– reprodukujú vlastnosti, vzťahy, zákonitosti analogického objektu systému, ktorý je jeho prototypom, originálom a na lepšie poznanie ktorého sa konštruujú. Komunikačný model vyžaduje určitú analógiu medzi procesmi uskutočňujúcimi sa v origináli a v modeli, najmä štruktúrnu a funkčnú analógiu a analógiu správania. Model tak uľahčuje rozbor a odkrývanie procesov v skúmanom systéme. Komunikačné modely prvýkrát súhrnne opísali v roku 1981 Denis McQuail a Sven Windahl…

– proces odovzdávania informácií. Existuje veľa definícii komunikácie, ktoré sa líšia podľa teoretického rámca, z ktorého pochádzajú ,podľa aspektu, ktorý zdôrazňujú. Takmer všetky definície uplatňujú päť základných prvkov komunikácie: 1. komunikátora; 2. adresáta; 3. komunikačný kanál (nosič); 4. odkaz; 5. účinok. Komunikáciu umožňuje systém vzájomne zdieľaných znakov a kódov, do ktorých sú organizované. Širšie definície k….

(angl. communication) – symbolická výmena významov, ich produkcia a recepcia v komplexnom sociokultúrnom kontexte. Pojem komunikácia znamená napr. 1. v rétorike súhrn osvojiteľných praktických rečníckych zručností, 2. v semiotike sprostredkúvanie zdieľaných významov v symbolickej podobe, 3. vo fenomenológii dialóg ako skúsenosť s druhými, 4. v kybernetike spracúvanie informácií, 5. v sociálnej psychológii druh sociálnej interakcie,…

(angl. commodification of information) – chápanie informácie a kultúrnych produktov vôbec ako komodity – tovaru určeného na predaj a spotrebu, bezvýhradné podriaďovanie charakteru informácie zákonitostiam trhu. Hoci tendenciu ku komodifikácii informácie môžeme sledovať od počiatkov vývoja ľudskej komunikácie (napr. vládcovia odmeňovali informátorov za strategické informácie), jav sa stáva zreteľnejším so vzrastom inštitucionalizácie komunikácie. Zlomom bol…

(angl. commercial TV broadcasting) – televízia, ktorá je výlučne financovaná z príjmov z predaja reklamného vysielacieho času. Kvôli tomuto cieľu musí atraktívny program uspokojovať záujmy divákov (aby ich bolo čo najviac) a záujmy zadávateľov reklamy. Z ekonomického hľadiska televízna spoločnosť produkuje publikum, ktoré potom „predáva“ reklamnému priemyslu. Konečná cena produktu sa vypočítava  v príslušnej mene na tisíc divákov pre…

– reprezentuje celý rad fenoménov: 1. privatizácia činností, ktoré boli pôvodne vyhradené verejnému sektoru; 2. deregulácia rozhlasového, televízneho, kinematografického sektora; 3. tendencia redukovať povinnosti súkromných aktérov; 4. snaha predpisovat verejnému sektoru komerčné aktivity; 5. tendencia redukovať alebo obmedzovať príspevky verejných fondov na financovanie médií; 6. stále častejšie využívanie príjmov z reklamy a príjmov za poskytovanie…

[z fr. colporter a lat. comportare – nosiť so sebou] (angl. colportage; nem. e Kolportage) – rozširovanie, roznášanie, periodickej tlače predplatiteľom (abonmán), alebo náhodným kupujúcim prostredníctvom pouličného či stánkového predaja. Dostatočný počet predplatiteľov prináša stály príjem, čo pozitívne vplýva na prácu redakcie a prináša jej obraz o čitateľovi periodika. Na druhej strane abonmán môže zvádzať redakciu k stagnácii,…

(angl. code) – systematická organizácia znakov, ich významov a vzťahov medzi nimi slúžiaca na prenosy informácie medzi komunikátorom a adresátom. Pomocou kódu sú komunikátorom zakódované do informácie významy a jeho prostredníctvom si adresát z informácie (svoje) významy dekóduje. Kvôli porozumeniu informácie je potrebné, aby členovia interpretačnej komunity poznali pravidlá a konvencie kódu. Medzi najkomplexnejšie kódy patrí prirodzený jazyk. Význam…

[z gr. kinema; -álos – pohyb + gráfein – zaznamenávať, písať, zobrazovať] (angl. cinema, cinematography; nem. e Kinematographie; fr. Cinéma) – 1. inštitucionalizovaná oblasť kultúry, v ktorej sa plánuje a realizuje výroba a distribúcia filmových diel a vytvárajú sa tvorivé a hospodárske podmienky na zabezpečenie tejto činnosti. (Blech, 1993, s. 415). 2. synonymum pojmu film. Kinematografia sa chápe širšie ako…

(angl. channel) – prostredie, ktoré v rámci komunikačnej udalosti umožňuje prenos informácie/textu komunikátora k adresátovi. Jeho charakter je závislý na charakteristických rysoch komunikátora, adresáta, type informácie, počte a charaktere použitých kódov, prenosovej účinnosti. V bežnej interpersonálnej komunikácii vedenej prirodzeným jazykom slúži ako hlavné prostredie prenosu vzduchu, ktorý cez zhusťovanie a riedenie vyvolané artikuláciou komunikátora prenáša podnety na sluchové receptory…