RAKÚSKO

Fenomén mediálnej výchovy v podmienkach Rakúska nemá, v porovnaní s niektorými inými krajinami západnej Európy, príliš dlhú tradíciu. Niektoré témy súvisiace s médiami a mediálnou komunikáciou boli v tamojšom vzdelávacom systéme implicitne prítomné, avšak o systematickom a komplexne zameranom úsilí o zvyšovanie mediálnej gramotnosti možno hovoriť až na začiatku nového milénia.

Smernica o mediálnej výchove

Zlom nastal v roku 2001, kedy sa súčasťou rakúskeho právneho rámca stala smernica o mediálnej výchove, ktorá zaviedla mediálnu výchovu ako povinnú súčasť školských osnov a naprieč všetkými vyučovacími predmetmi. Smernica definuje mediálnu výchovu ako súčasť vzdelávacieho systému, mala byť vyučovaná ako prierezová téma na všetkých školách. Mediálna gramotnosť je v tomto oficiálnom dokumente definovaná ako spôsobilosť zaobchádzať s mediálnymi technológiami a zároveň schopnosť vyberať a hodnotiť existujúce mediálne obsahy a vedieť využiť médiá pre vlastné komunikačné potreby. Tento holistický pohľad na mediálnu výchovu je veľmi pozitívny a odráža súčasný stav výskumu v oblasti mediálnej gramotnosti.[1]

Toto nariadenie neurčuje, koľko hodín sa má mediálna výchova vyučovať, ani akým spôsobom by mala byt implementovaná do konkrétnych školských predmetov. Toto vedie k tomu, že učitelia mediálnu výchovu nezapájajú do svojich predmetov pre nedostatok záujmu. Argumentujú napríklad tým, že mediálna výchova by sa hodila lepšie do predmetu ich kolegov, že ďalší učitelia už mediálnu výchovu zahrnuli do svojich osnov, a preto na naplnenie požiadaviek ministerstva sa jej viac venovať netreba. V každom prípade to, v akej miere sa mladí ľudia stretnú s mediálnou výchovou, vždy závisí od angažovanosti konkrétneho pedagóga.

Významný kvalitatívny posun v integrácii

Smernica z roku 2001 znamenala napriek viacerým sprievodným problémom, ktoré sú takmer identické aj s inými európskymi krajinami, významný kvalitatívny posun v integrácii mediálnej výchovy do rakúskeho vzdelávacieho systému. Pozitívnym signálom bolo, že napriek komplikáciám a nezáujmu časti pedagógov sa v programe pokračovalo viac ako desať rokov. V roku 2012 na pôvodnú smernicu nadviazal nový strategický dokument rezortu školstva, ktorého cieľom bolo rozšíriť predmet záujmu mediálnej výchovy z tradičných masmédií aj na nové médiá, ktoré zohrávajú v živote celej spoločnosti čoraz dôležitejšiu úlohu.[2] Do centra pozornosti novej legislatívnej úpravy sa vo väčšej miere dostávajú informačné technológie a digitálna gramotnosť. Tento nový prístup spôsobuje, že samotná mediálna výchova začína byť vnímaná ako súčasť občianskeho a politického vzdelávania, čo súvisí s tým, že nové médiá a internet sú považované za dôležité nástroje na podporu demokratických procesov a informatizácie.

Rakúsky model mediálnej výchovy

Rakúsky model mediálnej výchovy deklaruje, že mediálna výchova v školách by sa okrem praktickej mediálnej tvorby mala venovať aj mediálnym účinkom, rôznym formám a formátom mediálnej komunikácie, ako i jednotlivým kontextom fungovania mediálnych systémov. Mediálna výchova by teda mala umožňovať čo najefektívnejšiu prípravu kriticky mysliaceho, aktívneho a demokratického občana. Z formálneho hľadiska by mala mať charakter interdisciplinárneho predmetu zaradeného naprieč osnovami jednotlivých predmetov. Problémom, ktorý do istej miery znižuje účinnosť tejto veľmi kvalitnej stratégie, je neexistencia jasných pravidiel a najmä účinných mechanizmov, ktoré by učiteľov viac motivovali k tomu, aby sa venovali týmto témam a zaraďovali ich do svojich vyučovacích hodín.[3]

Dôraz na širšie zapojenie digitálnych technológií a internetu do vyučovacieho procesu sa odrazil i v ďalšej smernici z roku 2012, ktorej cieľom bolo s odkazom na iniciatívu Európskej komisie podporiť digitálnu gramotnosť a takzvané e-zručnosti (eskills). V tomto dokumente je digitálna gramotnosť definovaná ako kľúčová schopnosť pre aktívnu participáciu na celoživotnom učení a podpore zamestnateľnosti. Prezentuje nové požiadavky na efektívne zaobchádzanie s informačno-komunikačnými technológiami, pričom dôraz kladie nielen na technické a inštrumentálne aspekty tejto problematiky, ale aj schopnosť kritického hodnotenia online médií a podporu súvisiacich sociálnych kompetencií.[4]

