Slovník pojmov

(angl. film; nem. r Film; fr. film) 1. druh dramatického umenia, ktorý sa rozvinul v 20. storočí. Film je pohyblivý obraz sprevádzaný zvukom, hudbou a rečou. Predvádza príbehy, udalosti a javy divákovi v podobe obrazového rozprávania. Prvé verejné filmové predstavenie usporiadali bratia Auguste (1862–1954) a Louis (1864–1948) Lumièrovci 28. decembra 1895 v Paríži. Nazvali ...

(angl. film genres, nem. e Filmgenren) – skupina filmových diel, ktoré majú spoločné námetové, kompozičné alebo formálne znaky. Filmové žánre sa delia na žánre hraného filmu (western, thriller, horror, film noir, akčný film a pod.) a žánre dokumentárneho filmu (spravodajský, publicistický, propagandistický, reklamný, cestopisný film a pod.). To, o aký filmový žáner, pri danom filmovom diele ide, rozoznávajú diváci ...

(angl. photography; nem. e Fotografie) – 1. Náuka o metódach a prostriedkoch fotografického zachytenia skutočnosti pomocou fotografických zariadení. Delí sa na viac odborov, podľa účelu, kvality, druhu a pod. 2. Obraz získaný fotografickým procesom, pri ktorom svetlo pôsobí na citlivú vrstvu filmu a vzniknutý obraz je potom fotochemicky prenesený z negatívu na ...

– „vrátnik“, osoba zastávajúca v redakcii alebo mediálnej organizácii pozíciu, v ktorej kompetencii je rozhodnúť o výbere tém a udalostí na spracovanie príslušným masmédiom. Súvisiacim pojmom je „gatekeeping“. Označuje proces, pri ktorom sa rozhoduje, či sa daná udalosť, správa dostane prostredníctvom média k publiku alebo nie. ...

(angl. globalisation of media) – proces koncentrácie vlastníckych vzťahov v masmédiách a monopolizácie mediálnych subjektov v celosvetovom meradle. Médiálny priemysel má podobné vlastnosti ako iné oblasti podnikania: tendencie ku koncentrácii, monopolizácii a rôznym formám integrácie. Vytvára obrovské korporácie prekračujúce hranice štátov a pôsobiace v nadnárodných dimenziách. Globalizácia médií sa prejavuje aj diverzifikáciou ponuky a vlastníckych vzťahov. Vzniká ...

(angl. fiction film; nem. r. Spielfilm) – film, ktorý zobrazuje fiktívne inscenované dramatické akcie a situácie. Zámerne ich stvárňuje s využitím špecifických vyjadrovacích prostriedkov filmu, vrátane účinkovania živých hercov. Autorský zámer a konkrétnu predrealizačnú predstavu o budúcom filme vyjadruje literárnymi prostriedkami filmový scenár. Vo fáze nakrúcania filmu sa autorský zámer presadzuje spôsobmi inscenovania predkamerovej skutočnosti a spôsobmi jej snímania (práca ...

(angl. channel) – prostredie, ktoré v rámci komunikačnej udalosti umožňuje prenos informácie/textu komunikátora k adresátovi. Jeho charakter je závislý na charakteristických rysoch komunikátora, adresáta, type informácie, počte a charaktere použitých kódov, prenosovej účinnosti. V bežnej interpersonálnej komunikácii vedenej prirodzeným jazykom slúži ako hlavné prostredie prenosu vzduchu, ktorý cez zhusťovanie a riedenie vyvolané artikuláciou komunikátora prenáša podnety na sluchové receptory príjemcu ...

(angl. cinema, cinematography; nem. e Kinematographie; fr. Cinéma) – 1. inštitucionalizovaná oblasť kultúry, v ktorej sa plánuje a realizuje výroba a distribúcia filmových diel a vytvárajú sa tvorivé a hospodárske podmienky na zabezpečenie tejto činnosti. (Blech, 1993, s. 415). 2. synonymum pojmu film. Kinematografia sa chápe širšie ako ...

(angl. code) – systematická organizácia znakov, ich významov a vzťahov medzi nimi slúžiaca na prenosy informácie medzi komunikátorom a adresátom. Pomocou kódu sú komunikátorom zakódované do informácie významy a jeho prostredníctvom si adresát z informácie (svoje) významy dekóduje. Kvôli porozumeniu informácie je potrebné, aby členovia interpretačnej komunity poznali pravidlá a konvencie kódu. Medzi najkomplexnejšie kódy patrí prirodzený jazyk. Význam ...

(angl. colportage; nem. e Kolportage) – rozširovanie, roznášanie, periodickej tlače predplatiteľom (abonmán), alebo náhodným kupujúcim prostredníctvom pouličného či stánkového predaja. Dostatočný počet predplatiteľov prináša stály príjem, čo pozitívne vplýva na prácu redakcie a prináša jej obraz o čitateľovi periodika. Na druhej strane abonmán môže zvádzať redakciu k stagnácii, ...

– reprezentuje celý rad fenoménov: 1. privatizácia činností, ktoré boli pôvodne vyhradené verejnému sektoru; 2. deregulácia rozhlasového, televízneho, kinematografického sektora; 3. tendencia redukovať povinnosti súkromných aktérov; 4. snaha predpisovat verejnému sektoru komerčné aktivity; 5. tendencia redukovať alebo obmedzovať príspevky verejných fondov na financovanie médií; 6. stále častejšie využívanie príjmov z reklamy a príjmov za poskytovanie ...

(angl. commercial TV broadcasting) – televízia, ktorá je výlučne financovaná z príjmov z predaja reklamného vysielacieho času. Kvôli tomuto cieľu musí atraktívny program uspokojovať záujmy divákov (aby ich bolo čo najviac) a záujmy zadávateľov reklamy. Z ekonomického hľadiska televízna spoločnosť produkuje publikum, ktoré potom „predáva“ reklamnému priemyslu. Konečná cena produktu sa vypočítava  v príslušnej mene na tisíc divákov pre ...

(angl. commodification of information) – chápanie informácie a kultúrnych produktov vôbec ako komodity – tovaru určeného na predaj a spotrebu, bezvýhradné podriaďovanie charakteru informácie zákonitostiam trhu. Hoci tendenciu ku komodifikácii informácie môžeme sledovať od počiatkov vývoja ľudskej komunikácie (napr. vládcovia odmeňovali informátorov za strategické informácie), jav sa stáva zreteľnejším so vzrastom inštitucionalizácie komunikácie. Zlomom bol ...

