(angl. television news) – spravodajský televízny žáner. Ich úlohou je informovať divákov o udalostiach z domova a zo sveta. Televízne stanice prinášajú televízne noviny ako rovnocennú časť denného vysielania, pričom sú vysielané raz za deň, v štandardnom čase vo večerných hodinách. Vo výnimočných prípadoch sa stáva, že televízne vysielanie býva prerušované tzv. bleskovými správami, ktoré divákov oboznamujú s vývinom nejakej…
[gr. téle – na diaľku, diaľkový; fr. vision – videnie] (angl. television; nem. s Fernsehen) – 1. elektronický spôsob prenášania vizuálnych a auditívnych informácií na diaľku s možnosťou ich reprodukcie. Princíp televízie spočíva v premene optického obrazu na elektrický obrazový signál, v jeho prenose a inverznej premene, čiže v opätovnej premene elektrického signálu na optický obraz. Na to je potrebný i zdroj obrazového…
[z gr. tele – vzdialený] (angl. telecommunication) – komunikácia na diaľku, ktorá sa týka elektronických foriem komunikácie – telegrafu, telefónu, faxu, rozhlasu, televízie a počítačovej komunikácie (internetu). V moderných telekomunikačných aplikáciách sa výpoveď (posolstvo) kóduje do energetickej podoby (elektrickej, elektromagnetickej, optickej), ktorá spája zdroj s miestom určenia (destináciou). Väčšina iných foriem komunikácie na diaľku si vyžaduje, aby výpoveď bola…
[z angl. tablet – značka liečivých tabletiek firmy Burroughs, Wellcome & Co; neskôr označenie pre zhustenú, kondenzovanú tlačovinu] – druh senzáciechtivých, bulvárnych novín z kategórie tlače pre masy, ktoré stavajú najmä na vizuálnej percepcii, preto v nich prevažujú obrazové prvky (fotografie, karikatúry, kresby, grafy) nad textom. Aj verbálne výpovede sú v nich vysádzané tak, aby pôsobili aj vizuálne….
– najvýznamnejší redakčný pracovník, ktorý zodpovedá za obsah periodika a prácu redakcie vydavateľovi a čitateľom. V slovenskom tlačovom systéme určuje obsah periodika v súlade so záujmami všetkých činiteľov komunikačného reťazca. Dozerá na to, aby sa náplňou periodika neporušovali zákonom chránené záujmy spoločnosti, organizácií a občanov. Zodpovedá za starostlivé preverenie pravdivosti a pôvodu každej informácie. Plní verejnú službu v oblasti informovania spoločnosti,…
(angl. news; nem. e Nachrichtenstelle) – súbor žurnalistických prejavov, ktoré vecne, stručne a presne približujú širšej verejnosti aktuálnu alebo neznámu udalosť, resp. ideofakt. Popri publicistike je spravodajstvo základná novinárska zložka žurnalistického celku v periodickej tlači, rozhlase, televízii, v novinách na internete a kedysi aj vo filme. Ak je v publicistike nejaký jav alebo skupina javov východiskom pre…
– profesná norma žurnalistickej práce a jedna z najpodstatnejších normatívnych požiadaviek spoločnosti, ktorá sa vzťahuje na spravodajský žáner. Podľa Jeremyho Iggersa sa spravodajská objekivita v mediálnych štúdiách hovorí najmenej v dvoch významoch: 1. vo význame používania faktov a zobrazovaní reality v porovnaní s tým, ako sa veci majú; 2. ako o odkaze ku skupine postupov, ktoré používajú novinári, aby produkovali pravdivé výpovede. Podľa Briana…
[z angl. news value – všetky znaky, ktoré rozhodujú o zaradení správy do spravodajstva]. Medzi primárne spravodajské hodnoty v západných médiách patria: rozmer udalosti blízkosť jasnosť obmedzený časový rozmer závažnosť personifikácia negatívnosť významnosť dramatickosť. Spravodajstvo má vo všeobecnosti sklon nezaoberať sa štátmi, ktoré nie sú politicky dôležité, osobnosťami, ktoré nie sú elitami, procesmi, ktoré nie sú dramatické. Spravodajská…
[z lat. signare – poznamenať, označiť] – autorov plný alebo skrátený podpis pod žurnalistickým prejavom. V minulosti bývali mienkotvorné noviny anonymné. Anonymita sa v súčasnosti zachováva najmä vtedy, ak ide o článok obsahujúci stanovisko redakcie, resp. vydavateľa (v prípade úvodníka). Signatúra sa v modernej periodickej tlači používa bežne. Niekedy sa ňou redakcia pokúša upozorniť na závažnosť textu, napr. ak…
– metaforické pomenovanie periodickej tlače, ktoré vyzdvihuje a podľa niektorých teoretikov preceňuje jej možnosti spoluvytvárať verejnú mienku a spoločenské vedomie. Jeho pôvodcom je údajne Napoleon. Na začiatku 19. storočia existovalo päť veľmocí: Francúzsko, Anglicko, Rakúsko, Prusko a Rusko, z ktorých štyri bojovali proti Napoleonovi. Za piatu, ktorá proti nemu povstala, považoval vraj nemecké noviny Rheinische Merkur. Inde tlač vo…
