[z gr. kinema; -álos – pohyb + gráfein – zaznamenávať, písať, zobrazovať] (angl. cinema, cinematography; nem. e Kinematographie; fr. Cinéma) – 1. inštitucionalizovaná oblasť kultúry, v ktorej sa plánuje a realizuje výroba a distribúcia filmových diel a vytvárajú sa tvorivé a hospodárske podmienky na zabezpečenie tejto činnosti. (Blech, 1993, s. 415). 2. synonymum pojmu film. Kinematografia sa chápe širšie ako…
(angl. channel) – prostredie, ktoré v rámci komunikačnej udalosti umožňuje prenos informácie/textu komunikátora k adresátovi. Jeho charakter je závislý na charakteristických rysoch komunikátora, adresáta, type informácie, počte a charaktere použitých kódov, prenosovej účinnosti. V bežnej interpersonálnej komunikácii vedenej prirodzeným jazykom slúži ako hlavné prostredie prenosu vzduchu, ktorý cez zhusťovanie a riedenie vyvolané artikuláciou komunikátora prenáša podnety na sluchové receptory…
(angl. fiction film; nem. r. Spielfilm) – film, ktorý zobrazuje fiktívne inscenované dramatické akcie a situácie. Zámerne ich stvárňuje s využitím špecifických vyjadrovacích prostriedkov filmu, vrátane účinkovania živých hercov. Autorský zámer a konkrétnu predrealizačnú predstavu o budúcom filme vyjadruje literárnymi prostriedkami filmový scenár. Vo fáze nakrúcania filmu sa autorský zámer presadzuje spôsobmi inscenovania predkamerovej skutočnosti a spôsobmi jej snímania (práca…
(angl. globalisation of media) – proces koncentrácie vlastníckych vzťahov v masmédiách a monopolizácie mediálnych subjektov v celosvetovom meradle. Médiálny priemysel má podobné vlastnosti ako iné oblasti podnikania: tendencie ku koncentrácii, monopolizácii a rôznym formám integrácie. Vytvára obrovské korporácie prekračujúce hranice štátov a pôsobiace v nadnárodných dimenziách. Globalizácia médií sa prejavuje aj diverzifikáciou ponuky a vlastníckych vzťahov. Vzniká…
[angl. gate – brána + to keep – udržiavať, strážiť; odtiaľ „stráženie pri bráne“] – „vrátnik“, osoba zastávajúca v redakcii alebo mediálnej organizácii pozíciu, v ktorej kompetencii je rozhodnúť o výbere tém a udalostí na spracovanie príslušným masmédiom. Súvisiacim pojmom je „gatekeeping“. Označuje proces, pri ktorom sa rozhoduje, či sa daná udalosť, správa dostane prostredníctvom média k publiku alebo nie….
[gr. fos – svetlo + gráfein – písať] (angl. photography; nem. e Fotografie) – 1. Náuka o metódach a prostriedkoch fotografického zachytenia skutočnosti pomocou fotografických zariadení. Delí sa na viac odborov, podľa účelu, kvality, druhu a pod. 2. Obraz získaný fotografickým procesom, pri ktorom svetlo pôsobí na citlivú vrstvu filmu a vzniknutý obraz je potom fotochemicky prenesený z negatívu na…
(angl. film genres, nem. e Filmgenren) – skupina filmových diel, ktoré majú spoločné námetové, kompozičné alebo formálne znaky. Filmové žánre sa delia na žánre hraného filmu (western, thriller, horror, film noir, akčný film a pod.) a žánre dokumentárneho filmu (spravodajský, publicistický, propagandistický, reklamný, cestopisný film a pod.). To, o aký filmový žáner, pri danom filmovom diele ide, rozoznávajú diváci…
[zo staroangl. felmen – tenká koža] (angl. film; nem. r Film; fr. film) 1. druh dramatického umenia, ktorý sa rozvinul v 20. storočí. Film je pohyblivý obraz sprevádzaný zvukom, hudbou a rečou. Predvádza príbehy, udalosti a javy divákovi v podobe obrazového rozprávania. Prvé verejné filmové predstavenie usporiadali bratia Auguste (1862–1954) a Louis (1864–1948) Lumièrovci 28. decembra 1895 v Paríži….
[z lat. documentatio – dokazovanie, dôkazový materiál] (angl. documentary; nem. r Dokumentarfilm) – filmový druh, ktorý sa zakladá na vyjadrení skutočnosti prostredníctvom konkrétnych faktov alebo na ich presnej rekonštrukcii. Určuje ho dokumentárna vernosť zobrazenia autentickej, nearanžovanej predkamerovej skutočnosti. Nespracovaný nasnímaný materiál má vlastnosti nesporného, fotograficky verného svedectva, dokumentu o realite. Aj dokumentárne zaznamenané fakty pri…
[z angl. digest – súhrn, zhrnutie, prehľad] – periodikum, ktoré prináša zhustený výber skrátených najzaujímavejších a najatraktívnejších článkov (väčšinou uverejnených už v iných publikáciách), tzv. výstrižkový časopis. Za jeho prototyp sa považuje americký Reader’s Digest (vznik 1922, v roku 1990 náklad 16 300 000). Za jeden z prvých slovenských digestov sa udáva Slovák–týždenník (1919–1945), cielene zameraný na…