(angl. communication) – symbolická výmena významov, ich produkcia a recepcia v komplexnom sociokultúrnom kontexte. Pojem komunikácia znamená napr. 1. v rétorike súhrn osvojiteľných praktických rečníckych zručností, 2. v semiotike sprostredkúvanie zdieľaných významov v symbolickej podobe, 3. vo fenomenológii dialóg ako skúsenosť s druhými, 4. v kybernetike spracúvanie informácií, 5. v sociálnej psychológii druh sociálnej interakcie, ...

– proces odovzdávania informácií. Existuje veľa definícii komunikácie, ktoré sa líšia podľa teoretického rámca, z ktorého pochádzajú ,podľa aspektu, ktorý zdôrazňujú. Takmer všetky definície uplatňujú päť základných prvkov komunikácie: 1. komunikátora; 2. adresáta; 3. komunikačný kanál (nosič); 4. odkaz; 5. účinok. Komunikáciu umožňuje systém vzájomne zdieľaných znakov a kódov, do ktorých sú organizované. Širšie definície k. ...

– reprodukujú vlastnosti, vzťahy, zákonitosti analogického objektu systému, ktorý je jeho prototypom, originálom a na lepšie poznanie ktorého sa konštruujú. Komunikačný model vyžaduje určitú analógiu medzi procesmi uskutočňujúcimi sa v origináli a v modeli, najmä štruktúrnu a funkčnú analógiu a analógiu správania. Model tak uľahčuje rozbor a odkrývanie procesov v skúmanom systéme. Komunikačné modely prvýkrát súhrnne opísali v roku 1981 Denis McQuail a Sven Windahl (Communication ...

– 1. vysunutý redaktor, 2. v širokom zmysle slova dopisovateľ. V závislosti od dĺžky pôsobenia sa rozoznáva štatút stáleho a vyslaného korešpondenta. Stály korešpondent sídli trvalo v mieste, ktoré je istých dôvodov pre redakciu významným zdrojom informácií. V praxi našej tlače rozoznávame stálych korešpondentov domácich a zahraničných. Vyslaný korešpondent je taký redaktor, ktorý odchádza ...

(angl. cultural industry; nem. e Kulturindustrie) – systémy a spôsoby masovej produkcie tovaru určeného na spotrebu vo voľnom čase. Termín kultúrny priemysel použili Theodor W. Adorno (1903–1969) a Max Horkheimer (1895–1973) v publikácii Dialektik der Aufklärung (Dialektika osvietenstva) z roku 1947. Pokúsili sa v nej vypracovať ucelenú kritickú teóriu o funkciách masovej kultúry v kapitalistickej spoločnosti. kultúrny priemysel je ...

(angl. localisation of media) – proces posilňovania vplyvu masmédií na lokálnej a regionálnej úrovni; pôsobenie masmédií podľa kritérií územného členenia. Lokalizácia medií z hľadiska globalizácie mediálneho priemyslu znamená stratégiu, ktorá sa usiluje o diverzifikáciu, fragmentalizáciu a hľadanie nových odbytísk pre mediálne produkty na regionálnej a lokálnej úrovni. Podľa Samuela Brečku (1998) medzi klasické regionálne alebo lokálne ...

(angl. magazine, nem. s Magazin) – druh zábavného, zväčša bohato ilustrovaného časopisu s pestrým, kurióznym, často senzačným obsahom, ktorý sa obracia na širokého čitateľa. Magazín v zahraničí sú najmä nešpecializované, na Slovensku vychádzajú aj špecializované. Za miesto vzniku magazínu sa považuje Anglicko. Jedným z prvých periodík, ktoré sa priamo v hlavičke ...

(angl. mass) – označenie nedefinovateľného počtu ľudí, ktorí sú rozptýlení v priestore a neexistujú medzi nimi fyzické ani sociálne väzby. V prípade aplikácie pojmu masa na označenie publika masových médií je spoločným znakom vystavenie príslušníkov rovnakým mediálnym obsahom a vplyvom. Ako publikum vystupuje masa pasívne, aktívne je to pri demonštráciách a pouličných nepokojoch. Správanie masy určujú väčšinou iracionálne a nevedomé faktory, a preto ...

(angl. mass communication) – tento pojem nemá dodnes všeobecne prijímané vymedzenie. Zhoda existuje v tom, že masová komunikácia je proces šírenia informácií pomocou masovokomunikačných prostriedkov medzi početné publikum. Pojem „masový“ odkazuje na veľký počet, rozsah či množstvo, zatiaľ čo pojem „komunikácia“ vyjadruje preberanie a následné posúvanie významov, vysielanie a prijímanie informácií. Pri procese masovej komunikácie masoví komunikátori používajú ...

(angl. mass culture; nem.e Massenkultur, fr. la culture de masse) – označuje súbor znakov typických pre masovo produkovanú a masovo prijímanú kultúru. Pojem masová kultúra vo význame „nízkej kultúry“ použil v známej eseji A Theory of Mass Culture (1953) americký literárny kritik Dwight MacDonald. Označil ním súbor nízkych obsahov a výpovedí produkovaných najmä masovými médiami. Masová kultúra sa ...

(angl. mass production) – výsledok procesu prispôsobovania vzniku, šírenia a pôsobenia mediálnych informácií podmienkam trhovej ekonomiky, ktorý priniesol do masmediálnej komunikácie dva dôležité dôsledky: preferovanie mediálneho textu ako trhovej hodnoty (t. j. komodity s vlastnosťami, od ktorých sa odvodzuje príjem a zisk v podnikaní; komodifikácia) a preferovanie istej, vopred definovanej  kvality a kvantity mediálneho publika, ktoré bude ...

(angl. mass society) – organizovaný sociálny systém vzťahov, v ktorom jednotlivci pod vplyvom spoločensko-politických, technicko-technologických a ekonomických faktorov opúšťajú tradičný spôsob života (najmä roľnícky) a podriaďujú sa novému. Termín masová spoločnosť zaviedol William Kornhauser v druhej polovici minulého storočia. Medzi základné impulzy vzniku masovej spoločnosti zaradil urbanizáciu, industrializáciu, migráciu a rast gramotnosti obyvateľstva i demokratizáciu politického ...