V tomto zmysle digitálna gramotnosť zahŕňa počítačovú a informačnú znalosť a spája technické (napr. používanie výskumných prostriedkov, strojov), kreatívne (napr. dizajnovanie webových stránok), kritické schopnosti (napr. prejavovanie vplyvu IKT na spoločnosť, otázky ochrany súkromia), ale aj spoločenské kompetencie (napr. etiketa) a poznatky o právnych záležitostiach (napr. autorské práva). Smernica zdôrazňuje, že tieto schopnosti majú slúžiť ako základná báza pre interdisciplinárne mediálne vzdelávanie v školách.

Stabilné miesto v školských osnovách

Podľa rakúskej školskej legislatívy má mať mediálne vzdelávanie svoje stabilné miesto v tamojších školských osnovách. Existujúce problémy s implementáciou súvisia aj s nedostatočnou prípravou budúcich i existujúcich učiteľov v oblasti mediálnej výchovy. Predmety tohto zamerania sú na rakúskych vysokých školách zastúpené v relatívne nízkej miere. Problémom je nedostatok odborníkov, najmä na pedagogických školách, ktorí by sa tejto téme v akademickom prostredí venovali. Lepšia situácia je v študijných odboroch, ktoré sa venujú médiám a mediálnej komunikácii. Napríklad na Viedenskej univerzite existuje výskumná skupina, ktorá sa  zaoberá rôznymi aspektmi mediálnej gramotnosti a študenti majú na výber rôzne kurzy v oblasti mediálnej výchovy a mediálnej didaktiky. Aj na ďalších rakúskych univerzitách sa výskumne aj pedagogicky zaoberajú rôznymi aspektmi rozvoja mediálnej gramotnosti. Prednášky a semináre na tieto témy môžeme nájsť napríklad na University of Innsbruck, ale aj na katedrách komunikácie University of Klagenfurt a University of Salzburg. Danube University ponúka postgraduálne kurzy pre učiteľov v oblasti mediálnej výchovy.[5]

Projekty a materiály v oblasti mediálnej výchovy

Pedagógovia, ktorí majú záujem o vyučovanie mediálnej výchovy, majú v Rakúsku vytvorené veľmi dobré podmienky. Existuje obrovské množstvo podporných zdrojov, materiálov, služieb a podujatí, ktoré môžu v rámci vyučovacieho procesu využívať.

Už od roku 2001 je im k dispozícii online platforma pre mediálnu výchovu (www.mediamanual.at), ktorá ponúka široké spektrum informačných zdrojov súvisiacich s rôznymi aspektmi mediálneho vzdelávania a mediálnej gramotnosti, rovnako ako aj učebné materiály, texty, videá a pomôcky. V rámci online platformy sú tiež zverejnené praktické informácie a návody, ako pracovať so študentmi na mediálnych projektoch.[6]

Jedným z cieľov smernice z roku 2001 bolo tiež podporovať praktické mediálne projekty. Z tohto dôvodu vznikla súťaž a každoročne udeľované ocenenia študentských projektov týkajúcich sa rozvoja mediálnej gramotnosti. Mladí ľudia z celého Rakúska majú možnosť predložiť svoje školské projekty v kategóriách film a video, rádio, tlač a komiks, ako aj nové médiá. Okolo 500 škôl sa každoročne zúčastňuje na tejto súťaži. Porota vyberie najlepšie príspevky, ktoré sú ocenené na špeciálnom mládežníckom mediálnom festivale, kde sa najlepšie projekty prezentujú verejnosti. Hlavné kategórie sú podpora vlastnej účinnosti, kritické a kreatívne myslenie, ako aj tolerancia smerom k ďalším a globálna objektívnosť.[7]

Relevantným materiálom pre pedagógov a ďalších zainteresovaných odborníkov je časopis Medienimpulse. V rokoch 1992 až 2008 tento časopis, ktorý sa skladá z akademických príspevkov, ako aj článkov od praktikov, vychádzal v printovej podobe. Štyrikrát za rok bol distribuovaný do všetkých škôl a zainteresovaným osobám v Rakúsku na propagovanie mediálnej gramotnosti. Od roku 2008 je štyrikrát ročne bezplatne k dispozícii v elektronickej verzii na stránke a umožňuje záujemcom získať najaktuálnejšie informácie o mediálnej výchove v Rakúsku i v iných krajinách.[8]

