Mediálna výchova je v podmienkach Srbska relatívne novou témou, ktorá nemá dlhodobejšiu tradíciu a navyše bola výrazne ovplyvnená vojnovým konfliktom a nestabilnou politickou situáciou v krajine. Ešte v období bývalej Juhoslávie existovali prvé iniciatívy, ktoré sa snažili integrovať témy mediálnej komunikácie a vzdelávania. Mali podobu niekoľkých predmetov vyučovaných na vysokých školách s odbormi zameranými na žurnalistiku a filmové umenie. Tento vývoj však v problematických 90. rokoch nemal kontinuitu, a tak o prvých reálnych iniciatívach týkajúcich sa mediálnej výchovy môžeme hovoriť až po roku 2000.
Zavádzanie mediálnej výchovy nebolo prioritou
Situáciu mediálneho vzdelávania negatívne ovplyvnilo aj to, že mediálny systém v tejto Balkánskej krajine bol dlhú dobu vo fáze transformácie, prechádzal fázami demonopolizácie, zavádzania trhových princípov a ovplyvnil ho aj nástup internetu a nových médií. Analýza aktuálnej situácie poukazuje na to, že v srbskom mediálnom systéme je aj v súčasnosti prítomný silný vplyv politických a ekonomických záujmových skupín.[1] Pre tamojšie vládne orgány aj z týchto dôvodov nebolo zavádzanie mediálnej výchovy do vzdelávacieho systému vôbec prioritou. Formálne síce bola mediálna gramotnosť v niektorých strategických dokumentoch a odporúčaniach uznaná ako dôležitá kompetencia, avšak toto uznanie zostalo vo väčšine prípadov iba v deklaratórnej rovine, bez konkrétnych opatrení v praxi.
Prvé iniciatívy po roku 2000
Po spoločenských zmenách, ktoré v Srbsku nastali v roku 2000, začali viaceré organizácie občianskej spoločnosti, ako aj odborníci z akademického prostredia realizovať rôzne druhy školení – väčšinou z oblasti žurnalistiky, mediálnej produkcie a mediálneho umenia. Vzhľadom na absenciu akejkoľvek štrukturálnej a inštitucionálnej podpory však väčšina z nich svoje aktivity ukončila. Vhodným ilustračným príkladom je belehradské centrum audiovizuálneho umenia Media Focus, ktoré začalo svoju činnosť v roku 2000 pod záštitou UNESCO a ministerstva školstva. Centrum organizovalo aj kurzy mediálnej gramotnosti pre učiteľov základných škôl. V rokoch 2003 až 2004 (s finančnou podporou Open Society Foundation) pripravila táto skupina akademických nadšencov prvý srbský online kurz zameraný na rozvoj mediálnej gramotnosti učiteľov na základných a stredných školách. Z dôvodu ukončenia finančnej podpory však všetky tieto aktivity neskôr zanikli.
Podobný osud stihol aj Belehradský fond pre mediálne umenie, ktorý plánoval zriadenie a prevádzku mediálneho centra, kde by sa zabezpečovala tvorba rôznych typov vzdelávacích obsahov. Súčasťou projektu mala byť aj televízia SurF, ktorá by takéto programy vysielala. S podporu Open Society Foundation vytvorili e-learningový program pre vzdelávanie pedagógov v oblasti audiovizuálnych médií, ktorý však už tiež nie je k dispozícii.[2]
Situácia v školách
V srbských základných a stredných školách nie je mediálna výchova vyučovaná ako samostatný predmet. Niektoré témy, priamo alebo nepriamo korešpondujúce s mediálnou výchovou, možno nájsť v obsahu predmetov ako občianske vzdelávanie, náboženská výchova, sociológia, psychológia či informatika. Rozsah a kvalita ich vyučovania však do veľkej miery záleží od iniciatívy a záujmu konkrétneho pedagóga.
Čo sa týka prípravy budúcich pedagógov na vyučovanie tém mediálnej výchovy, je na tom Srbsko relatívne dobre. Na Pedagogickej fakulte Belehradskej univerzity majú študenti od roku 2005 k dispozícii predmet s názvom mediálna gramotnosť. Okrem toho univerzita ponúka aj ďalšie voliteľné kurzy tohto zamerania – napr. mediálna kultúra, mediálna etika, filozofia médií, informačné a komunikačné systémy, sociológia médií a komunikológia.