(angl. mass media (pl.)) – prostriedok, pomocou ktorého odosielateľ odovzdáva veľkému množstvu príjemcov principiálne ľubovoľnú správu alebo súbor správ, nezávisle od očakávaní príjemcov. Masové médium je prostriedok komunikácie, ktorého všetky komunikačné aktivity (produkcia a šírenie verejne dostupných obsahov) sa dejú v inštitucionalizovanej podobe a organizačne a technologicky vyhovujú procesu masovej komunikácie. Fungujú ako prostriedky prenosu obsahov od komunikátora k adresátovi, pričom ...

(angl. media literacy) – cieľ a výsledok procesu mediálnej výchovy. Na najvšeobecnejšej úrovni je možné mediálnu gramotnosť definovať ako súbor zručností a schopností, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zodpovedného využívania médií a prístupu k nim, a ktoré určujú proces komunikácie. Definičný rámec mediálnej gramotnosti tvorí súhrn zručností a schopností súvisiacich s prístupom k médiám, ktoré je ...

(angl. media communication) mediovaná, sprostredkovaná komunikácia] (angl. media communication) – komunikácia uskutočňovaná prostredníctvom médií. Možnosť vymedzenia pojmu mediálna komunikácia je výrazne závislý od vymedzenia média. V krajnom prípade – ak sa za médium považuje už samotný kód (jazyk, resp. obdobný symbolický systém) – musíme uznať, že žiadna komunikácia sa neuskutočňuje bez nejakého prostriedku, a teda komunikácia ...

– posudzovanie, hodnotenie pôsobenia médií a ich produktov spojené s poukazovaním na nedostatky a chyby. V kontexte masmediálnej komunikácie môže byť mediálna kritika chápaná v dvoch zmysloch: 1. mediálna kritika v zmysle kritickej reflexie médií a ich úlohy v spoločnosti; 2. mediálna kritika ako špecializovaná kritika hotových mediálnych produktov. Medzi najzásadovejších kritikov vplyvu médií na spoločnosť patrila skupina nemeckých Intelektuálov (Frankfurtská škola). Lit.: CHARVÁT, Juraj. ...

(angl. media culture; nem. e Medienkultur) – pojem zahŕňa skupinu mediálnych produktov (napr. artefakty alebo produkty ako filmy, knihy, hudobné nahrávky, printové médiá a formáty sprostredkovávané internetom) a komunikatívne praktiky a činnosti súvisiace s využívaním masmédií a médií. Mediálna kultúra ovplyvňuje kultúru danej spoločnosti (ideológiu, vierovyznanie, postoje, názory, hodnotovú orientáciu, vkus, životný štýl či rozhodovacie procesy). Mediálna kultúra ...

(angl. media reality) – médiami konštruovaná skutočnosť, založená hlavne na ikonickom zobrazení určitého výseku reality z perspektívy konkrétneho autora, resp. autorskej skupiny. Komplexné znakové štruktúry v televíznom vysielaní pozdvihujú na úroveň každodenne zakúšanej reality jej novú podobu – telerealitu (hyperrealitu). Možno hovoriť aj o tele-ontológii (W. Welsch), stave, keď sa skutočnosť stále viac stáva obrazom a obraz následne predlohou ...

(angl. media education) – celoživotný, systematický a cieľavedomý proces získavania mediálnych kompetencií a zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti, ktorého hlavným cieľom je podporovať zodpovedné využívanie médií a rozvíjať kritické postoje vo vzťahu k mediálnym obsahom s dôrazom na morálne princípy a humanizmus. V prijatom definičnom rámci je zohľadnená procesuálna stránka mediálnej výchovy, pričom časové hľadisko tejto stránky mediálnej ...

(angl. media literacy) – schopnosť pristupovať, analyzovať a hodnotiť silu obrazov, zvukov a posolstiev, s ktorými denne prichádzame do styku a tvoria dôležitú časť súčasnej kultúry. Mediálna vzdelanosť sa orientuje na všeky druhy médií –film, televíziu, rozhlas, zvukové nahrávky, tlačené médiá, internet a ostatné digitálne komunikačné technológie. Mediálna vzdelanosť má sprostredovať schopnosť zmysluplne, t. j. kriticky, reflektujúco a aktívne využívať všetky druhy ...

(angl. media studies, nem. Medienwissenschaft) – transdisciplinárne štúdium médií (a mediálnej komunikácie). Disciplína sa zaoberá médiami v ich celistvosti, v komplexnom sociálno-kultúrnom a materiálno-technologickom kontexte ich existencie. Vznik štúdia médií bol, najmä v USA, motivovaný cieľom zefektívniť žurnalistickú produkciu, a tak spočiatku samotné médiá sponzorovali vznik prvých kurzov žurnalistiky, chápaný najprv ako praktická výuka novinárov, ktorá ...

(angl. media effects) – dôsledky pôsobenia masových médií, ktoré sa prejavujú v správaní, jednaní či premýšľaní. Typy mediálnych účinkov: 1. úroveň, na ktorej sa prejavujú: mediálne účinky individuálne, skupinové, organizačné, inštitucionálne, societálne, kultúrne; 2. oblasť, v ktorej sa prejavujú: médiá môžu ovplyvňovať kognitívnu, behaviorálnu alebo afektuálnu zložku postoja; 3. sila, s ktorou sa prejavujú: mediálne účinky môžu spôsobiť názorovú  ...

– voyeurstvo (voyeurizmus) v pôvodnom slova zmysle znamená sexuálnu úchylku prejavujúcu sa špehovaním ženskej nahoty alebo pohlavného styku. Mediálne voyerstvo je kategória charakterizujúca vzťah k realite sprostredkovanej masmédiami, predovšetkým televíziou. Vyjadruje posadnutosť zobrazením referenčnej reality v masovokomunikačných prostriedkoch a opájanie sa hyperreálnym obrazom skutočnosti. Vzťah príjemcu ...

(angl. media format) – obsahová stránka titulu reprezentovaná dramaturgiou, celková koncepcia relácie. Formát je predajným artiklom a môže byť aplikovaný aj na dramatické relácie. Formát je definícia konceptu samostatne funkčného mediálneho produktu. Zahŕňa detaily o výrobných procesoch, forme, exekúcii prípadne ďalších aspektoch produktu. Môže popisovať celé spektrum detailov o produkte a môže sa zmieňovať len ...

