(angl. media theories) – predmet sociológie, publicistiky, vedy o komunikácii, literárnej vedy a mediológie, ktorá je zameraná skôr empiricky. Z pohľadu histórie sa mediálne teórie vyvíjali: 1. z teórií jednotlivých médií, ako je napr. teória rádia (Radiotheorie) B. Brechta, alebo filmová teória B. Balázsa; 2. z teórie informácii, prípadne z kybernetiky C. E. Shannona a W. Weavera; 3. z kritických impulzov,…
(angl. TV series) – viacčasťové dielo vytvárajúce uzavretý celok, zverejňované alebo vysielané v istých časových intervaloch. Serialita je opakovaná, prerušovaná a pravidelne znovu nadväzovaná epická nepretržitost (Mrlian a kol., 1990, s. 308). Postavy, ktoré sa v televíznom seriáli objavujú, ako keby „fiktívne žili“ aj mimo príbehu. V seriáloch je hlavná dejová línia prenášaná z jednej časti do ďalšej –…
– skupina televíznych relácií, ktoré sa odlišujú svojim významom a spôsobom spracovania, čiže tým, ako sú urobené, a to v obrazovej aj zvukovej zložke. Medzi základné televízne žánre patria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, zábavné, zábavno-hudobné, kultúrne, vzdelávacie, náboženské a športové. Samostatnú jednotku predstavuje reklama. Spravodajské relácie sa zaoberajú aktuálnymi a súčasnými problémami spoločnosti. Prinášajú správy z diania okolo nás. Medzi spravodajské…
(angl. television news) – spravodajský televízny žáner. Ich úlohou je informovať divákov o udalostiach z domova a zo sveta. Televízne stanice prinášajú televízne noviny ako rovnocennú časť denného vysielania, pričom sú vysielané raz za deň, v štandardnom čase vo večerných hodinách. Vo výnimočných prípadoch sa stáva, že televízne vysielanie býva prerušované tzv. bleskovými správami, ktoré divákov oboznamujú s vývinom nejakej…
[gr. téle – na diaľku, diaľkový; fr. vision – videnie] (angl. television; nem. s Fernsehen) – 1. elektronický spôsob prenášania vizuálnych a auditívnych informácií na diaľku s možnosťou ich reprodukcie. Princíp televízie spočíva v premene optického obrazu na elektrický obrazový signál, v jeho prenose a inverznej premene, čiže v opätovnej premene elektrického signálu na optický obraz. Na to je potrebný i zdroj obrazového…
[z gr. tele – vzdialený] (angl. telecommunication) – komunikácia na diaľku, ktorá sa týka elektronických foriem komunikácie – telegrafu, telefónu, faxu, rozhlasu, televízie a počítačovej komunikácie (internetu). V moderných telekomunikačných aplikáciách sa výpoveď (posolstvo) kóduje do energetickej podoby (elektrickej, elektromagnetickej, optickej), ktorá spája zdroj s miestom určenia (destináciou). Väčšina iných foriem komunikácie na diaľku si vyžaduje, aby výpoveď bola…
[z angl. tablet – značka liečivých tabletiek firmy Burroughs, Wellcome & Co; neskôr označenie pre zhustenú, kondenzovanú tlačovinu] – druh senzáciechtivých, bulvárnych novín z kategórie tlače pre masy, ktoré stavajú najmä na vizuálnej percepcii, preto v nich prevažujú obrazové prvky (fotografie, karikatúry, kresby, grafy) nad textom. Aj verbálne výpovede sú v nich vysádzané tak, aby pôsobili aj vizuálne….
– najvýznamnejší redakčný pracovník, ktorý zodpovedá za obsah periodika a prácu redakcie vydavateľovi a čitateľom. V slovenskom tlačovom systéme určuje obsah periodika v súlade so záujmami všetkých činiteľov komunikačného reťazca. Dozerá na to, aby sa náplňou periodika neporušovali zákonom chránené záujmy spoločnosti, organizácií a občanov. Zodpovedá za starostlivé preverenie pravdivosti a pôvodu každej informácie. Plní verejnú službu v oblasti informovania spoločnosti,…
(angl. news; nem. e Nachrichtenstelle) – súbor žurnalistických prejavov, ktoré vecne, stručne a presne približujú širšej verejnosti aktuálnu alebo neznámu udalosť, resp. ideofakt. Popri publicistike je spravodajstvo základná novinárska zložka žurnalistického celku v periodickej tlači, rozhlase, televízii, v novinách na internete a kedysi aj vo filme. Ak je v publicistike nejaký jav alebo skupina javov východiskom pre…
– profesná norma žurnalistickej práce a jedna z najpodstatnejších normatívnych požiadaviek spoločnosti, ktorá sa vzťahuje na spravodajský žáner. Podľa Jeremyho Iggersa sa spravodajská objekivita v mediálnych štúdiách hovorí najmenej v dvoch významoch: 1. vo význame používania faktov a zobrazovaní reality v porovnaní s tým, ako sa veci majú; 2. ako o odkaze ku skupine postupov, ktoré používajú novinári, aby produkovali pravdivé výpovede. Podľa Briana…