Celoživotné vzdelávanie učiteľov
V Srbsku venujú náležitú pozornosť aj celoživotnému vzdelávaniu učiteľov. Oficiálny online katalóg programov ďalšieho vzdelávania obsahuje viac ako tisíc akreditovaných vzdelávacích programov, seminárov a kurzov. Tieto kurzy väčšinou usporadúvajú školy, vzdelávacie inštitúty, strediská pre profesionálny a vzdelávací rozvoj učiteľov, ako aj súkromné firmy. Niektoré z ponúkaných vzdelávacích programov a kurzov pokrývajú aj oblasti súvisiace s mediálnou výchovou. Napríklad až 22 kurzov sa venuje problematike internetu, ďalšie kurzy sú tematicky zamerané na inovatívne metódy vyučovania jednotlivých predmetov (literatúra, história, hudobná či náboženská výchova a pod.). Jeden z kurzov sa venuje dokumentárnym filmom a možnostiam ich využitia ako učebných pomôcok a inšpiratívneho obsahu, konkrétne ako motivácia pre diskusie so študentmi na rôzne témy (napr. ľudské práva, globálne problémy, spoločenské javy a pod.). Desať kurzov sa venuje problematike bezpečného používania internetových médií a mediálneho násilia. Dva semináre ponúkajú školenia v oblasti komunikačných a mediálnych zručností, ktoré sa väčšinou týkajúc propagácie škôl a public relations. K dispozícii sú tiež tri kratšie semináre venované rozvoju mediálnej gramotnosti.[3]
Databáza informačných zdrojov o mediálnej gramotnosti
V januári 2014 bolo v Belehrade zriadené Online Resource Center, ktoré je určené pre pedagógov, študentov stredných škôl a novinárov. Táto stránka slúži najmä učiteľom a umožňuje im na jednom mieste nájsť usporiadanú databázu rôznych informačných zdrojov a materiálov o mediálnej gramotnosti, a to predovšetkým v kontexte občianskeho vzdelávania a podpory demokratických procesov. K materiálom majú prístup aj samotní študenti a tiež novinári. Tí môžu v online centre nájsť najnovšie digitálne nástroje dátovej žurnalistiky, ako aj námety na zodpovedné využívanie internetu a sociálnych sietí pri príprave kvalitných a objektívnych mediálnych obsahov. Súčasťou projektu sú aj workshopy s novinármi o aktuálnych problémoch výkonu ich profesie. Projekt Online Resource Center realizuje koalícia združujúca päť novinárskych a vydavateľských organizácií.[4]
Dôležitú úlohu zohráva aj portál Medijska Pismenost, ktorého úlohouje prostredníctvom série aktivít prispievať k rozvoju analytického a kritického myslenia vo vzťahu k médiám. Cieľovými skupinami sú najmä študenti, pedagógovia a novinári. Súčasťou projektu, ktorý sa realizuje v rôznych srbských regiónoch, sú aj verejné diskusie, semináre a ďalšie podujatia.[5]
[1] Milivojević, S. – Milenković, D. – Raković, M.: Medijski sistem Srbije – UNESCO indikatori medijskog razvoja. [online].Beograd : Centar za medije i medijska istraživanja, Fakultet političkih nauka, Univerzitet u Beogradu, 2012. 63 s. [cit. 2014-10-10].Dostupné na:<http://centarzamedije.fpn.bg.ac.rs/content-files/MDI%20SERBIA%20april%202012.pdf>.
[2] Matović, M. – Perković, S.M.: Media and Information Literacy Policies in Serbia. In: Public Policies in Media and Information Literacy in Europe: Training and Capacity-Building in the Digital Age. [online].Paris : Université de la Sorbonne Nouvelle, 2014. 29 s. [cit. 2014-10-10]. Dostupné na: <http://ppemi.ens-cachan.fr/data/media/colloque140528/rapports/SERBIA_2014.pdf>.
[3] Каталог програма сталног стручног усавршавања наставника, васпитача и стручних сарадника за школску [online]. [2014-07-11]. Dostupné na: <http://katalog.zuov.rs/>.
[4] USAID Grant Supports Serbian Media Literacy Campain[online]. [2014-07-11]. Dostupné na: <http://www.usaid.gov/serbia/news-information/press-releases/usaid-grant-supports-serbian-media-literacy-campaign>.
[5] Medijska pismenost [online]. [2014-07-11]. Dostupné na: <http://www.medijskapismenost.net/>.