[angl. to moderate – sprostredkovať, moderovať] – dominujúca osobnosť reprezentujúca rozhlasovú stanicu (rádio), tvorivý redakčný interpret a autor v jednej osobe, ktorý sa sústreďuje na interpretáciu textov a sprievodného slova vysielanej rozhlasovej relácie. Čiastočne, príadne i v celom rozsahu sa podieľa na príprave a realizácii ním moderovanej relácie (v niektorých súkromných rádiách vykonáva i technickú realizáciu vysielania)….

– skupina rozhlasových relácií, ktoré sa odlišujú svojím významom a spôsobom spracovania, pričom aktívne využívajú všetky výrazové prostriedky rozhlasovej komunikácie. Členia sa na spravodajské rozhlasové žánre, publicistiku racionálneho typu, publicistiku emocionálneho typu. Spravodajské rozhlasové žánre majú veľmi jednoduchú výstavbu textu, sú jasne úderné, aktuálne, jednoznačné: rozhlasová správa; informatívne vystúpenie pre mikrofónom poslucháčsky príspevok; spravodajský rozhovor (interview);…

(angl. radio mass media) – samostatná kategória v systéme elektronických masmédií. História vzniku rozhlasových masmédií, resp. rozhlasového vysielania má svoje priame korene v procese technologického pokroku na prelome 19. a 20. stor. Nové storočie prinieslo výrazný posun v oblasti objavu a rozvoja techniky rádiovej komunikácie potrebnej pre realizáciu rozhlasového vysielania. Rozhodujúcim podnetom pre nástup profesionálneho rozhlasového vysielania, ktorému…

(angl. radio journalism) – široké spektrum vysielaných žurnalistických produktov vo forme zvukových výpovedí o aktuálnych spoločensko-významných udalostiach, tvarovaných do podoby relácií v programovej štruktúre. Tvorí špecifickú súčasť dvoch celkov žurnalistiky a zároveň pôsobí ako súčasť rozhlasovej komunikácie. Rozhlasová žurnalistika predstavuje periodický proces zvukového prenosu aktuálnych tvorivých obsahov od komunikátora k auditóriu prostredníctvom zvukovo-technickej realizácie. Toto akustické…

(angl. radiodiction) – štýl rozhlasového prejavu, zvuková interpretácia rečového prejavu v rozhlasovom vysielaní. Môže mať podobu rôznych úrovní, v závislosti od žánrovej realizácie a autorského zámeru. Umocnená hudbou má veľkú silu vplývať na rozhlasového poslucháča, jeho myslenie, názory i záujmy. Vzhľadom na  akusticko-auditívnu podstatu rozhlasového média štylistiku rozhlasovej reči tvarujú dva podstatné hraničné komponenty: jazyk a zvuk….

(angl. radio communication) – elektronický typ masmediálnej komunikácie, datovaný od vzniku, resp. vysielania prvých rozhlasových médií vo svete (20. roky 20. stor.), predstavuje systém zvukovo modulovaných informácií, vo forme špecifických  znakov, symbolov a ďalších zložitých štruktúr, ktoré prinášajú širokému auditóriu reprodukovaný, akustický obraz sociálnej reality  súčasného sveta. Rozhlasová komunikácia ako diaľkové informačné pôsobenie rozhlasového média na…

(angl. radio drama) – rozhlasový žáner, ktorý v závislosti od reprodukčnej techniky kladie dôraz na výrazy akustickej povahy, využíva možnosť priestorových skokov, existencie rozprávača a vnútorného monológu postáv. Rozhlasová hra ako dramatický text a žáner je špecifická najmä z kompozičnej stránky. Poslucháč nemá možnosť registrovať zmeny scény, takže plynulé prechody v priestore a čase ponúkajú filmovú kompozičnú techniku sekvencií a strihov…

(angl. radio; nem. r Rundfunk) – 1. technický prístroj na prenos signálov (ľudského hlasu); 2. rozhlasový prijímač. Rozhlas (rádio) je komunikačný systém, ktorý využíva elektromagnetické vlny šírené v priestore. Vzhľadom na rôzne vlastnosti sa rádiové vlny rôznej dĺžky využívajú na rôzne účely. Rozhlasové vysielanie je šírené pre veľké množstvo rozptýlených poslucháčov, ktorí vlastnia potrebný prijímač. Rozhlas…

[lat. rubrica – stĺpec písaný červenou hlinkou] – 1. Grafický útvar zapĺňaný viac-menej rovnorodými výpoveďami, ktoré sa pravidelne alebo nepravidelne objavujú v istom intervale v žurnalistickom celku najčastejšie na rovnakom mieste a v rovnakej úprave. 2. Tematická oblasť (vnútro, zahraničie, hospodárstvo, kultúra, šport a telovýchova a i.). Názov pochádza z katolíckych liturgických kníh, kde sa r. rozumeli červeno sádzané pokyny….

[franc. prehľad, obzor] – druh časopisu, často väčšieho rozsahu, ktorý prináša najmä vedecké a umelecké, menej žurnalistické prejavy, preto patrí buď do vedy, alebo do umenia, len výnimočne, niektorými textami do žurnalistiky. Periodicitu máva rozdielnu: od dvojtýždennej cez mesačnú (najčastejšie), prípadne štvrťročnú. Začiatky revue sa viažu k roku 1665, keď zároveň v Londýne a v Paríži začala…