– obraz sveta, ktorý pre recipienta vznikol na základe kritérií žurnalistického výberu správ. Mediálny obraz skutočnosti je v zásade transformáciou mimomediálnej skutočnosti, ku ktorej dochádza nevyhnutnou redukciou veľkej množiny všetkých ponúkajúcich sa udalostí na omnoho menšiu množinu mediálne akceptovaných udalostí. Tak vzniká neodstrániteľný rozdiel medzi mediálnym obrazom skutočnosti a skutočnosťou samou. Výsledný mediálny obraz skutočnosti je ovplyvnený ...

(angl. mediacracy) – označenie vlastníkov vplyvných mediálnych inštitúcií a tvorcov, ktorá v týchto inštitúciách pôsobia. V minulosti sa v teoretickej reflexii zaužívalo pomenovanie mediokracie ako siedmej veľmoci v spojitosti s jej poslaním strážcu fungovania demokratických princípov v spoločnosti. Pojem mediokracia asociuje negatívne významy, vyplývajúce zo zneužívania mediálnej moci vlastníkmi a tvorcami. Negatívne vlastnosti sa odvodzujú z reálneho vplyvu ...

(angl. mediology) – štúdium médií. Predstavuje dnes mladú, ale samostatnú disciplínu, vnútorne usporiadanú do dvoch vzájomne sa doplňujúcich, no odlišných smerov. Ide o historicky staršiu teóriu masovej komunikácie, ktorá má svoj pôvod v sociologickom výskume masovej komunikácie a masových médií, a o mladšie mediálne štúdiá, inšpirované nielen poznatkami teórie masovej komunikácie a jej kritickým zhodnotením, ale predovšetkým rozvojom kultúrnych štúdií (cultural ...

– druh tlače, ktorá štrukturálne i kompozične stojí na rozmedzí medzi tlačou pre elitu a tlačou pre masy. Prináša dôležité i zábavné informácie. Vznikla vo Veľkej Británii zhruba v 80-tych rokoch 20. storočia, keď sa ostré rozdelenie tlače začalo vytrácať, lebo sa objavil ...

(anglicky agenda setting) – existencia pojmu vychádza z myšlienky, že masmédiá isté udalosti prezentujú a iné si nevšímajú, čím určujú, čo bude percipient vnímať ako dôležité. Pojem sa opiera o predpoklad, že masmédiá nie sú len zrkadlom reality, ale ju filtrujú a tvarujú. V žurnalistike a mediálnej sfére pomáha nastoľovanie agendy nájsť odpoveď na otázku, prečo sa určité ...

– pomocný termín pre výsledok inej než žurnalistickej činnosti bez ohľadu na masmédium, v ktorom sa realizuje. Dopĺňa žurnalistický prejav v žurnalistickom celku. Člení sa na niekoľko druhov. Najrozšírenejším z nich je inzercia vo všetkých podobách. Trvalé miesto v žurnalistických celkoch zaberajú aj tie druhy písomníctva, ktoré majú s novinárstvom nielen diferenčné, ale aj spoločné črty: umelecká a populárno-vedecká ...

– vlastnosť periodickej tlače, žurnalistických rozhlasových a televíznych relácií a spravodajského filmu vychádzať či vysielať v pravidelných intervaloch. Prvé noviny zo začiatku 17. storočia mali týždennú periodicitu, lebo raz za sedem dní premávala dostavníková pošta, ktorá zabezpečovala prísun aktuálnych informácií do redakcie, ale ...

– zmaterializované výsledky individuálnej i kolektívnej žurnalistickej činnosti (tzv. žurnalistické celky), ktoré charakterizuje: 1. aktuálnosť, 2. periodicita a 3. publicita. Podľa § 3 zákona č. 81/1966 Zb.: „Periodická tlač sú noviny, časopisy a iné periodické tlačoviny, vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom a v úprave typickej pre tento druh tlače. Za periodickú tlač sa však nepovažujú zbierky zákonov, úradné ...

(angl. underground press) – nejednotný typ periodík, ktorý vznikol v druhej polovici 50-tych rokov 20. storočia v USA ako výraz odporu mládeže sympatizujúcej s komunistickými myšlienkami (anarchisti, trockisti, maoisti) k vojne vo Vietname a konzumnej spoločnosti. V tomto zmysle nemala nič spoločné s odbojovou či partizánskou tlačou, aká sa vyskytovala v okupovaných krajinách počas 2. svetovej vojny, lebo podzemná tlač vychádzala legálne. ...

(angl. popular culture; nem. e populäre Kultur; fr. la culture populaire) – dynamická oblasť kultúry pozostávajúca z rozmanitých, vzájomne integrovaných prvkov. Súbor foriem potešenia, významov a praktík, ktoré sprostredkujú účastníkovi pocit príslušnosti k istej skupine vyčlenenej oproti dominantnej kultúre (tzv. „community spirit“). Pre populárnu kultúru (používa sa aj označenie „popkultúra“) je príznačná špecifická sociálna a estetická dimenzia. Účasť na ...

(angl. programme) – zvukový alebo zvukovo-obrazový komunikát, ktorý svojím obsahom, formou a funkciou tvorí uzatvorený celok. Program elektronických médií možno definovať ako vnútorne prepojenú štruktúru jednotlivých častí (relácií), chrakteristickú ustálenosťou a komplexným vonkajším tvarom (Gregová – Rusnák – Sabol, 2004, s. 85); ako časové usporiadanie a skladbu jednotlivých rozhlasových alebo televíznych relácií, ktoré vysiela konkrétna stanica; ...

– narábanie s významom symbolov (slová, gestá, hudba a i.) za účelom ovplyvňovania myslenia, správania, postojov a hodnôt ľudí a následného dosiahnutia požadovanej reakcie, ktorá je v súlade s úmyslom a potrebami šíriteľov propagandy. Ide o inštitucionalizované šírenie viac či menej systematicky usporiadaných ideí, teórií, doktrín či celých ideológií. Propaganda má ofenzívny charakter, je dlhodobá a koncepčná. ...

(nem. e Publizistik) – súbor žurnalistických prejavov o aktuálnych udalostiach, v ktorých je určitý jav či skupina javov východiskom autora (publicistu) k širším zovšeobecneniam. Popri spravodajstve je to základná žurnalistická zložka žurnalistických celkov v periodickej tlači, rozhlase, televízii, vo filme a v onlinových periodikách. Ozrejmuje recipientovi aktuálne javy spoločnosti, aby si ho získala pre istý názor, stanovisko, príp. ideológiu. Publicistika ...

