V dnešnej digitálnej dobe sme neustále vystavení množstvu informácií, podnetov a možností. Vstúpili sme do éry, kde sa ticho stáva luxusom a neustála dostupnosť byť online povinnosťou. Technológie, ktoré nám mali pôvodne slúžiť na uľahčenie komunikácie, sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej identity a nášho každodenného života. Moderný človek sa ocitol v zajatí algoritmov, ktoré neustále bojujú o jeho pozornosť. Vzniklo prostredie, kde sa náš spoločenský život, pracovné úspechy aj osobné zlyhania začali odohrávať na obrazovkách telefónov v reálnom čase.
Práve v tomto prostredí vznikol fenomén označovaný ako FOMO (Fear of Missing Out) – strach z premeškania, a jeho prirodzeného protipólu JOMO (Joy of Missing Out) – radosti z premeškania (Arfan, 2024). Nájsť medzi nimi rovnováhu nie je len moderný problém, je to nevyhnutnosť pre každého, kto nechce stratiť kontakt so sebou samým. Pre mňa osobne, ako pre človeka, ktorý sa profesionálne pohybuje v jadre tohto digitálneho hurikánu, nie je hľadanie rovnováhy medzi týmito dvoma pólmi len úvahou, ale každodennou výzvou.
FOMO je ako neviditeľný diktátor našej pozornosti. Je typický pre mladú generáciu, ktorá vyrastá so smartfónmi v rukách (Babicova, 2025). Ide o strach z premeškania. Strach z premeškania nie je v ľudskej histórii ničím novým a u dnešnej generácie je tento strach oveľa väčší (Arfan, 2024). Človek má v sebe prirodzenú potrebu patriť ku komunite a byť informovaní o tom, čo sa deje v našom okolí. Avšak až digitálna revolúcia a vzostup sociálnych sietí premenili túto prirodzenú potrebu do úzkosti. FOMO nás núti neustále kontrolovať telefóny, sledovať životy druhých ľudí a porovnávať sa s druhými ľuďmi.
Tento fenomén vytvára ilúziu, že život sa deje niekde inde. Vyvoláva pocit, že všetci ostatní sa bavia viac, cestujú častejšie a dosahujú väčšie úspechy ako my sami. Výsledkom je pocit nedostatočnosti a neustály nepokoj, ktorý nám bráni prežívať prítomnosť. FOMO je typický najmä pre mladú generáciu, ktorá vyrastá so smartfónmi v rukách. V profesionálnej sfére nadobúda FOMO ešte toxickejší rozmer.
Keďže pracujem, ako niekto, kto spravuje digitálny obsah, vnímam strach z premeškania v oveľa intenzívnejšej forme než bežný používateľ. Nejde len o to, že neviem, čo pridali moji známi na Instragrame. Ide o profesionálnu úzkosť z toho, že nezachytím algoritmy, ktoré sa neustále menia, premeškám dôležitý trend, ktorý by mohol ovplyvniť úspešnosť kampane a tak ďalej.
Tento stav „permanentnej pohotovosti“ ma často núti byť online aj vo chvíľach, kedy by som mala regenerovať. Vytvára ilúziu, že musím byť dostupná 24 hodín denne. Výsledkom je stav, kedy sa moja pozornosť neustále fragmentuje. Aj vo chvíľach, kedy by som mala oddychovať, ma podvedomie núti kontrolovať notifikácie. Toto „profesionálne FOMO“ nenápadne ničí schopnosť sústrediť sa na prítomnosť a vytvára neustály pocit viny, ak náhodou nie som online.
Je to vyčerpávajúci cyklus, v ktorom sa hranica medzi prácou a súkromím stiera, až kým človek nepocíti úplné digitálne vyhorenie. Práve vtedy prichádza na rad opačný koncept, ktorý sa pre mňa stáva záchranným lanom. JOMO: Odvaha odpojiť sa a znovu nájsť samého seba. JOMO nie je prejavom ignorancie či technologického zaostávania. JOMO je radosť z vedomého premeškania, kedy sa dobrovoľne vzdáme informačného šumu v prospech vnútorného pokoja (Koníčková, n.d.).
