vylepšiť ich jazykové kompetencie a pripraviť ich na budúcnosť v informačnej spoločnosti.[15]

Na základnej škole de Sint Jozefschool v Lichtenvoorde sa deti zo šiesteho ročníka zaregistrovali do online vyhľadávacej hry s názvom Nationale Jeugdkrakercompitie. Cieľom je naučiť deti nájsť a ohodnotiť informácie na internete. Je to príprava na strednú školu a zvýšenie ich informačnej gramotnosti a kritického myslenia, ktoré bude užitočné aj v ich každodennom živote. Deti sa učia kriticky uvažovať o informáciách, ktoré nájdu na internete, hodnotiť ich dôveryhodnosť, objektívnosť, obsahovú a formálnu úroveň spracovania.[16]

Organizácia DROPSTUFF.nl ponúka vzdelávacie workshopy, ktoré sa používajú na stredných školách. Cieľom je naučiť študentov kriticky hodnotiť mediálne obsahy a dokázať si vytvoriť vlastný názor na médiá a nimi ponúkané obsahy. Cieľom je tiež praktická zložka, ktorá má naučiť študentov porozprávať príbeh s pomocou obrazov a zvukov. DROPSTUFF.nl ponúka tiež workshopy sociálnych médií, kde sa dospievajúci učia, ako kriticky pristupovať k médiám a dáva im náhľad na ich vlastné využívanie sociálnych médií. V tomto workshope sú diskutované témy ako kyberšikanovanie, súkromie, zastrašovanie, hackovanie či sexualita. Workshop ponúka teoretickú časť, kde sú študenti uvedení do problematiky pomocou filmov a následných diskusií. Nasleduje praktická časť, kde sa študenti učia vlastnou činnosťou. Toto je vhodný ilustračný príklad holandského prístupu k rozvoju kritického myslenia a participácie. Deti sa učia byť kritické a zaujať názor voči médiám, ako aj povedať svoj vlastný príbeh pomocou obrazov a zvukov.[17]