– šírenie žurnalistických celkov verejnosti prostredníctvom masmédií. Publicita predpokladá voľný prístup verejnosti k výtlačkom periodickej tlače, rozhlasovému a televíznemu vysielaniu, filmu, internetu. Ak sa táto požiadavka nenaplní, nemožno hovoriť o novinárstve (napr. uzavreté televízne okruhy, ktoré slúžia pedagogickým, vedeckým a iným zámerom). Publicita v tejto podobe umožnil až Gutenbergov vynález ...

(angl. audience) – súhrn recipientov prijímajúcich informácie a obsahy prostriedkov masovej komunikácie. Súbor osôb, ktoré počúvajú rečnícky prejav alebo sledujú nejaké vystúpenie; označenie osôb, ktoré sú ovplyvňované rozhodovaním politických alebo správnych inštitúcií; formálne neorganizované zoskupenie, ktorého členovia majú rovnaké záujmy, sú si ich vedomí a podľa tohto záujmového hľadiska si vyberajú a prijímajú informácie. Publikum možno chápať ako produkt ...

– formát televízneho programu, ktorý pracuje s prezentovaním autentických životných situácií alebo štylizovaných situácií prezentovaných ako autentické. V reality show vystupujú amatérski herci (ak ide o rekonštrukciu konkrétnej udalosti, príp. TV seriál prezentovaný ako dokumentárny záznam skutočnosti), alebo účastníci z verejnosti. Ide o „reálnu interaktívnu fikciu“ (Ramonet, 2006, ...

(angl. editorial office; nem. e Redaktion; fr. rédaction) – organizovaný sociálny systém redaktorov a neredaktorov, ktorý v súlade so zámerom vydavateľa, resp. vlastníka, vydáva periodikum. Vznikla ako dôsledok druhej deľby práce v žurnalistike, keď všetky práce spojené s vydávaním orgánu už nestačil robiť jedinec. Postupne sa vytvoril sociálny systém a organizácia práce, aby sa náplne činností jednotlivcov neprekrývali. V závislosti ...

(angl. editing; nem. e Editierung) – kolektívny, cieľavedomý redakčný proces, v ktorom je vydanie jedného žurnalistického celku (čísla) východiskom tvorby ďalšieho. Redigovanie sa člení na niekoľko fáz: 1. vyhľadávanie a výber (selekcia) aktuálnych javov spoločenskej reality, 2. výber žurnalistických a nežurnalistických prejavov, 3. apretácia a adjustácia zvolených žurnalistických a nežurnalistických prejavov, 4. tvorba obsahovo i formovo vyváženej makety celku a ...

– druh časopisu, často väčšieho rozsahu, ktorý prináša najmä vedecké a umelecké, menej žurnalistické prejavy, preto patrí buď do vedy, alebo do umenia, len výnimočne, niektorými textami do žurnalistiky. Periodicitu máva rozdielnu: od dvojtýždennej cez mesačnú (najčastejšie), prípadne štvrťročnú. Začiatky revue sa viažu k roku 1665, keď zároveň v Londýne a v Paríži začala ...

(angl. radio; nem. r Rundfunk) – 1. technický prístroj na prenos signálov (ľudského hlasu); 2. rozhlasový prijímač. Rozhlas (rádio) je komunikačný systém, ktorý využíva elektromagnetické vlny šírené v priestore. Vzhľadom na rôzne vlastnosti sa rádiové vlny rôznej dĺžky využívajú na rôzne účely. Rozhlasové vysielanie je šírené pre veľké množstvo rozptýlených poslucháčov, ktorí vlastnia potrebný prijímač. Rozhlas ...

(angl. radio drama) – rozhlasový žáner, ktorý v závislosti od reprodukčnej techniky kladie dôraz na výrazy akustickej povahy, využíva možnosť priestorových skokov, existencie rozprávača a vnútorného monológu postáv. Rozhlasová hra ako dramatický text a žáner je špecifická najmä z kompozičnej stránky. Poslucháč nemá možnosť registrovať zmeny scény, takže plynulé prechody v priestore a čase ponúkajú filmovú kompozičnú techniku sekvencií a strihov bez ...

(angl. radio communication) – elektronický typ masmediálnej komunikácie, datovaný od vzniku, resp. vysielania prvých rozhlasových médií vo svete (20. roky 20. stor.), predstavuje systém zvukovo modulovaných informácií, vo forme špecifických  znakov, symbolov a ďalších zložitých štruktúr, ktoré prinášajú širokému auditóriu reprodukovaný, akustický obraz sociálnej reality  súčasného sveta. Rozhlasová komunikácia ako diaľkové informačné pôsobenie rozhlasového média na ...

(angl. radiodiction) – štýl rozhlasového prejavu, zvuková interpretácia rečového prejavu v rozhlasovom vysielaní. Môže mať podobu rôznych úrovní, v závislosti od žánrovej realizácie a autorského zámeru. Umocnená hudbou má veľkú silu vplývať na rozhlasového poslucháča, jeho myslenie, názory i záujmy. Vzhľadom na  akusticko-auditívnu podstatu rozhlasového média štylistiku rozhlasovej reči tvarujú dva podstatné hraničné komponenty: jazyk a zvuk. ...

(angl. radio journalism) – široké spektrum vysielaných žurnalistických produktov vo forme zvukových výpovedí o aktuálnych spoločensko-významných udalostiach, tvarovaných do podoby relácií v programovej štruktúre. Tvorí špecifickú súčasť dvoch celkov žurnalistiky a zároveň pôsobí ako súčasť rozhlasovej komunikácie. Rozhlasová žurnalistika predstavuje periodický proces zvukového prenosu aktuálnych tvorivých obsahov od komunikátora k auditóriu prostredníctvom zvukovo-technickej realizácie. Toto akustické ...

(angl. radio mass media) – samostatná kategória v systéme elektronických masmédií. História vzniku rozhlasových masmédií, resp. rozhlasového vysielania má svoje priame korene v procese technologického pokroku na prelome 19. a 20. stor. Nové storočie prinieslo výrazný posun v oblasti objavu a rozvoja techniky rádiovej komunikácie potrebnej pre realizáciu rozhlasového vysielania. Rozhodujúcim podnetom pre nástup profesionálneho rozhlasového vysielania, ktorému ...