Pre človeka presýteného neustálym scrollovaním a analyzovaním cudzieho obsahu je JOMO oslobodzujúci. Je to ten moment, kedy si človek s úľavou uvedomí, že nemusí vedieť o všetkom, nemusí mať na všetko názor a nemusí byť svedkom každej udalosti, ktorá prebehne internetom. Radosť z premeškania pociťujem najviac vtedy, keď sa vedome rozhodnem nepozrieť si, čo sa deje na internete, pretože chcem byť plne prítomná pre svojho priateľa, rodinu alebo kamarátov. Učím sa milovať túto „vedomú ignoranciu“. Ten pocit, keď viem, že na sieťach možno prebieha dôležitá debata alebo zaujímavá udalosť, ale ja si namiesto toho vychutnávam večeru s blízkymi, je neuveriteľne oslobodzujúci.
JOMO umožňuje nebyť otrokom pozornosti iných ľudí a sústrediť sa na vzťahy, na ktorých nám skutočne záleží. Napriek tomu ani jeden z týchto extrémov nie je ideálny. Prílišné podľahnutie FOMO môže viesť k vyčerpaniu a strate vlastnej identity, keďže sa snažíme neustále prispôsobovať očakávaniam okolia. Na druhej strane, ak sa úplne uzavrieme do sveta JOMO, môžeme prísť o dôležité príležitosti, zážitky a sociálne kontakty. Človek je prirodzene spoločenská bytosť a potrebuje interakciu s ostatnými. Preto musíme nájsť medzi týmito dvoma extrémami rovnováhu.
Rovnováha medzi FOMO a JOMO spočíva v schopnosti si vedome vyberať, čo je pre nás skutočne dôležité (Arfan, 2024). Je dôležité sa naučiť rozlišovať medzi tým, čo robíme preto, že to chceme, a tým, čo robíme len zo strachu, že niečo nezmeškáme, Kľúčom je sebapoznanie a schopnosť nastaviť si vlastné priority. V mojom prípade sa nemôžem úplne odpojiť, pretože digitálny svet ma živí, ale nemôžem v ňom žiť ani nonstop, pretože by som stratila samú seba. Kľúčom je nastavenie si jasných bariér.
Moja rovnováha spočíva v tom, že si určím čas, kedy som profesionálne online, a čas, kedy som off-line. Učím sa, že vymeškať niečo online nie je strata, ale investícia. Investícia do môjho vzťahu, zdravia, do môjho pokoja a do mojej kreativity. Keď ignorujem digitálny svet, dávam tým najavo svojim blízkym, že sú dôležitejší ako akákoľvek notifikácia. Táto schopnosť odložiť telefón a venovať niekomu svoju plnú, ničím nerušenú pozornosť, je v dnešnej dobe tou najväčšou formou lásky a rešpektu. Rovnováha teda znamená vedieť, kedy byť informovaná a kedy byť s radosťou „mimo obrazu“.
Na záver možno povedať, že FOMO aj JOMO sú prirodzenou reakciou na moderný spôsob života. Ani jeden z nich nie je sám o sebe zlý, pokiaľ ich dokážeme udržať v rovnováhe. Je to umenie povedať „áno“ možnostiam, ktoré nás obohacujú, a rozhodné „nie“ tlaku, ktorý nás vyčerpáva. Skutočné šťastie totiž nespočíva v tom, že zažijeme všetko, ale v tom, že si vedome vyberieme to, čo má pre nás skutočný význam.
Zdroje:
Hafizh, A. M., Hidayat, F., Amril Suansyah, A., & Saputra, M. R. (2024). Fomo vs. Jomo: Understanding the psychology behind social media consumption behavior and its impact on mental well-being with a communication psychology approach. World Journal of Islamic Learning and Teaching, 1(2), 10-18. https://doi.org/10.61132/wjilt.v1i2.37
Babicová, N. (22. novembra 2025). FOMO. prečo sa bojíme, že nám niečo unikne? https://digiq.sk/fomo-preco-sa-bojime-ze-nam-nieco-unikne/
Koníčková, J. (n.d.). Ako sa dostať zo stavu FOMO do stavu JOMO? https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/5824/ako-sa-dostat-zo-stavu-fomo-do-stavu-jomo
Autorka: Aďa Tardová