(angl. mediacracy) – označenie vlastníkov vplyvných mediálnych inštitúcií a tvorcov, ktorá v týchto inštitúciách pôsobia. V minulosti sa v teoretickej reflexii zaužívalo pomenovanie mediokracie ako siedmej veľmoci v spojitosti s jej poslaním strážcu fungovania demokratických princípov v spoločnosti. Pojem mediokracia asociuje negatívne významy, vyplývajúce zo zneužívania mediálnej moci vlastníkmi a tvorcami. Negatívne vlastnosti sa odvodzujú z reálneho vplyvu…
– obraz sveta, ktorý pre recipienta vznikol na základe kritérií žurnalistického výberu správ. Mediálny obraz skutočnosti je v zásade transformáciou mimomediálnej skutočnosti, ku ktorej dochádza nevyhnutnou redukciou veľkej množiny všetkých ponúkajúcich sa udalostí na omnoho menšiu množinu mediálne akceptovaných udalostí. Tak vzniká neodstrániteľný rozdiel medzi mediálnym obrazom skutočnosti a skutočnosťou samou. Výsledný mediálny obraz skutočnosti je…
(angl. media format) – obsahová stránka titulu reprezentovaná dramaturgiou, celková koncepcia relácie. Formát je predajným artiklom a môže byť aplikovaný aj na dramatické relácie. Formát je definícia konceptu samostatne funkčného mediálneho produktu. Zahŕňa detaily o výrobných procesoch, forme, exekúcii prípadne ďalších aspektoch produktu. Môže popisovať celé spektrum detailov o produkte a môže sa zmieňovať len…
[franc. voir – vidieť + sufix -eur – ten, čo sa pozerá] – voyeurstvo (voyeurizmus) v pôvodnom slova zmysle znamená sexuálnu úchylku prejavujúcu sa špehovaním ženskej nahoty alebo pohlavného styku. Mediálne voyerstvo je kategória charakterizujúca vzťah k realite sprostredkovanej masmédiami, predovšetkým televíziou. Vyjadruje posadnutosť zobrazením referenčnej reality v masovokomunikačných prostriedkoch a opájanie sa hyperreálnym obrazom skutočnosti. Vzťah príjemcu…
(angl. media effects) – dôsledky pôsobenia masových médií, ktoré sa prejavujú v správaní, jednaní či premýšľaní. Typy mediálnych účinkov: 1. úroveň, na ktorej sa prejavujú: mediálne účinky individuálne, skupinové, organizačné, inštitucionálne, societálne, kultúrne; 2. oblasť, v ktorej sa prejavujú: médiá môžu ovplyvňovať kognitívnu, behaviorálnu alebo afektuálnu zložku postoja; 3. sila, s ktorou sa prejavujú: mediálne účinky môžu spôsobiť…
(angl. media studies, nem. Medienwissenschaft) – transdisciplinárne štúdium médií (a mediálnej komunikácie). Disciplína sa zaoberá médiami v ich celistvosti, v komplexnom sociálno-kultúrnom a materiálno-technologickom kontexte ich existencie. Vznik štúdia médií bol, najmä v USA, motivovaný cieľom zefektívniť žurnalistickú produkciu, a tak spočiatku samotné médiá sponzorovali vznik prvých kurzov žurnalistiky, chápaný najprv ako praktická výuka novinárov,…
(angl. media literacy) – schopnosť pristupovať, analyzovať a hodnotiť silu obrazov, zvukov a posolstiev, s ktorými denne prichádzame do styku a tvoria dôležitú časť súčasnej kultúry. Mediálna vzdelanosť sa orientuje na všeky druhy médií –film, televíziu, rozhlas, zvukové nahrávky, tlačené médiá, internet a ostatné digitálne komunikačné technológie. Mediálna vzdelanosť má sprostredovať schopnosť zmysluplne, t. j. kriticky, reflektujúco a aktívne využívať všetky…
(angl. media culture; nem. e Medienkultur) – pojem zahŕňa skupinu mediálnych produktov (napr. artefakty alebo produkty ako filmy, knihy, hudobné nahrávky, printové médiá a formáty sprostredkovávané internetom) a komunikatívne praktiky a činnosti súvisiace s využívaním masmédií a médií. Mediálna kultúra ovplyvňuje kultúru danej spoločnosti (ideológiu, vierovyznanie, postoje, názory, hodnotovú orientáciu, vkus, životný štýl či rozhodovacie procesy). Mediálna kultúra…
– posudzovanie, hodnotenie pôsobenia médií a ich produktov spojené s poukazovaním na nedostatky a chyby. V kontexte masmediálnej komunikácie môže byť mediálna kritika chápaná v dvoch zmysloch: 1. mediálna kritika v zmysle kritickej reflexie médií a ich úlohy v spoločnosti; 2. mediálna kritika ako špecializovaná kritika hotových mediálnych produktov. Medzi najzásadovejších kritikov vplyvu médií na spoločnosť patrila skupina nemeckých Intelektuálov (Frankfurtská škola). Lit.:…
(angl. media education) – celoživotný, systematický a cieľavedomý proces získavania mediálnych kompetencií a zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti, ktorého hlavným cieľom je podporovať zodpovedné využívanie médií a rozvíjať kritické postoje vo vzťahu k mediálnym obsahom s dôrazom na morálne princípy a humanizmus. V prijatom definičnom rámci je zohľadnená procesuálna stránka mediálnej výchovy, pričom časové hľadisko tejto stránky…