– skupina rozhlasových relácií, ktoré sa odlišujú svojím významom a spôsobom spracovania, pričom aktívne využívajú všetky výrazové prostriedky rozhlasovej komunikácie. Členia sa na spravodajské rozhlasové žánre, publicistiku racionálneho typu, publicistiku emocionálneho typu. Spravodajské rozhlasové žánre majú veľmi jednoduchú výstavbu textu, sú jasne úderné, aktuálne, jednoznačné: rozhlasová správa; informatívne vystúpenie pre mikrofónom poslucháčsky príspevok; spravodajský rozhovor (interview); spravodajský ...

– dominujúca osobnosť reprezentujúca rozhlasovú stanicu (rádio), tvorivý redakčný interpret a autor v jednej osobe, ktorý sa sústreďuje na interpretáciu textov a sprievodného slova vysielanej rozhlasovej relácie. Čiastočne, príadne i v celom rozsahu sa podieľa na príprave a realizácii ním moderovanej relácie (v niektorých súkromných rádiách vykonáva i technickú realizáciu vysielania). ...

(angl. radio listener, hearer) – reprezentuje ucelenú heterogénnu spoločenskú skupinu, časť verejnosti, ktorá je navzájom prepojená prostredníctvom produktov pochádzajúcich z vybraného, resp. obľúbeného rozhlasového komunikačného zdroja. Rozhlasové publikum má charakter otvoreného systému, predstavuje kolektív užívateľov, resp. príjemcov určitého rozhlasového média, ktorý možno rozčleniť na niekoľko sociálnych podskupín, kategórií. Jedinec sa súčasťou publika stáva relatívne slobodne a rozhoduje ...

(angl. radio journalist) – tvorivý rozhlasový autor, pôvodné, primárne povolanie žurnalistu v rozhlasových podmienkach, ktorý sa individuálne i kolektívne podieľa na tvorivej príprave a realizácii rozhlasového programu. Rozhlasový redaktor tvaruje konkrétnu rozhlasovú reláciu v rozhlasovom médiu – od výberu zaujímavých informácií a tém s aktuálnym kontextom, cez realizáciu zvukových nahrávok s mikrofónom a nosičom v prostredí aktuálneho diania ...

– 1. Grafický útvar zapĺňaný viac-menej rovnorodými výpoveďami, ktoré sa pravidelne alebo nepravidelne objavujú v istom intervale v žurnalistickom celku najčastejšie na rovnakom mieste a v rovnakej úprave. 2. Tematická oblasť (vnútro, zahraničie, hospodárstvo, kultúra, šport a telovýchova a i.). Názov pochádza z katolíckych liturgických kníh, kde sa r. rozumeli červeno sádzané pokyny. Rubrika ...

– najvýznamnejší redakčný pracovník, ktorý zodpovedá za obsah periodika a prácu redakcie vydavateľovi a čitateľom. V slovenskom tlačovom systéme určuje obsah periodika v súlade so záujmami všetkých činiteľov komunikačného reťazca. Dozerá na to, aby sa náplňou periodika neporušovali zákonom chránené záujmy spoločnosti, organizácií a občanov. Zodpovedá za starostlivé preverenie pravdivosti a pôvodu každej informácie. Plní verejnú službu v oblasti informovania spoločnosti, ...

(angl. semiotics; nem. e Semiotik) – teoretická disciplína, ktorá sa zaoberá znakmi, skúma proces označovania, tvorby významov a výmeny informácií (komunikáciu). Semiotika sa etablovala v jazykovede, kde jej teoretickú existenciu sformuloval Ferdinand des Saussure (1857–1913) v diele Kurz všeobecnej lingvistiky (1916). Malo ísť o odbor, ktorý by neskúmal iba jazykové jednotky, ale sústredil by sa ...

– metaforické pomenovanie periodickej tlače, ktoré vyzdvihuje a podľa niektorých teoretikov preceňuje jej možnosti spoluvytvárať verejnú mienku a spoločenské vedomie. Jeho pôvodcom je údajne Napoleon. Na začiatku 19. storočia existovalo päť veľmocí: Francúzsko, Anglicko, Rakúsko, Prusko a Rusko, z ktorých štyri bojovali proti Napoleonovi. Za piatu, ktorá proti nemu povstala, považoval vraj nemecké noviny Rheinische Merkur. Inde tlač vo ...

– autorov plný alebo skrátený podpis pod žurnalistickým prejavom. V minulosti bývali mienkotvorné noviny anonymné. Anonymita sa v súčasnosti zachováva najmä vtedy, ak ide o článok obsahujúci stanovisko redakcie, resp. vydavateľa (v prípade úvodníka). Signatúra sa v modernej periodickej tlači používa bežne. Niekedy sa ňou redakcia pokúša upozorniť na závažnosť textu, napr. ak ...

. Medzi primárne spravodajské hodnoty v západných médiách patria: rozmer udalosti blízkosť jasnosť obmedzený časový rozmer závažnosť personifikácia negatívnosť významnosť dramatickosť. Spravodajstvo má vo všeobecnosti sklon nezaoberať sa štátmi, ktoré nie sú politicky dôležité, osobnosťami, ktoré nie sú elitami, procesmi, ktoré nie sú dramatické. Spravodajská pozornosť venovaná určitému javu sa často riadi politickými alebo ekonomickými ...

– profesná norma žurnalistickej práce a jedna z najpodstatnejších normatívnych požiadaviek spoločnosti, ktorá sa vzťahuje na spravodajský žáner. Podľa Jeremyho Iggersa sa spravodajská objekivita v  mediálnych štúdiách hovorí najmenej v dvoch významoch: 1. vo význame používania faktov a zobrazovaní reality v porovnaní s tým, ako sa veci majú; 2. ako o odkaze ku skupine postupov, ktoré používajú novinári, aby produkovali pravdivé výpovede. Podľa Briana McNaira ...

(angl. news; nem. e Nachrichtenstelle) – súbor žurnalistických prejavov, ktoré vecne, stručne a presne približujú širšej verejnosti aktuálnu alebo neznámu udalosť, resp. ideofakt. Popri publicistike je spravodajstvo základná novinárska zložka žurnalistického celku v periodickej tlači, rozhlase, televízii, v novinách na internete a kedysi aj vo filme. Ak je v publicistike nejaký jav alebo skupina javov východiskom pre ...

