(angl. radiodiction) – štýl rozhlasového prejavu, zvuková interpretácia rečového prejavu v rozhlasovom vysielaní. Môže mať podobu rôznych úrovní, v závislosti od žánrovej realizácie a autorského zámeru. Umocnená hudbou má veľkú silu vplývať na rozhlasového poslucháča, jeho myslenie, názory i záujmy. Vzhľadom na  akusticko-auditívnu podstatu rozhlasového média štylistiku rozhlasovej reči tvarujú dva podstatné hraničné komponenty: jazyk a zvuk….

(angl. radio communication) – elektronický typ masmediálnej komunikácie, datovaný od vzniku, resp. vysielania prvých rozhlasových médií vo svete (20. roky 20. stor.), predstavuje systém zvukovo modulovaných informácií, vo forme špecifických  znakov, symbolov a ďalších zložitých štruktúr, ktoré prinášajú širokému auditóriu reprodukovaný, akustický obraz sociálnej reality  súčasného sveta. Rozhlasová komunikácia ako diaľkové informačné pôsobenie rozhlasového média na…

(angl. radio drama) – rozhlasový žáner, ktorý v závislosti od reprodukčnej techniky kladie dôraz na výrazy akustickej povahy, využíva možnosť priestorových skokov, existencie rozprávača a vnútorného monológu postáv. Rozhlasová hra ako dramatický text a žáner je špecifická najmä z kompozičnej stránky. Poslucháč nemá možnosť registrovať zmeny scény, takže plynulé prechody v priestore a čase ponúkajú filmovú kompozičnú techniku sekvencií a strihov…

(angl. radio; nem. r Rundfunk) – 1. technický prístroj na prenos signálov (ľudského hlasu); 2. rozhlasový prijímač. Rozhlas (rádio) je komunikačný systém, ktorý využíva elektromagnetické vlny šírené v priestore. Vzhľadom na rôzne vlastnosti sa rádiové vlny rôznej dĺžky využívajú na rôzne účely. Rozhlasové vysielanie je šírené pre veľké množstvo rozptýlených poslucháčov, ktorí vlastnia potrebný prijímač. Rozhlas…

[lat. rubrica – stĺpec písaný červenou hlinkou] – 1. Grafický útvar zapĺňaný viac-menej rovnorodými výpoveďami, ktoré sa pravidelne alebo nepravidelne objavujú v istom intervale v žurnalistickom celku najčastejšie na rovnakom mieste a v rovnakej úprave. 2. Tematická oblasť (vnútro, zahraničie, hospodárstvo, kultúra, šport a telovýchova a i.). Názov pochádza z katolíckych liturgických kníh, kde sa r. rozumeli červeno sádzané pokyny….

[franc. prehľad, obzor] – druh časopisu, často väčšieho rozsahu, ktorý prináša najmä vedecké a umelecké, menej žurnalistické prejavy, preto patrí buď do vedy, alebo do umenia, len výnimočne, niektorými textami do žurnalistiky. Periodicitu máva rozdielnu: od dvojtýždennej cez mesačnú (najčastejšie), prípadne štvrťročnú. Začiatky revue sa viažu k roku 1665, keď zároveň v Londýne a v Paríži začala…

(angl. editing; nem. e Editierung) – kolektívny, cieľavedomý redakčný proces, v ktorom je vydanie jedného žurnalistického celku (čísla) východiskom tvorby ďalšieho. Redigovanie sa člení na niekoľko fáz: 1. vyhľadávanie a výber (selekcia) aktuálnych javov spoločenskej reality, 2. výber žurnalistických a nežurnalistických prejavov, 3. apretácia a adjustácia zvolených žurnalistických a nežurnalistických prejavov, 4. tvorba obsahovo i formovo vyváženej makety celku a…

(angl. editorial office; nem. e Redaktion; fr. rédaction) – organizovaný sociálny systém redaktorov a neredaktorov, ktorý v súlade so zámerom vydavateľa, resp. vlastníka, vydáva periodikum. Vznikla ako dôsledok druhej deľby práce v žurnalistike, keď všetky práce spojené s vydávaním orgánu už nestačil robiť jedinec. Postupne sa vytvoril sociálny systém a organizácia práce, aby sa náplne činností jednotlivcov neprekrývali. V závislosti…

[angl. reality show – realita, skutočnosť; show – ukázať, predviesť, predvádzať] – formát televízneho programu, ktorý pracuje s prezentovaním autentických životných situácií alebo štylizovaných situácií prezentovaných ako autentické. V reality show vystupujú amatérski herci (ak ide o rekonštrukciu konkrétnej udalosti, príp. TV seriál prezentovaný ako dokumentárny záznam skutočnosti), alebo účastníci z verejnosti. Ide o „reálnu interaktívnu fikciu“ (Ramonet, 2006,…