[z lat. propagare – rozširovať, rozmnožovať] – narábanie s významom symbolov (slová, gestá, hudba a i.) za účelom ovplyvňovania myslenia, správania, postojov a hodnôt ľudí a následného dosiahnutia požadovanej reakcie, ktorá je v súlade s úmyslom a potrebami šíriteľov propagandy. Ide o inštitucionalizované šírenie viac či menej systematicky usporiadaných ideí, teórií, doktrín či celých ideológií. Propaganda má ofenzívny charakter, je dlhodobá a koncepčná. Používa…

(angl. programme) – zvukový alebo zvukovo-obrazový komunikát, ktorý svojím obsahom, formou a funkciou tvorí uzatvorený celok. Program elektronických médií možno definovať ako vnútorne prepojenú štruktúru jednotlivých častí (relácií), chrakteristickú ustálenosťou a komplexným vonkajším tvarom (Gregová – Rusnák – Sabol, 2004, s. 85); ako časové usporiadanie a skladbu jednotlivých rozhlasových alebo televíznych relácií, ktoré vysiela konkrétna stanica;…

(angl. popular culture; nem. e populäre Kultur; fr. la culture populaire) – dynamická oblasť kultúry pozostávajúca z rozmanitých, vzájomne integrovaných prvkov. Súbor foriem potešenia, významov a praktík, ktoré sprostredkujú účastníkovi pocit príslušnosti k istej skupine vyčlenenej oproti dominantnej kultúre (tzv. „community spirit“). Pre populárnu kultúru (používa sa aj označenie „popkultúra“) je príznačná špecifická sociálna a estetická dimenzia. Účasť na…

(angl. underground press) – nejednotný typ periodík, ktorý vznikol v druhej polovici 50-tych rokov 20. storočia v USA ako výraz odporu mládeže sympatizujúcej s komunistickými myšlienkami (anarchisti, trockisti, maoisti) k vojne vo Vietname a konzumnej spoločnosti. V tomto zmysle nemala nič spoločné s odbojovou či partizánskou tlačou, aká sa vyskytovala v okupovaných krajinách počas 2. svetovej vojny, lebo podzemná tlač vychádzala legálne….

– zmaterializované výsledky individuálnej i kolektívnej žurnalistickej činnosti (tzv. žurnalistické celky), ktoré charakterizuje: 1. aktuálnosť, 2. periodicita a 3. publicita. Podľa § 3 zákona č. 81/1966 Zb.: „Periodická tlač sú noviny, časopisy a iné periodické tlačoviny, vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom a v úprave typickej pre tento druh tlače. Za periodickú tlač sa však nepovažujú zbierky zákonov, úradné…

[odvodené od periódy, z lat. periodus, z gr. periodos – obísť, obvod] – vlastnosť periodickej tlače, žurnalistických rozhlasových a televíznych relácií a spravodajského filmu vychádzať či vysielať v pravidelných intervaloch. Prvé noviny zo začiatku 17. storočia mali týždennú periodicitu, lebo raz za sedem dní premávala dostavníková pošta, ktorá zabezpečovala prísun aktuálnych informácií do redakcie, ale aj…

– pomocný termín pre výsledok inej než žurnalistickej činnosti bez ohľadu na masmédium, v ktorom sa realizuje. Dopĺňa žurnalistický prejav v žurnalistickom celku. Člení sa na niekoľko druhov. Najrozšírenejším z nich je inzercia vo všetkých podobách. Trvalé miesto v žurnalistických celkoch zaberajú aj tie druhy písomníctva, ktoré majú s novinárstvom nielen diferenčné, ale aj spoločné črty: umelecká a populárno-vedecká…

(anglicky agenda setting) – existencia pojmu vychádza z myšlienky, že masmédiá isté udalosti prezentujú a iné si nevšímajú, čím určujú, čo bude percipient vnímať ako dôležité. Pojem sa opiera o predpoklad, že masmédiá nie sú len zrkadlom reality, ale ju filtrujú a tvarujú. V žurnalistike a mediálnej sfére pomáha nastoľovanie agendy nájsť odpoveď na otázku, prečo sa určité…

[angl. middle market – medziľahlý, prostredný, stredný, prechodný, zmiešaný trh; prenesene stredný prúd] – druh tlače, ktorá štrukturálne i kompozične stojí na rozmedzí medzi tlačou pre elitu a tlačou pre masy. Prináša dôležité i zábavné informácie. Vznikla vo Veľkej Británii zhruba v 80-tych rokoch 20. storočia, keď sa ostré rozdelenie tlače začalo vytrácať, lebo sa objavil…

(angl. mediology) – štúdium médií. Predstavuje dnes mladú, ale samostatnú disciplínu, vnútorne usporiadanú do dvoch vzájomne sa doplňujúcich, no odlišných smerov. Ide o historicky staršiu teóriu masovej komunikácie, ktorá má svoj pôvod v sociologickom výskume masovej komunikácie a masových médií, a o mladšie mediálne štúdiá, inšpirované nielen poznatkami teórie masovej komunikácie a jej kritickým zhodnotením, ale predovšetkým rozvojom kultúrnych štúdií (cultural…