(angl. alternative press) – netradičné a nekonvenčné periodiká demokratickej spoločnosti, ktoré sa líšia od hlavného prúdu printových médií, vychádzajú z iných, než komerčných dôvodov a sú zvyčajne ostro zamerané proti statusu quo. Niekedy sa nazývajú aj disidentské (angl. dissident press). Americká odborná literatúra (L. Kesslerová) ich člení na 1. černošskú (najstaršiu), 2. utopistickú, 3. femimistickú, 4. emigrantskú, 5. ...

(angl. animated cartoon) – film, vyrobený klasickou filmovou technológiou, v ktorom sa oživuje (t.j. animuje) umelo vytvorená skutočnosť. Ilúzia pohybu pôvodne neživých kresieb, bábok alebo predmetov vznikne premietnutím súvislého radu filmových okienok, na ktorých sú jednotlivo odfotografované fázy tohto pohybu. Podľa použitej techniky sa rozlišujú kreslené, plôškové, bábkové a kombinované animované filmy. Bábkový film je trojrozmerný. Pri kombinovanom ...

(angl. yellow press; nem. e Boulevardpresse) – neseriózne, škandalózne a senzáciechtivé periodiká, ktoré nadraďujú komerčné aspekty vydávania nad službu verejnosti a cieľavedome sa zameriavajú na najširšie publikum. Vďaka dostatku inzercie sú relatívne lacné, vychádzajú vo vysokých nákladoch a uprednostňujú zábavu pred politickou informáciou. Pojem pochádza z Paríža, kde sa už v polovici 19. storočia bulvárna tlač predávala na ...

(angl. censorship) – zámerný, inštitucionalizovaný a politicky podložený zásah štátnej moci do autorského zámeru či do informačného toku. V širšom chápaní je to akákoľvek kontrola informácií. V užšom chápaní je to štátny dohľad nad šírením mediálnych obsahov. Pojem cenzúra sa používa predovšetkým pri násilnom zásahu do práv autorov a vydavateľov. Základné triedenie delí cenzúru podľa postupov pri procese tlače ...

Vynález kinematografie sa pripisuje bratom Augustovi (1862–1954) a Louisovi Lumièrovcom (1864–1948), ktorí 28. decembra 1895 usporiadali v parížskom v Grand Café prvé filmové predstavenie. Nazvali ho Cinématographie Lumière a predviedli na ňom svoj filmový prístroj – kinematograf. K vynálezu filmu viedli dve historické tendencie: úsilie zaznamenať pohyb, o ktorom svedčia už praveké maľby, a hra so svetlom a tieňom, ktorú v najstarších časoch predstavovalo ...

– z historického hľadiska sa rozlišujú minimálne tri stupne vývoja médií (podľa Faulsticha). Odpradávna existujú vedľa face-to-face communication (komunikácia tvárou v tvár) primárne médiá, ktoré nepotrebujú žiadne pomocné technické prostriedky. Ide o médiá súvisiace s telom, teda ľudské médiá, ktoré za svoj účinok vďačia hlasu a reči tela. Sem patria od nepamäti kazatelia, rečníci, potulní rozprávači a speváci eposov pôsobiací ...

V roku 1884 nemecký vynálezca Paul Nipkow vyvinul technológiu rotujúcej platne na prenos obrazu pomocou drôtu, tzv. elektrický teleskop. Základné prvky plne elektronického televízneho systému boli k dispozícii po roku 1927, keď americký inžinier Philo T. Farnsworth a takmer zároveň s ním aj Rus Vladimír Zworkyn zostrojili elektrónku, ktorá slúžila na prenos i príjem obrazového signálu. V roku ...

(angl. disinformation) – úmyselne nesprávna či skreslená informácia tajne implantovaná do informačnej sústavy oponenta so zámerom ovplyvniť potrebným smerom jeho aktivity. Utajovanú dezinformačnú aktivitu (tzv. čierna propaganda) sprevádza porušovanie zákonov, zatiaľ čo nástroje otvorenej (bielej) propagandy bývajú legálne. Dezinformácia zacielená na individuálneho príjemcu predstavuje prvok vojenského a politického súperenia, médiá a masová komunikácia podnietili rozvoj propagandistickej ...

– periodikum, ktoré prináša zhustený výber skrátených najzaujímavejších a najatraktívnejších článkov (väčšinou uverejnených už v iných publikáciách), tzv. výstrižkový časopis. Za jeho prototyp sa považuje americký Reader’s Digest (vznik 1922, v roku 1990 náklad 16 300 000). Za jeden z prvých slovenských digestov sa udáva Slovák–týždenník (1919–1945), cielene zameraný na ...

(angl. documentary; nem. r Dokumentarfilm) – filmový druh, ktorý sa zakladá na vyjadrení skutočnosti prostredníctvom konkrétnych faktov alebo na ich presnej rekonštrukcii. Určuje ho dokumentárna vernosť zobrazenia autentickej, nearanžovanej predkamerovej skutočnosti. Nespracovaný nasnímaný materiál má vlastnosti nesporného, fotograficky verného svedectva, dokumentu o realite. Aj dokumentárne zaznamenané fakty pri ďalšom ...

– druh senzáciechtivých, bulvárnych novín z kategórie tlače pre masy, ktoré stavajú najmä na vizuálnej percepcii, preto v nich prevažujú obrazové prvky (fotografie, karikatúry, kresby, grafy) nad textom. Aj verbálne výpovede sú v nich vysádzané tak, aby pôsobili aj vizuálne. ...

(angl. telecommunication) – komunikácia na diaľku, ktorá sa týka elektronických foriem komunikácie – telegrafu, telefónu, faxu, rozhlasu, televízie a počítačovej komunikácie (internetu). V moderných telekomunikačných aplikáciách sa výpoveď (posolstvo) kóduje do energetickej podoby (elektrickej, elektromagnetickej, optickej), ktorá spája zdroj s miestom určenia (destináciou). Väčšina iných foriem komunikácie na diaľku si vyžaduje, aby výpoveď bola ...

(angl. television; nem. s Fernsehen) – 1. elektronický spôsob prenášania vizuálnych a auditívnych informácií na diaľku s možnosťou ich reprodukcie. Princíp televízie spočíva v premene optického obrazu na elektrický obrazový signál, v jeho prenose a inverznej premene, čiže v opätovnej premene elektrického signálu na optický obraz. Na to je potrebný i zdroj obrazového ...

