[franc. prehľad, obzor] – druh časopisu, často väčšieho rozsahu, ktorý prináša najmä vedecké a umelecké, menej žurnalistické prejavy, preto patrí buď do vedy, alebo do umenia, len výnimočne, niektorými textami do žurnalistiky. Periodicitu máva rozdielnu: od dvojtýždennej cez mesačnú (najčastejšie), prípadne štvrťročnú. Začiatky revue sa viažu k roku 1665, keď zároveň v Londýne a v Paríži začala…
(angl. editing; nem. e Editierung) – kolektívny, cieľavedomý redakčný proces, v ktorom je vydanie jedného žurnalistického celku (čísla) východiskom tvorby ďalšieho. Redigovanie sa člení na niekoľko fáz: 1. vyhľadávanie a výber (selekcia) aktuálnych javov spoločenskej reality, 2. výber žurnalistických a nežurnalistických prejavov, 3. apretácia a adjustácia zvolených žurnalistických a nežurnalistických prejavov, 4. tvorba obsahovo i formovo vyváženej makety celku a…
(angl. editorial office; nem. e Redaktion; fr. rédaction) – organizovaný sociálny systém redaktorov a neredaktorov, ktorý v súlade so zámerom vydavateľa, resp. vlastníka, vydáva periodikum. Vznikla ako dôsledok druhej deľby práce v žurnalistike, keď všetky práce spojené s vydávaním orgánu už nestačil robiť jedinec. Postupne sa vytvoril sociálny systém a organizácia práce, aby sa náplne činností jednotlivcov neprekrývali. V závislosti…
[angl. reality show – realita, skutočnosť; show – ukázať, predviesť, predvádzať] – formát televízneho programu, ktorý pracuje s prezentovaním autentických životných situácií alebo štylizovaných situácií prezentovaných ako autentické. V reality show vystupujú amatérski herci (ak ide o rekonštrukciu konkrétnej udalosti, príp. TV seriál prezentovaný ako dokumentárny záznam skutočnosti), alebo účastníci z verejnosti. Ide o „reálnu interaktívnu fikciu“ (Ramonet, 2006,…
(angl. audience) – súhrn recipientov prijímajúcich informácie a obsahy prostriedkov masovej komunikácie. Súbor osôb, ktoré počúvajú rečnícky prejav alebo sledujú nejaké vystúpenie; označenie osôb, ktoré sú ovplyvňované rozhodovaním politických alebo správnych inštitúcií; formálne neorganizované zoskupenie, ktorého členovia majú rovnaké záujmy, sú si ich vedomí a podľa tohto záujmového hľadiska si vyberajú a prijímajú informácie. Publikum možno chápať ako…
[z fr. publicité – verejnosť] – šírenie žurnalistických celkov verejnosti prostredníctvom masmédií. Publicita predpokladá voľný prístup verejnosti k výtlačkom periodickej tlače, rozhlasovému a televíznemu vysielaniu, filmu, internetu. Ak sa táto požiadavka nenaplní, nemožno hovoriť o novinárstve (napr. uzavreté televízne okruhy, ktoré slúžia pedagogickým, vedeckým a iným zámerom). Publicita v tejto podobe umožnil až Gutenbergov vynález kníhtlače…
(nem. e Publizistik) – súbor žurnalistických prejavov o aktuálnych udalostiach, v ktorých je určitý jav či skupina javov východiskom autora (publicistu) k širším zovšeobecneniam. Popri spravodajstve je to základná žurnalistická zložka žurnalistických celkov v periodickej tlači, rozhlase, televízii, vo filme a v onlinových periodikách. Ozrejmuje recipientovi aktuálne javy spoločnosti, aby si ho získala pre istý názor, stanovisko, príp. ideológiu. Publicistika…
[z lat. propagare – rozširovať, rozmnožovať] – narábanie s významom symbolov (slová, gestá, hudba a i.) za účelom ovplyvňovania myslenia, správania, postojov a hodnôt ľudí a následného dosiahnutia požadovanej reakcie, ktorá je v súlade s úmyslom a potrebami šíriteľov propagandy. Ide o inštitucionalizované šírenie viac či menej systematicky usporiadaných ideí, teórií, doktrín či celých ideológií. Propaganda má ofenzívny charakter, je dlhodobá a koncepčná. Používa…
(angl. programme) – zvukový alebo zvukovo-obrazový komunikát, ktorý svojím obsahom, formou a funkciou tvorí uzatvorený celok. Program elektronických médií možno definovať ako vnútorne prepojenú štruktúru jednotlivých častí (relácií), chrakteristickú ustálenosťou a komplexným vonkajším tvarom (Gregová – Rusnák – Sabol, 2004, s. 85); ako časové usporiadanie a skladbu jednotlivých rozhlasových alebo televíznych relácií, ktoré vysiela konkrétna stanica;…
(angl. popular culture; nem. e populäre Kultur; fr. la culture populaire) – dynamická oblasť kultúry pozostávajúca z rozmanitých, vzájomne integrovaných prvkov. Súbor foriem potešenia, významov a praktík, ktoré sprostredkujú účastníkovi pocit príslušnosti k istej skupine vyčlenenej oproti dominantnej kultúre (tzv. „community spirit“). Pre populárnu kultúru (používa sa aj označenie „popkultúra“) je príznačná špecifická sociálna a estetická dimenzia. Účasť na…
