Falošné správy, hoaxy, dezinformácie či konšpiračné teórie sú pojmy, ktoré dnes pozná už každý. Ide o fenomény post-faktuálnej doby, ktoré sú často zodpovedné za polarizáciu spoločnosti, nedôveru vo verejné inštitúcie či šírenie nenávisti a kriminality.
Postfaktuálnosť, resp. slovo postfaktuálny, označuje obdobie vyznačujúce sa tým, že objektívne fakty majú menší vplyv na formovanie verejnej mienky ako informácie založené na osobnom presvedčení, viere a emóciách. Tento pojem sa v súčasnej komunikácii používa tak často, že v roku 2016 bol, dokonca, vyhlásený za slovo roka.
Problematikou postfaktuálnosti sa zaoberá aj štúdia The Media Literacy Index. Prvýkrát vyšla v roku 2017 a venovala sa práve spomínanému pojmu. Na problematiku falošných správ a dezinformácií sa zameriava druhé vydanie štúdie Media Literacy Index 2018. Hlavnou myšlienkou je skúmanie odolnosti európskych krajín voči falošným správam a dezinformáciám, ako aj poskytnutie užitočných odporúčaní, ktoré môžu pomôcť k zlepšeniu súčasného stavu v spoločnosti. Štúdia je výsledkom práce organizácie European Policies Initiative (EuPI) inštitútu Open Society Institute v Sofii.
Výskumná správa hodnotí 35 európskych krajín, medzi nimi aj Slovensko, z hľadiska schopnosti jednotlivých krajín brániť sa tzv. postfaktom a ich negatívnemu dopadu. Štúdia operuje najmä s faktormi mediálnej gramotnosti, ktoré považuje za kľúčové v meraní odolnosti krajín voči fenoménom postfaktuálnej doby. Medzi tieto faktory so stanovenou váhou autori zaraďujú úroveň vzdelávania, postavenie médií, dôveru spoločnosti a používanie nových nástrojov občianskej participácie.
Medzi zásadné poznatky vyplývajúce z uvádzanej štúdie možno zaradiť zistenie, že odolnosťou voči tomuto fenoménu sú najlepšie vybavené severské krajiny Európy – Holandsko, Estónsko a Írsko. Tieto krajiny za svoje postavenie vďačia najmä schopnosti zabrániť prenikaniu falošných správ do spoločnosti. Naopak, najhoršie sú na tom krajiny juhovýchodnej Európy, od Chorvátska až po Turecko, vrátane Maďarska a Cypru. Dôvodom slabých výsledkov týchto krajín je nedostatočné vzdelávanie a kontrolované médiá a uvedené krajiny sú preto vo vzťahu k falošným správam zraniteľnejšie. Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na stredných priečkach, avšak za Slovenskom sa už nachádzajú väčšinou len spomínané krajiny juhovýchodnej Európy.
Vzdelávanie hrá v tomto smere podstatnú úlohu. Krajiny umiestnené na prvých priečkach majú najlepšie vzdelávacie systémy, ale aj vysokú mieru slobody médií. Krajiny umiestnené na chvoste rebríčka majú slabšie vzdelávanie, viac kontrolované médiá a nízku dôveryhodnosť občanov.
Prečo sa falošné správy šíria tak rýchlo?
Media Literacy Index 2018 a stanovené faktory určujúce odolnosť jednotlivých krajín vychádzajú v realizovaných medzinárodných výskumov. Zásadným poznatkom pri tvorbe bol napríklad aj fakt, že šírenie falošných správ je rýchlejšie, ak sú tieto správy emocionálne, prekvapivé alebo poburujúce. Takáto správa sa šíri až šesťkrát rýchlejšie a zasiahne väčšie množstvo recipientov. Pozornosť pritom priťahuje najmä svojou novosťou, odlišnosťou a negativitou. (Viď: Robinson Meyer, “The Grim Conclusions of the Largest-Ever Study of Fake News”, The Atlantic, 8 March 2018, https://www. theatlantic.com/technology/archive/2018/03/largest-study-ever-fake-news-mit-twitter/555104/)
K šíreniu falošných správ výrazne dopomáha internet a sociálne médiá. Štúdia Media Literacy Index 2018 však uvádza, že na základe realizovaných výskumom ľudia viac dôverujú tzv. tradičným médiám. Rozhlasu dôveruje až 70% ľudí, televízii 66% a periodickej tlači až 63% občanov. Sociálne siete majú dôveru len 36% obyvateľstva. (Viď: Fake news hurts trust in media, mainstream outlets fare better: poll, Reuters, 31 October 2017, https://www.reuters.com/ article/us-media-fakenews/fake-news-hurts-trust-in-media-mainstream-outlets-fare-better-poll-idUSKBN1D002S)
Ako môžeme proti falošným správam bojovať?
Podľa autorov štúdie je najdôležitejšie uvedomelé a vzdelané obyvateľstvo. Vyššia úroveň vzdelávania znamená vyššiu odolnosť voči týmto fenoménom. Dôležité sú aj rozvinuté schopnosti kritického myslenia. Vo všeobecnosti platí, že vzdelanejší ľudia majú rozvinutejšie analytické schopnosti a majú menšie tendenciu uveriť tzv. jednoduchým riešeniam, ktoré často ponúkajú práve konšpiračné teórie. (Viď: Jan-Willem van Prooijen, “Why Education Predicts Decreased Belief in Conspiracy Theories” Applied Cognitive Psychology 31: 50- 58 (2017), and also James N. Druckman, The Politics of Motivation, Critical Review 24 (2): 199-216 (2012).
Kľúčom k úspechu je teda zvyšovanie úrovne vzdelanosti i samotného vzdelávania. Potrebné je aj budovanie a zvyšovanie digitálnej gramotnosti jedincov, ktorá súvisí s vyhľadávaním, spracovaním, triedením a zdieľaním informácií prostredníctvom nových médií a IKT. Okrem špecifickejšej digitálnej gramotnosti je nevyhnutné zvyšovanie samotnej mediálnej gramotnosti a zlepšovanie spoločenského postavenia mediálnej výchovy ako súboru technických, vedomostných, občianskych a tvorivých schopností, ktoré umožňujú prístup k médiám a kritické nazeranie na ne.
Autorka: Monika Hossová, Zdroj a foto: Media Literacy Index 2018