Oblasť neformálnej mediálnej výchovy

Oblasť neformálnej mediálnej výchovy pôsobiacej mimo školského systému je v Rakúsku veľmi rozmanitá a zastúpená viacerými aktívnymi organizáciami. Niektoré organizácie sú dobre etablované a majú dlhú tradíciu, ďalšie iniciatívy sú mladšie a menšie, ale veľmi aktívne. Jedna z najstarších iniciatív, ktoré sa venujú praktickej mediálnej tvorbe mladých ľudí je Institute for Media Literacy, ktorý pôsobí v Salzburgu. Inštitúcia podporuje mladých ľudí v realizácii ich vlastných video projektov. V ponuke sú praktické workshopy v školách, ale taktiež mimo škôl, napríklad v mládežníckych centrách. Tínedžeri aj dospelí, ktorí sa zapoja a majú nejaký nápad na krátky film alebo video, získajú nielen odbornú asistenciu, ale majú možnosť aj zapožičať si príslušné technické vybavenie. Inštitút je zapojený aj v ďalších typoch školení a tréningov týkajúcich sa rozvoja mediálnej gramotnosti, ktoré sú určené nielen pre dospievajúcich, ale aj pre učiteľov a rodičov. Venujú sa rôznym témam, ako napríklad médiá a násilie, bezpečné použitie internetu, kyberšikanovanie, problémy súvisiace s digitálnymi hrami a gamblerstvom, pornografiou a pod.[9]

Inštitút pre mediálnu gramotnosť je tiež jeden z organizátorov festivalu mládežníckeho filmu Klappe, ktorého cieľovou skupinou sú mladí ľudia vo veku od 10 do 22 rokov. Tí môžu predkladať do súťaže svoje práce, ktoré posúdi odborná porota. Najlepšie filmy sú ocenené a prezentované na mládežníckom filmovom festivale v miestnom umeleckom kine. Počas tohto filmového festivalu mladí ľudia získajú ďalšie príležitosti zúčastniť sa na rôznych workshopoch, ktoré sa týkajúc napríklad písania filmového scenára, dramaturgie, tvorby animovaných filmov a pod.[10]

Aktivity tretieho sektora

V Rakúsku existujú aj ďalšie inšpiratívne projekty prispievajúce k zvyšovaniu úrovne mediálnej gramotnosti rôznych cieľových skupín. Vhodným príkladom dobrej praxe je nezisková organizácia wienXtra, ktorá je zapojená do rôzne štruktúrovaných mediálnych projektov pre deti a mládež. Organizuje napríklad workshopy na tému film a video, ale aj akcie s tematickým zameraním na prácu so zvukovými súbormi, fotografiou, digitálnymi hrami, mobilnými aplikáciami a podobne. wienXtra pôsobí v rakúskom hlavnom meste a je najväčšou inštitúciou so špeciálnym mediálnym centrom, kde môžu návštevníci experimentovať s rôznymi mediálnymi technológiami a realizovať praktické mediálne projekty.[11]

Ďalšie mimovládne organizácie (ako napríklad Subnet) sa koncentrujú na rôzne možnosti internetovej komunikácie a ponúkajú mladým ľuďom priestor na vyjadrenie samých seba a objavovanie rôznych spôsobov kritického, kreatívneho a participujúceho využitia sociálnych médií. Na workshopoch sa učia, ako založiť blogy a stránky na Wikipédii a ako realizovať ich myšlienky a kreativitu online, ako zvládnuť možné výzvy, príležitosti a riziká v online prostredí.[12]

Tradícia komunitných rádií

V Rakúsku je živá aj tradícia tzv. komunitných rádií, ktoré umožňujú nekomerčné vysielanie pre rôzne záujmové skupiny a komunity. Ide napríklad o stanicu Orange 94,0 vo Viedni[13] alebo Radiofabrik v Salzburgu[14], ktoré okrem vysielania organizujú aj rôzne workshopy pre mladých ľudí. Záujemcom z radov občanov tiež poskytujú možnosť vytvoriť si vlastný rozhlasový program, čo viacerí angažovaní mladí ľudia využívajú na pravidelné vysielanie rôznych rozhlasových magazínov a iných typov programov.

Zaujímavým príkladom dobrej praxe z Rakúska sú nezávislé štúdiá zamerané na vývoj digitálnych hier, ktoré majú okrem zábavnej aj edukačnú funkciu. Významným zástupcom tohto trendu je viedenský start-up s názvom Cracked Labs. V roku 2011 vyvinul a stále pracuje na nových verziách online digitálnej hry Data Dealer, ktorá zábavnou formou oboznamuje hráčov s dôležitosťou ochrany osobných údajov a súkromia v prostredí internetu.[15] Súčasťou projektu sú aj metodické usmernenia a materiály pre pedagógov, ktorí majú záujem integrovať túto hru do svojich vyučovacích hodín alebo mimoškolských aktivít, napr. v mládežníckych centrách, kluboch a pod. Vývojári z Cracked Labs za túto digitálnu hru získali viacero medzinárodných ocenení, napr. Serious Games Award (Francúzsko), Games for Change Award (USA).[16]