(angl. television news) – spravodajský televízny žáner. Ich úlohou je informovať divákov o udalostiach z domova a zo sveta. Televízne stanice prinášajú televízne noviny ako rovnocennú časť denného vysielania, pričom sú vysielané raz za deň, v štandardnom čase vo večerných hodinách. Vo výnimočných prípadoch sa stáva, že televízne vysielanie býva prerušované tzv. bleskovými správami, ktoré divákov oboznamujú s vývinom nejakej ...

– skupina televíznych relácií, ktoré sa odlišujú svojim významom a spôsobom spracovania, čiže tým, ako sú urobené, a to v obrazovej aj zvukovej zložke. Medzi základné televízne žánre patria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, zábavné, zábavno-hudobné, kultúrne, vzdelávacie, náboženské a športové. Samostatnú jednotku predstavuje reklama. Spravodajské relácie sa zaoberajú aktuálnymi a súčasnými problémami spoločnosti. Prinášajú správy z diania okolo nás. Medzi spravodajské ...

(angl. TV series) – viacčasťové dielo vytvárajúce uzavretý celok, zverejňované alebo vysielané v istých časových intervaloch. Serialita je opakovaná, prerušovaná a pravidelne znovu nadväzovaná epická nepretržitost (Mrlian a kol., 1990, s. 308). Postavy, ktoré sa v televíznom seriáli objavujú, ako keby „fiktívne žili“ aj mimo príbehu. V seriáloch je hlavná dejová línia prenášaná z jednej časti do ďalšej – ...

(angl. media theories) – predmet sociológie, publicistiky, vedy o komunikácii, literárnej vedy a  mediológie, ktorá je zameraná skôr empiricky. Z pohľadu histórie sa mediálne teórie vyvíjali: 1. z teórií jednotlivých médií, ako je napr. teória rádia (Radiotheorie) B. Brechta, alebo filmová teória B. Balázsa; 2. z teórie informácii, prípadne z kybernetiky C. E. Shannona a W. Weavera; 3. z kritických impulzov, ...

(angl. elite press) – periodiká vydávané pre vedúce osobnosti, ktoré zaujímajú rozhodujúce pozície vo všetkých sférach spoločnosti (v politike, ekonomike i kultúre). Takéto periodiká sa snažia seriózne informovať vzdelaného príslušníka spoločnosti o významných domácich a zahraničných udalostiach. Čitateľ v nich hľadá informácie, analýzy, komentáre, kultúru, poučenie, a nie únik, zábavu a oddych. Najvýznamnejšími reprezentantmi tlač pre ...

(angl. popular press) – periodiká vydávané pre široké ľudové vrstvy. Uverejňujú kuriozity, rôzne senzácie a škandály, chcú plniť akési rekreačné poslanie. Prototyp t. p. m. predstavuje anglický Daily Mail, založený v roku 1896.

(angl. press conference, briefing; nem. e Pressekonferenz) – pracovné stretnutie, na ktorom zodpovední štátni, politickí, stranícki, ekonomickí, kultúrni a iní činitelia odovzdávajú novinárom dôležité žurnalistické informácie. Usporadúva sa pravidelne (v presne určený čas), alebo podľa potreby (napr. pri príležitosti významnej návštevy). Jej priebeh môže byť rozdielny: 1. zvolávajúci prečíta vyhlásenie, 2. odpovedá na otázky žurnalistov (niekedy ...

– redaktor zodpovedný za všetky práce spojené bezprostredne s redakčnou etapou výroby periodika. Zvyčajne je ním sekretár, ale môže ním byť aj redaktor poverený touto funkciou. Vedúci vydania koordinuje a usmerňuje činnosti redakcie, prípadne jej časti, na čísle. Vo vzťahu k podriadeným predstavuje výkonného vedúceho, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou o širokej škále redakčných problémov, často po konzultácii s nadriadeným (najmä ...

(angl. public opinion) – pojem verejná mienka má viacero definícií. Najčastejšie sa pojem verejná mienka používa na označenie: 1. súhrnu názorov a hodnotení, ktoré vyjadrujú členovia verejnosti k určitému problému alebo téme (napríklad téme politickej, hospodárskej, kultúrnej); 2. stanoviska všeobecne prijímaného v určitej spoločenskej skupine (predovšetkým v otázkach politického, mravného či náboženského rázu); 3. zhody názorov medzi členmi verejnosti, ...

(angl. public TV broadcasting) – relatívne od štátu a komerčných záujmov nezávislá inštitúcia, ktorá by mala byť financovaná prevažne z koncesionárskych poplatkov a len čiastočne z reklamných príjmov. V prípade potreby sa pripúšťa aj možnosť štátnych dotácií. Z historického hľadiska existovali tri dôvody, ktoré viedli k vytváraniu verejných rozhlasových a neskôr televíznych služieb: 1. Technický rozhlasové vysielanie vyžaduje využívanie kmitočtového spektra ...

– súbor exemplárov jedného titulu periodickej tlače, ktorý sa niektorými žurnalistickými prejavmi líši od iného súboru toho istého čísla. Moderná tlač, najmä denná, vychádza v niekoľkých vydaniach, ktoré možno rozdeliť na: 1. bežné alebo tradičné a 2. zvláštne, resp. mimoriadne. S bežnými redakcia ráta, po zvláštnych siaha vtedy, keď mimo harmonogramu očakávaných udalostí dostane informáciu o výnimočnej udalosti ...

(angl. broadcasting) – 1. Šírenie pôvodných kódovaných alebo nekódovanch rozhlasových programových služieb alebo televíznych programových služieb, ako aj ďalších zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových informácií vrátane teletextu prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí alebo telekomunikačných zariadení určených na príjem verejnosťou. 2. Šírenie zákodovaných obsahov od vysielateľa k prijímateľovi, ktorý ich spracuváva, dekóduje. Vysielanie je realizované podľa základného modelu komunikácie. ...

– „strážny pes“. Pojem označuje kontrolnú funkciu masmédií smerom k štátnej alebo inej moci. Poslaním masmédií je odhaľovať zneužívanie mocenského postavenia, upozorňovať na nespravodlivosť a korupciu. Ide o funkcie súvisiace s teóriou sociálnej zodpovednosti médií. V praxi sa najčastejšie ako príklad uvádza aféra Watergate (1972 – 1975) za vlády Richarda Nixona v Spojených štátoch, keď dvaja novinári Bob Woodward (1943) a ...